dnes má meniny Kristián
zajtra Vendelín
19.10. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň, mám problém s trojročným synom, ktorý sa nechce pýtať na malú potrebu, tj. močenie. Povie to až vtedy, keď pustí do nohavíc, tj. sa pomočí. Poraďte mi, prosím, čo robiť. Ďakujem.

  • Dobrý deň! Prosím Vás o radu, alebo zhodnotenie, či je v poriadku spánkový režim môjho synka. Má 4,5 mesiaca, prospieva veľmi dobre a je to usmievavé a zvedavé dieťatko. Od narodenia je plne dojčený a je to dobrý papkáč, kojím ho každé dve hodiny, cez deň sa mi to podarí občas natiahnuť na tri hodiny. Prvý mesiac po narodení spával v postieľke, ale ako sa intervaly medzi kojením skracovali a synček priberal, začala som si ho dávať k sebe do postele. Pravdupovediac aj mne sa pokojnejšie spalo, keď som počula jeho dych. Zaspáva okolo siedmej hodiny a vždy len na 30 minút. Potom sa preberie, znova si pýta prsník a buď zaspí na dve hodiny, alebo ho musím ukolísať. Cez deň je to rovnako, buď zaspí na prsníku vo vnútri len na pol hodinu, alebo ho ukolíšem vonku v kočíku. Po polhodine však začne plakať, mňaučí ako mačiatko, takže buď ho znova ukolíšem, alebo ho musím vziať na ruky. Ak zaspí, tak vydrží spať dve hodinky, ale musím s kočíkom chodiť. V poslednej dobe začal v noci spať veľmi nepokojne, každú hodinu sa začne mrviť, zo spánku plače, myká celým telom a búcha ručičkami. Niekedy sa pricucne. Skúšala som ho tíšiť hladkaním, ale moc to nezaberá, väčšinou sa preberie a rozplače. V izbe máme cca 19 stupňov a tlmené svetlo od vedľa, okná bývajú zaparené, takže sucho asi nemáme. Čítala som viaceré rady, ako tíšiť dieťatko, ale moje hladkanie a prihováranie nezaberá. A nemám srdce nechať ho plakať, má dosť silný hlások a plače až sa zadúša. Takže zatiaľ zaberá iba prsník, synček cumlík nechcel. Ráno sa niekedy budí medzi 5-6, niekedy o siedmej. Je to dosť nočný spánok 10 hodín a cez deň 3 hodinky? Možno je všetko v poriadku, samozrejme, budem rada, zdá sa mi však, že deti, ktoré poznám, spia lepšie. Som veľmi unavená a možno mi chýba len povzbudenie, že sa to zlepší :) Ďakujem za odpoveď a prajem pekný deň.

  • Dobrý deň. Prosím o radu, máme problém s našou 23-mesačnou dcérkou. Pred mesiacom som ju prestala dojčiť (zo dňa na deň, nebolo to postupne, pretože ochorela, dojčiť sa nedožadovala a viac som jej už nedala). No odvtedy máme veľké problémy so zaspávaním. Bola totiž zvyknutá zaspať pri prsníku a aj v noci sa budila, no pri prsníku čoskoro zaspala (od 2 mesiacov spáva v našej posteli).

    V posteli sa jej odvtedy podarilo zaspať len párkrát, samozrejme, že si ľahnem k nej, a pokúšam sa ju uspať (rozprávky, uspávanky, ukladáme spať bábiku..), no po určitom čase sa dožaduje ísť preč z postele a nijako ju nepresvedčím. Dožaduje sa byť mi na rukách, párkrát zaspala aj takto, no v poslednej dobe sa mi na rukách tak „šúcha“ (Je to masturbácia? Nemôže jej to uškodiť?) a tým sa upokojuje.

    Niekedy to trvá chvíľu, niekedy dosť dlho a potom zaspí. Ako mám postupovať? Keď jej to nedovolím, hnevá sa, potom to upokojovanie trvá dlhšie a oveľa neskôr zaspí. Niekedy sa dožaduje „ísť na ruky“ aj cez deň, ale väčšinou sa mi podarí niečím ju zaujať. Prosím poraďte...

  • Môj syn si ani po roku chodenia do MŠ nevie zvyknúť. Každé ráno plače, nechce sa tam zapájať do kolektívu, je v strese, začal sa zajakávať, celý týždeň sa teší na víkend, často býva chorý... Má to význam ho tam vôbec dávať? Som veľmi sklamaná, veľa som si od škôlky sľubovala, ale keď ho vidím ako trpí...

  • Mám 8-ročnú dcéru. Každý deň sa stáva, že akonáhle ide spať, začnú sa u nej nočné vychádzky. Začne vstávať z postele a ide k nám do spálne. Stojí vo dverách a čaká. Ja mám dobrý spánok, ale zobudím sa na malé šuchnutie, buchnutie atď., ale ihneď zaspím, nerobí mi to problém. Dcéru už počujem, keď otvára dvere na svojej izbe. Keď sa jej opýtam, že čo sa deje, či ju niečo bolí, alebo niečo iné, odpovie, že nie. Nič jej nie je. Vraj sa ani nebojí. Tak ju uložím do postele a spí ďalej. Lenže tieto jej vychádzky sa dejú 3 až 7-krát za noc. Potom je ona aj ja nevyspaná. O 6,00 hod. vstávam do práce, vtedy ako na povel je dcéra hore a už čaká, kedy si môže ísť ľahnúť do postele vedia manželky. To by mi ani nevadilo, len keby to nebolo každý deň, aj počas víkendu vtedy je už o 6-stej niekedy o 7-mej hore. Ale, keď je u starých rodičov, tak sa takéto nič nedeje, asi preto, že spáva s nimi v spálni. Už sme s ňou s manželkou hovorili, aj sme jej povedali, že ak bude chodiť viac ako raz, má zakázané pozerať TV a hrať na počítači. Neviem, či to bolo šťastné riešenie, ale bolo to z núdze. Už si nevieme dať rady, čo s ňou robiť, ako jej zabrániť nočným vychádzkam. Prosím Vás o radu

  • Chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 12-mesačnú dcérku a nechce jedávať s lyžicou, len z fľaše. Občas (asi tak 2x za mesiac) zje jogurt, alebo Pribináčik, ale ináč s ňou ani nepohnem. Keď chcem aby jedlo zjedla musím jej to dať do fľaše. Skúšala som ju už aj troška vyhladovieť a ponúkala som jej jedlo na lyžičke, ale aj keď bola hladná, tak to stále odmietala. Keď som jej to dala do fľašky, tak to zjedla. Prosím Vás o radu, ako ju to mám naučiť. Ešte chcem povedať, že ešte nemá žiaden zub. Ďakujem.

  • Dobrý večer. Chcem vás poprosiť o radu: 1. Ako dosiahnuť u 3,5-ročného chlapca snahu o obliekanie a poslušnosť aj v iných veciach, ako je napr. prechádzka, na ktorej treba kráčať aj do kopca a pod. Okrem toho je to od narodenia veľký plačko, ktorého len tak ľahko nič neupokojí a tiež nepresvedčí o niečom inom, ako je to, čo si on práve zmyslí. Väčšinou je pekné vysvetľovanie a prehováranie uňho bez výsledku, pomôže len fyzický trest, ale takto to nechcem riešiť. Krátko chodil do škôlky, z ktorej sme ho odhlásili, pretože mal nejakú traumu z učiteľky a tiež veľmi zle znášal zmenu učiteliek (keď zastupovali).

    2. Ako zosúladiť nejakú záujmovú činnosť u 3,5-roč. a 1,5-roč. dieťaťa? Ďakujem.

  • Dobrý večer ,som mamka dvoch dcér, ktoré sú doma s manželom. Staršia bude mať päť rokov a ml. má dva roky. Ja som uč. a viem, aký je dôležitý kontakt s vrstovníkmi. Problém je v tom, že staršia dcérka nechce o škôlke ani počuť. S deťmi je rada, doma aj napriek tomu, že sa jej manžel a ja veľa venujeme, je veľakrát unudená a smutná. Ako ju mám, pripraviť a uľahčiť jej nástup do MŠ?

  • Milá poradňa, náš syn Dominik má 6 rokov a pred dvoma rokmi sa nám narodila dcéra Eliška. Od tejto doby si s ním nevieme rady. My s manželom vieme, že on žiarli a to poriadne. Venujeme sa mu, objímame ho, povieme, že ho máme radi tak isto, ako sme ho mali radi aj pred tým, než sa narodila Eliška, chodíme s ním na výlety a Elišku necháme u starkej aj cez noc a sme iba s ním, ale nič nepomáha. Robí malej zle, odvráva, berie jej hračky na ničom sa nedá s ním dohodnúť a začal aj klamať. Niekedy dostane aj bitku, ale to tiež nemá význam a ani tresty.
    Už som niekedy zúfalá a mám toho dosť. Preto Vás prosím o radu a vopred Vám aj s manželom ďakujeme

  • Dobrý deň, rád by som poprosil o radu. Mám veľký problém s 11-ročným synom. Po rozchode s bývalou manželkou býval u mňa (v byte, kde vyrastal), bolo to jeho rozhodnutie. Matku navštevoval len málo, prečo tam nechcel chodiť doteraz neviem. Zo začiatku sme spávali spolu v posteli (tak bol zvyknutý), ale časom som ho naučil spať v detskej izbe a nemal vôbec problém, prespal tvrdým spánkom celú noc. Bez akýchkoľvek problémov približne rok. Ale na nekonečné naliehanie matky ju začal navštevovať častejšie a tým sa začali jeho problémy so spaním. Vôbec nechápem prečo, ale čoraz častejšie sa sťažoval, že nemôže zaspať, plačom sa pýtal k matke. Vždy len na noc. Celé dni po škole sme trávili spolu, ale akonáhle prišiel čas ísť spať, pýtal sa k mame. Časom bolo jeho naliehanie také intenzívne, že som prestal "bojovať" a už som mu vôbec nebránil. S tým, že sa časom odsťahoval k matke úplne som sa trochu vyrovnal, ale jeho problémy so spaním pretrvávajú doteraz. Neviem pochopiť, prečo to tak je. Sám mi nevie (alebo nechce) povedať dôvod. Takže každý večer ho veziem k matke, aby tam prespal a po škole príde zase ku mne, a tak je to stále dokola. Neviem, či mu mám vo všetkom vyhovieť a urobiť všetko, čo chce on, presne tak, ako to robí jeho matka, alebo mám stáť za svojím a neustupovať mu vo všetkom. Myslím si, že je už dosť veľký na to, aby spal sám vo svojej izbe. (cez deň je absolútne suverénny). Ďakujem a prajem veľa úspechov.