dnes má meniny Paulína
zajtra Sidónia
22.6. 2018
    Tím odborníkov www.mamatata.sk
    Poradňa porúch učenia a správania

    Nie sú výsledky Vášho dieťaťa v škole vždy perfektné? Alebo - je príliš neposedné? Napíšte nám o svojom probléme, pokúsime sa Vám pomôcť.

    Nenechajte sa trápiť poruchami učenia (vývinové poruchy učenia - ADD), poruchami správania (dysfunkčná porucha správania a hyperaktívity - ADHD) či inými poruchami (ľahké mozgové dysfunkcie - ĽMD) - zverte sa nám.
     

    36
  • Júlia (nar. 1991) sa narodila s ľahkou disfunkciou mozgu. Od malička bola hyperaktívne dieťa. Mali sme šťastie na dobrých pedagógov. Od začiatku škol. dochádzky sa ťažko sústredila na učenie, hoci sa učí ľahko. Mala samé jednotky. V 5. triede začali so zmenami učiteľov problémy. Klasické: Júlia upútavala na seba pozornosť - vykrikovala, vyvádzala, náladová, začala byť úžasne lenivá, aj 2 – 3 hodiny mi trvá, kým ju prinútim, aby sa začala učiť. Aby som eliminovala to, že ma oklame, tak ju musím 14-ročnú skúšať. Niekedy musím vydržať aj do 22,30. Mám veľmi ťažkú prácu, tak občas zaspím skôr. Vtedy ide Júlia do školy nepripravená. Sama od seba sa nenaučí. Nemá kamarátov, veľmi po nich túži. Kamarátiť s ňou sa chcú deti, ktoré sú dosť exentrické, blicujú zo školy. Už v takomto veku pijú alkohol, neučia sa a tak podobne. Júlia začala tiež piť alkohol, prišla párkrát domov podnapitá. Vždy na druhý deň si to vyčítala a povedala, že sa už nedá nahovoriť. Pri prvej príležitosti sa zase opila. Posledne, pred 2 týždňami zobrala z domu lieky...
    Riešila som to s jej otcom, ktorý to ale nevie riešiť a rieši to tak, že jej aj mne škodí.
    Júlia je introvert, od narodenia sa nikomu z nás nezdôveruje so svojimi pocitmi, máločo prezradí. Určite ju niečo trápi, keď takto jedná. Bývame na Liptove, snažím sa nájsť odborníka-psychológa, ktorý sa zaoberá hyperaktívnymi deťmi. Som ochotná aj cestovať do susedných regiónov. Ďakujem.

  • Dobrý večer. Moja dcérka Sandrika má dva aj pol roka, od roka navštevovala detské jasle a od dvoch rokov je v materskej škole. Som pedagogický pracovník, ktorý mal možnosť pracovať s množstvom detí, moja mama (Sandruškina babka) je učiteľka v MŠ, do ktorej chodí moja dcéra - dokonca ju má i v triede. Naše dieťa je i napriek našim vedomostiam, snahe a pedagogickým schopnostiam stále pozadu, čo sa týka rozprávania. Nechce básničky, ani pesničky. Odmieta čítať rozprávky, nechce ani pozerať obrázky. Akonáhle na ňu viac zatlačíme, aby zopakovala, zatne sa a v tichosti, bez hlásku začne roniť slzy ako krokodíl. Nerozumiem prečo celá snaha naučiť ju, čo to neprináša žiadne ovocie. Používa len slová ako: piť, kikai (cikať), bauán(banán), bao (jablko) hopka(lopta) a potimti (prosím si) - ale nikdy nie: prosím si banán! ale: bauan! „Sandrika, ako sa povie...“ - potimti! „Sandrika a čo si prosíš? Povedz, prosím si banán...“ - bauan. Keď ju aj niečo zaujme, tak len na okamih. V MŠ sú od nej aj mladšie deti a rozprávajú pekne.

  • Som matkou 5-ročného chlapčeka (14.8.)a zamýšľam sa nad dvoma problémami. Prvý je jeho nesústredenenosť: všimla som si, že v škôlke, keď mali nakresliť zážitky z prázdnin, mal najslabší výkres, povedal, že nestihol. Často k nám chodí chlapček rovnako starý ako on, spolužiak zo škôlky. Snažím sa im dávať drobné tzv. domáce úlohy, čo si donesú zo škôlky: hlavne je to vykresľovanie alebo kreslenie. Kým jeho spolužiak sústredene pracuje, môj syn robí všetko možné - prekladá stoličku, rozpráva... a potom samozrejme nestihne. Dá sa to zlepšiť naším prístupom a ako alebo treba navštíviť psychologickú poradňu? Druhý problém je jeho plachosť, ba až tréma pred cudzími dospelými. S rodinou a s deťmi komunikuje výborne. Myslím si, že ma dobrú fantáziu a slovnú zásobu, ale akonáhle sa ho opýta niečo niekto cudzí (myslím tým napr. aj suseda, s ktorým sa občas stretávame, alebo dokonca aj pani učiteľka, alebo lekárka), klopí zrak, šúcha si ruky a je zarazený, ticho, prípadne niečo odpovie úplne nesmelým hlasom. Čo nám poradíte?

  • Môj syn má 14 rokov, je hyperaktívny, agresívny a má veľké problémy so správaním sa. Od 9 rokoch navštevuje rôzne psychologické a psychiatrické ambulancie a nie je tam žiadne zlepšenie. Zdá sa mi, že čím je starší, tým sú tie problémy horšie. Prosím, poraďte mi, čo mám robiť. Ďakujem.

  • Dobrý deň, mám 2 -ročného syna, s ktorým si už dlhšiu dobu neviem dať rady. Je hyperaktívny až agresívny, kuše, štípe, škriabe, kope, hádže hračky. Najviac je však agresívny pri mne. ak je napr. u známych a ja tam nie som, väčšinou sa pekne hrá. V starších príspevkoch som našla od vás radu ako postupovať, a ak to nezaberie, obrátiť sa na lekára homeopata. Preto by som vás chcela poprosiť o kontakt na nejakého lekára homeopata v Bratislave, príp. mi odporučiť detkého psychológa, kto s tým ma bohaté skúsenosti. Vyskúšala som so synom všetko. Ak mu ukážem, že mám "bobo" a bolí ma to a som z toho smutná, začne byť ešte viac agresívny, akoby ho to motivovalo, že som zraniteľná a plačem. Musím sa veľmi ovládať, aby som ho "nezodrala", mám pocit, že meliem z posledného a potrebujem pomoc. Ďakujem

  • Dobrý deň, prajem, rada by som sa spýtala, či mi neviete poradiť nejakého dobrého psychológa v Košiciach. Mám 7 1/2 ročného syna, ktorý navštevuje 2. ročník ZŠ. V poslednej dobe má problémy v škole so spolužiakmi. Doma sa mi sťažuje, že ho neustále provokujú (použil aj výraz šikanujú a nútia robiť to, čo nechce). Je dosť výbušnej povahy a pri provokáciách to rieši bitkou. Samozrejme pani učiteľke sa to nepáči a dáva mu jednu poznámku za druhou (za nevhodné správanie). Snaží sa jej vysvetliť, že ho spolužiaci vyprovokali, ale ona dá za vinu len jemu, lebo sa bil a hlavne začal prvý. V poslednej dobe mi doma plače, že nechce chodiť už do tej školy, aby sme ho dali na inú školu. Nechcem tento problém zanedbať, hoci viem, že ani môj syn nie je bez viny, ale chcem mu pomôcť to zvládnuť. Za Vašu cennú radu Vám vopred veľmi pekne ďakujem