dnes má meniny Klaudia
zajtra Eugen
17.11. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň. Moja 6-ročná dcéra, prváčka, plače kvôli škole. Začne večer, niekedy to trvá aj dve hodiny a pokračuje ráno. Poobede ju už ale vyberám usmiatu, takže len tie nešťastné príchody do školy...

    V škôlke taký problém nemala, nebola síce vždy nadšená, ale nebolo to takéto. Učiteľky vyzerajú milé, dcéra tiež vraví, že z nich strach nemá, aj učenie jej ide. Jedine, čo som z nej dostala je, že jej je smutno za mnou a že učenie je ťažké. (opakujem, skutočne jej to v škole ide, aj učiteľky to potvrdili).

    Nepomáhajú rozhovory, ani maličké odmeny, ani moje vymyslené príbehy, ani žartovanie, ani trocha prísnosti, ani bylinkový čaj a horká čokoláda :), skrátka nič.

    Viem, ľudia majú aj omnoho vážnejšie problémy, ale keď jej tečú slzy a ja jej pri najlepšej vôli neviem pomôcť, nemôžem inak, než skúsiť hľadať radu, kde sa dá.

    ĎAKUJEM za pochopenie a pomoc

  • Dobrý deň, volám sa Ada a mám 8-ročnú dcéru, ktorá sa dobre učí, má výbornú pamäť, ale máme problém s čítaním. Dlho jej to trvá a hlavne nový text, ktorý ešte nepozná. Pri ťažšom slove sa zastaví a ďalej to už nejde, pokiaľ jej to slovo neprečítame a potom to už zase ide. Napríklad slovo dookola a podobne. Už neviem, čo mám robiť, poraďte, ako na ňu máme ísť. Čítame veľa. Ďakujem

  • Mám syna vo veku 9 rokov. Spozoroval som na ňom, že má časté problémy so zaspávaním. Večer, i keď je unavený, nemôže zaspať. Niekedy sa trápi celé hodiny. Keď však zaspí, ráno je obvykle odpočinutý.
    Zatiaľ som to riešil pohovorom, či ho netrápi škola, kamaráti, ale nezdá sa mi, že by mal v tomto smere problémy.
    Neviem, koho mám osloviť, či psychológa alebo pediatra.

  • Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, kedy sa u detí objavuje obdobie vzdoru. Mám 22-mesačného synčeka, ktorý sa posledné týždne (cca 6) začal správať veľmi tvrdohlavo a trucovito. Keďže ešte veľa nerozpráva - pár slov - kvôli všetkému začne "hučať", príp. si ľahne na zem a trucuje. Niekedy, keď sa mu snažím kľudne prihovoriť počas jeho trucovania, tak sa na mňa zaženie, alebo keď vidí, že mu nespravím po vôli, tak sa ku mne rozbehne a buchne ma. Snažím sa väčšinou ostať kľudná a nevšímať si ho. Keď sa ukľudní, tak ho upútam nejakou jeho obľúbenou činnosťou, aby sme sa začali spolu hrať. Chcela by som vedieť, či sa už jedná o prejav jeho povahy (manžel je tiež dosť tvrdohlavý a ani ja nie som zrovna prispôsobivá:), alebo je to len obdobie, ktoré prejde? Robím dobre, keď si ho prestanem vtedy všímať, príp. odídem do inej izby? Alebo mu mám vysvetľovať, aj keď sa zlostí, že to, čo chce, ešte nemôže (napr. hrať sa s nožnicami)? Skúšala som aj spôsob, že keď sa ukľudnil, tak vtedy som mu to začala vysvetľovať, ale opäť sa ako keby urazí:)) Manžel má menšiu trpezlivosť a on už potom naňho aj zvýši hlas, čo sa mne nepáči a zvykneme sa potom aj kvôli tomu pohádať a čo je horšie, tak pred malým! Ďakujem.

  • Dobrý deň. Som druhýkrát ženatý a máme dvojtýždňového syna. Z prvého manželstva mám 6-ročného syna. Myslím si, že máme dobrý vzťah a rovnako aj on má dobrý vzťah s celou mojou novou rodinou, stretávame sa niekedy aj viackrát týždenne chodíme na výlety.... Moja bývalá manželka je však proti tomu, aby som mu povedal, že bábätko, ktoré máme teraz doma je jeho brat, vraj máme počkať, kým sa na to spýta sám. Malého videl zatiaľ iba raz a hneď bolo jasné, že je z neho nadšený a takmer sa od neho ani nepohol a nič iné ho ani nezaujímalo. Po návrate domov vraj však plakal a presviedčal moju bývalú, aby ma zavolala domov aj s bábom, lebo to malo byť „naše“ bábätko. Najväčší problém je však v tom, že on sa moc nepýta a vôbec nehovorí o svojich pocitoch. Keď sa ho spýtam medzi rečou, že mamina povedala, že bol smutný, tak odpovie, že sa jej to len zdalo a že je všetko v poriadku. Prosím vás teda o Váš názor a radu ako ďalej. Ďakujem

  • Mám malý problém so synom. Má 2 roky a niekedy si s ním neviem rady. Doma je vo väčšine veľmi poslušný, ale ako sa ocitne medzi ľuďmi, ostáva samopašný a nezvládnuteľný. Akoby sa ukazoval. Niekedy sa trochu aj hanbím, ako vystrája, lebo ľudia si myslia, že ho rozmaznávame. Ja ho fyzicky trestať nechcem, ale keď mu to začnem vysvetľovať, nepočúva ma. Na svoj vek je veľmi pozorný a inteligentný. Všetkému rozumie a všetko až moc vníma. Je dosť na mňa naviazaný. Chcela by som vedieť, ako ho vychovávať tým správnym spôsobom, aby pochopil, čo je správne a čo nie. Chcela by som ešte vedieť, či je normálne v jeho veku, že rozpráva iba to, čo chce on, a to sú vo väčšine základné slová. Ďakujem

  • Dobrý deň. Moja dcérka má 4 roky, je v posledných týždňoch nezvládnuteľná, nevieme si s ňou dať rady. Aspoň raz za deň chytí záchvat zúrivosti, a to pre úplné maličkosti, ako napr. dám jej piť do iného pohárika, ako ona chcela, alebo nedávajú rozprávku, ktorú chcela pozerať. Začne po mne aj po mužovi kričať, že nás neľúbi, zaháňa sa na nás, hádže sa po zemi. Najhoršie je, že tieto záchvaty ju chytia aj vonku, nepomôže ani bitka, ani pekné slová. Poprosila by som o radu, ako k nej mám pristupovať, keď ju to chytí. Predtým sme tieto problémy nemávali. Za odpoveď ďakujem

  • Dobrý deň, môj syn bude mať v septembri 6 rokov, starám sa o neho sama už druhý rok, s jeho otcom sme sa rozišli. Po rozchode som mala pocit, že syn to zvláda celkom dobre, ale v poslednej dobe mám s ním veľké problémy, má obdobie vzdoru ako každé 6-ročné dieťa, ale s ním sa nedá vôbec komunikovať, nedokážem nájsť spôsob, ako sa s ním porozprávať, aby sme nemali doma hádku, ktorá končí plačom a krikom, kričí na mňa, že pôjde bývať k otcovi, neviem, čo mám robiť. Nechcem, aby sa trápil, je veľmi citlivý, aj keď to nedá najavo. Myslím, že celou situáciu s jeho otcom a mnou trpí, aj keď to nepovie priamo, snažím sa robiť všetko preto, aby bol šťastný, ale posledné mesiace neviem nájsť cestu, ako mu vysvetliť veci, keď ma neposlúchne, robí si po svojom, odvráva mi, kričí na mňa, zakaždým, keď mu niečo vyčítam alebo chcem, aby urobil.

  • Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, ako viesť, usmerniť a vychovávať svojho 6-ročného syna, aby sa v cudzom prostredí, alebo aj známom, kde však už nebol dlhšie nesprával prehnane hanblivo, bojazlivo, utiahnuto, bál sa odpovedať na otázky a taktiež málo komunikoval aj s rovesníkmi, keď sa v takejto podobnej situácii ocitne. Ďakujem

  • Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu a názor k nášmu problému. Naša takmer 2,5-ročná dcérka má problémy so zaspávaním a spánkom, ale iba doma a pri mne. Keď je u babky, alebo ak sme niekde na dovolenke, prespí bez problémov celú noc a zaspáva hneď. Akonáhle sme doma, tak zaspávanie trvá niekedy aj hodinu a v noci sa začne budiť (aj keď režim jej dodržiavame bez ohľadu na miesto). Čas budenia v noci nie je rovnaký. Už sme aj zmenili umiestnenie a orientáciu postele v detskej izbe. Ale vždy iba doma má problém so spaním po celú noc. Vždy sa zobudí s tým, že mám niečo urobiť alebo jej mám niečo dať, naposledy si pýtala v noci žuvačku (?) (už spáva asi týždeň bez plienok a bez pocikávania - sama si to vyžiadala byt bez plienok aj v noci, má svoju izbu, ale keď treba spávam tam s ňou aj ja). Keď ju chcem upokojiť, tak sa začne hnevať a plakať a až po chvíli sa nechá upokojiť a zaspí (niekedy ale celý proces trvá aj hodinu). S uspávaním to vyzerá tak, že aj po rozprávkach a uspávankách sa začne krútiť a kopať do mňa... nechce sa dať popestovať a utíšiť, až to vyústi do plaču (nebijem ju, iba sa ju snažím upokojiť, alebo som ticho a nerobím nič a čakám), keď sa poriadne vyplače, tak až potom sa nechá poláskať a zaspí. Okrem toho začala strkať do detí, keď sme vonku. Inak je veľmi šikovná, veselá, zvedavá a cez deň aj veľmi poslušná, až na občasné výstupy a krik, keď chce niečo podľa seba, ale nie je to časté a príliš náročné. Len to uspávanie a noc sú mi nepochopiteľné. Ďakujem za radu.