dnes má meniny Želmíra
zajtra Ela
23.5. 2018
    Krízové centrum Brána do života
    Poradňa pre obete domáceho násilia

    Slová, ktoré bežne používame v rozhovoroch o násilí, nie sú schopné vyjadriť to množstvo úderov, nadávok a ponižovania, ktoré pocíti človek, ktorý na vlastnej koži zažije domáce násilie.
    Všeobecne sa násilie stotožňuje s fyzickým násilím, avšak každá forma nátlaku, nadvlády, vzbudzovania strachu, zneužívania moci, sily, vyhrážania sa, je násilie.

    Formy domáceho násilia:
    · fyzické násilie (bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán a popálenín rôzneho druhu ...)

    · psychické násilie (ponižovanie, vyhrážanie, citové vydieranie, pohŕdavé zaobchádzanie ...)

    · sociálne násilie (zakazovanie stretávať sa s rodinou, blízkymi, zákaz chodiť do zamestnania, uzamykanie v byte, zablokovanie telefónu ...)

    · ekonomické násilie (neodôvodnené obmedzovanie prístupu k majetku, ktorý má obeť právo užívať, obmedzený prístup k spoločným peniazom ...)

    · sexuálne násilie (znásilnenie, všetky nanútené sexuálne činy, nútenie k iným sexuálnym praktikám ...)

    Obeťami násilia sa môžu stať deti, ženy, muži ale aj starí ľudia. Štatistiky však poukazujú, že až v 95% prípadoch sú obeťami domáceho násilia ženy.

    Napíšte nám, neostávajte so svojím problémom sama, sám.
    Odpovedia Vám odborníci z Krízového centra Brána do života.

    Opýtajte sa tu.
    4
  • S manželom sme rozvedení asi tri mesiace, nežijeme spolu asi tri štvrte roka. Rozviedli sme sa, pretože ma manžel pravidelne bil. Keďže máme teraz už trojročnú dcérku, tá bola, chudinka, vždy pri tom a všetko si vytrpela na vlastnej koži. Po rozvode mi manžel sľúbil, že skúsime vychádzať, aby bolo malinkej dobre. Ale neskončilo to. Asi po mesiaci a pol ma opäť napadol. Čo mám robiť? Zvažujem podať trestné oznámenie, ale bojím sa.

  • Na základe súdneho rozhodnutia navštevuje môj syn svojho otca každý druhý víkend. Bolo obdobie, kedy sa syn (6 rokov) na tieto víkendy tešil. V posledných mesiacoch sa situácia menila. V súčasnosti je synov stav taký, že začal tvrdiť, že už nikdy nechce otca vidieť a ak tam bude musieť ísť, tak sa radšej zabije. Vzhľadom na to, že som s bývalým manželom žila a okúsila som na vlastnej koži spôsob jeho teroru, usudzujem, že syna bije a psychicky týra. Situácia je vážna, pretože už v piatok si má exmanžel syna zobrať na víkend a denne som svedkom synovho stresu z toho stretnutia a stretávania. Usudzujem, že tieto stretnutia nie sú na prospech dieťaťa a neviem, na koho sa mám obrátiť.

    Prosím o pomoc...

    Ďakujem

  • Dobrý deň, až teraz, keď mám dcérku som si uvedomila, že to, čo som zažívala v detstve nebolo normálne. Zaujímavé, že doteraz mi to nikdy nenapadlo a určité spomienky som mala akoby zamknuté a až teraz sa dostávajú na svetlo. Otec pil, no a v opilosti bil mamu aj nás – deti, no najmä mňa, pretože som bola vzdorovitá. Okrem toho nám nadával a ponižoval nás. Otec už nežije. Som z východného Slovenska a tu to nie je nič čudného. Podobné zážitky má viac mojich známych. Dá sa povedať, že normálny nepijúci otec je skôr výnimkou. je to strašné. Zaujímalo by ma, aké dôsledky môžu takéto zážitky zanechať na deťoch a najmä to, ako sa správať k týmto spomienkam, snažiť sa ich potlačiť, nevšímať si ich? Prežiť ich ešte raz a
    nejako sa s nimi vyrovnať? To je zhruba môj problém, ďakujem za odpoveď

  • Mám 2 školopovinné deti. Bývam s manželom v jednoizbovom byte, ktorý je štátnym bytom a prihlásená je tam aj moja svokra. Tri roky mal manžel inú, ja som sa starala o deti. Keď sa s ňou rozišiel, pre nás sa začalo peklo, je to od tohto leta. Hoci už dlhú dobu nežijeme normálnym rodinným životom, kvôli financiám som nepodala o rozvod. Situácia sa od leta hrozne vyostrila. Manžel so svokrou ma chcú vyhodiť z tohto bytu. Keďže tu máme s deťmi trvalé bydlisko, žiadam náhradné ubytovanie, alebo vyplatenie, keďže byt nie je v osobnom vlastníctve. Svokra mi v auguste vymenila zámok, s deťmi som ostala na ulici, minule mi ho znova vymenila, to som už nahlásila polícii. Môj manžel mi povedal, že ma psychicky zničí, ak sama odídem. Keď je doma, kričí na mňa, deti, pľuje ma, roztrieskal práčku, vežu, nemôžem sa kúpať, ani používať žiadne veci. Vyhráža sa mi, že deti pôjdu do ústavu. Myslím si, že droguje, lebo to, čo robí, sa ani nedá opísať. Opätovne som volala políciu, ale oni tvrdia, že môžu zasiahnuť, iba ak by mi ublížil. Istú dobu sme spávali na zemi, deti si úlohy nemôžu písať ani na stole, lebo ako on tvrdí, všetko je jeho...
    Poprosím Vás o radu, ako mám postupovať, na deti mi prispieva po 1500 Sk, vonku s nimi nebol 3 roky, šeky platíme na poly, nájomné je písané na moje meno. Ďakujem