dnes má meniny Kristián
zajtra Vendelín
19.10. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň, pani Smetanová, máme 2,5-ročnú dcérku, s ktorou som t.č. na RD. V poslednom čase, keď k nám príde niekto na návštevu, babka, dedko, ostatná rodina, kamarátky, dcérka ich volá do izby a mňa s manželom odháňa, nech ideme do druhej izby ap. Vtedy nechce ísť napr. jesť, obuť papučky, nechce byť od nás rušená. Ak niečo nepočká, napr. prezliecť mokré tričko, tak ma od seba odháňa a fyzicky napáda. Návštevám potom všeličo ukazuje a hrá sa s nimi, ako sa ja hrávam s ňou, s tým, že ona všetko organizuje. Myslím si, že čas má celkom pestro vyplnený, snažím sa ju učiť veľa nového, čítame, chodíme von, hráme sa, teraz najmä na obchod. Je veľmi bystrá.
    Keď príde opäť k takejto situácii, máme jej vyhovieť a odísť? Alebo ako máme zareagovať? Niekedy mám pocit, že ma nemá rada, keď uprednostní predo mnou iných, na druhej strane som rada, že už nie je taká závislá.
    Ďakujem za poradenie.

  • Dobrý deň! Môj 4-ročný krstný syn je veľmi múdry a inteligentný. Občas však trucuje, „reve“ a aj nás bije. Keď je neposlušný, máme ho zbiť alebo ísť naňho pekným slovom? Švagriná ho doteraz vychovávala len pekným slovom, preto jej teraz zle padne, keď ju on udrie, pritom naňho stále použila len dobré slovo. Otca počúva asi najviac (ten mu aj pritne). Ak niečo chce, snaží sa to vydobyť si a zahováranie nepomôže - čo chce, na to nezabudne. Občas robí riadny cirkus.

  • Prajem Vám príjemný deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 4-ročnú neter (4 roky a 3 mesiace), ktorá chodila do škôlky od 2,5 roka. Občas síce ráno fňukala, keď mala ísť do škôlky, ale napokon sa tam vždy pekne hrala. Zlom nastal teraz - po novom roku. V škôlke boli prázdniny, asi 3 či 4 týždne do nej nechodila. Po nástupe začala každé ráno doslova vyvádzať. A neprechádza ju to ani v škôlke - takmer počas celého dňa. Stále narieka za maminkou a ocinkom. Nepomáhajú ani argumenty, že sú v práci. Ona si neustále opakuje to isté, nehrá sa s inými deťmi.
    Keby to robila len v škôlke, nečudovala by som sa až tak, ale toto robí aj v prípade, ak ju zo škôlky nechajú u nás (švagor má po práci tréning, sestra chodí do práce na smeny). Vždy mala rada babku, starkého aj mňa - som jej krstná mama. Ale najnovšie sa podobné scény odohrávajú aj u nás. Nárek, nevieme ju upútať ani hrou, nepomáhajú ani argumenty, že nás má rada. Sestra je už z toho na nervy a je na malú čím ďalej tým viac nahnevaná a vyčíta jej to (čo podľa mňa nie je najvhodnejšie). Zakazuje jej hračky alebo televízor, kým neprestane v škôlke plakávať. Chce s ňou ísť k detskej psychologičke.
    V poslednom čase je aj hodne vzdorovitá. Na rozumné argumenty často len odsekne „no a čo, to sa môže“, keď sa spolu hráme, musí vždy len vyhrať a pretože pri mne častokrát v hre nevyhrá - trhá mi potom všetko z ruky. Mimochodom má takú záplavu hračiek, že pri žiadnej hre sa mi ju nepodarí dlho udržať. Po 10-15 minútach sa jej pozornosť obracia všetkými možnými smermi. Keď jej chcem prečítať rozprávku, prídem sotva do polovice a už ju nezaujíma. Možno ešte tak z televízora. Ak sa jej opýtam, ako bolo v škôlke, odpovie jednou vetou, že dobre; ale ak sa jej spýtate, čo bolo vo filme Walker - texaský ranger - vie presne, kto koho zabil (môj švagor ju totiž berie zo škôlky a po návrate domov si zapne telku, takže malá to pozerá s ním, lebo samej sa jej nechce hrať). Je jedináčik, sestra zatiaľ ani neplánuje druhé dieťa a ja zatiaľ deti nemám.

    Nevieme, čo mohlo spôsobiť takýto obrat v správaní malej, ani ako ho odstrániť. Preto by som Vás chcela poprosiť o radu.....

  • Dobrý deň, pani Dr. Smetanová, ďakujeme Vám za odpoveď k našej otázke. Správanie dcéry počas našej neprítomnosti – áno, je to zrejme plachá komunikácia, napr. po vstupe do triedy nebeží za deťmi, ale si sadne na stoličku. Zatiaľ nemá takú kamarátku, za ktorou by nadšene bežala. Pani učiteľka mi povedala, že nech sa nebojím, Veronika si najprv sadne a o chvíľu sa osmelí a tiež sa pôjde hrať. Takže necháme tomu voľný priebeh. Ešte raz ďakujeme :-)

  • Dobrý deň, máme doma 3-mesačného chlapčeka, ktorý má problém spať cez deň doma, stále je len v akomsi polospánku s pootvorenými očkami. Uspávame ho kočíkovaním, lebo po vyskúšaní rôznych metód sa táto osvedčila aspoň na ten polospánok a v noci tam zaspí normálne a spí aj po prenesení do postieľky {zatiaľ}, ale cez deň, keď ho chcem preniesť, tak sa preberie a už nezaspí (niekedy kočíkujem doma aj viac ako 1 hodinku a nič). Keď sme vonku na prechádzke, tak v kočíku zaspí tvrdo hneď, ale po 40 minútach je zase len v tom polospánku a až po pol hodinke zase zaspí a vydrží spať aj ďalšiu hodinku a pol. Prečo doma nemôže zaspať? Je zvyknutý spávať len vonku za pochodu? Ako navodiť, aby zaspal a nie len driemal? Môžete mi poradiť? Máme nachodené kilometre, ja som unavená a keď je veľmi zlé počasie a nejdeme von {čo ale riešime veľakrát, takže sme vonku skoro za každého počasia}, tak sme na nervy obaja, lebo to pospinkávanie malému nestačí. Ďakujem

  • Dobrý deň, zaujímalo by ma, ako môžem svojej 5-ročnej dcére pomôcť, aby dokázala lepšie komunikovať so svojimi rovesníkmi v škôlke, alebo napr. na tréningu. Do škôlky začala chodiť ako 4,5-ročná, lebo som ju dlho kojila, a bola, aj je na mňa veľmi citovo viazaná. V škôlke je len na dopoludnie. S dospelými komunikuje bez problémov a v podstate aj s deťmi na ihrisku, ale v mojej prítomnosti. Ak je sama (škôlka, tréning), tak je problém. Ja aj manžel sa je snažíme byť oporou a venujeme sa jej. Rozprávame jej, aby sa s deťmi rozprávala a hrala, ale chceli by sme vedieť, či môžeme urobiť v tejto veci ešte niečo, aby sa cítila lepšie, a vedela sa skamarátiť. Ďakujeme

  • Náš syn má skoro 4 roky (február). Začal veľmi neposlúchať. Čokoľvek mu povieme, za všetko sa „oduje“ a trebárs sa zabuchne do izby. Keď má upratovať hračky, radšej dve hodiny kričí a plače, akoby mal tých pár hračiek upratať. Už sme vyskúšali všeličo, ale nič. Zaberie to, že mu tie hračky dám do vreca na odpadky a robím sa, že mu ich vyhodím. Ale na ďalšíkrát znovu odmieta upratať. Už nás ani nebaví pokaždé nahádzať hračky do toho vreca.
    Keď mu niečo nedovolíme, hovorí, že nás nemá rád a tvári sa ako umučený, zaháňa sa na nás, kričí po nás. Hovorí sa, že deti robia len to, čo vidia u nás, ale ako zrušiť ten kolotoč, keď ani po dobrom to nejde. Samozrejme sme to skúšali najprv tak. Ani to všetko neviem opísať, skúste poradiť nejaké varianty a ja odpíšem, či sme skúšali alebo nie.

  • Dobrý deň, naša dcérka má 2 roky a 5 mesiacov. Viem, že prechádza obdobím vzdoru a chcela by som jej to uľahčiť. Som na RD, snažím sa jej venovať, učiť ju nové veci, s rovesníkmi býva doobeda vonku okrem víkendov, inak iba s dospelými, prevažne so mnou, menej s manželom, babkou, dedkom. Vymysleli sme s ďalšími dvoma mamičkami Babyclub - 1x týždenne sa stretávame u niektorej doma a deti sú v kontakte tak 2 hodinky. Dcérka, ak nie je niečo po jej, napr. musí sa obliekať, zmeniť činnosť, sa ma snaží kopať, aj to komentuje slovami: odkopnem mamu, odkop! Som neposlušná! ap. To isté robí aj vonku pri hre s deťmi, keď si niekto chce požičať to, čo má práve ona, alebo keď sa cudzie dieťa chce hrať so mnou. Ja sa jej snažím vysvetliť, že sa kope do lopty a do ľudí nie, vôbec ju nebijeme, aj keď jej mám chuť dať na zadok. Aj jej hovorím často kladné vety ako si dobrá, štedrá, poslušná... Ako mám v takejto „kopavej“ situácii reagovať? Nechcem to ignorovať, aby si nemyslela, že jej to prejde.
    Od jej 2 rokov a 7 mesiacov nastupujem do práce, bude u babky, s ktorou si rozumie. Myslíte si, že odlúčenie môže na ňu negatívne vplývať? Ako mám minimalizovať jej možný pocit, že som od nej odišla? Sme na seba dosť naviazané.
    Plánujem ju dať od 4 rokov do škôlky, nenechávať ju až do predškolskej u babky, aby si zvykla s deťmi. Mne nenavštevovanie predšk. zariadenia chýbalo po sociálnej stránke. Je to vhodný vek? Ďakujem za Váš názor a radu.

  • Dobrý deň, môj syn mal v novembri 2006 2 roky. Všimla som si, že keď sa posledné týždne hrával s plyšákmi, tak ich bil umelohmotným detským kladivkom a popri tom si hovoril „Bije Miša, bije macka, bije Mikuláša...“ a doslova ich ubil! Snažila som sa mu vysvetliť, že ich to boli a keď ich bude biť, tak odídu! Potom ich všetky pofúkal a uložil búvať. Chcem sa opýtať, či je to normálne a prejde to vekom, alebo to mám nejakým spôsobom riešiť. Samozrejme, že ho s manželom nebijeme! Len niekedy, keď sa veľmi zlostí, tak ho zľahka udrieme po zadku! Ďakujem!

  • Dobrý deň, mám 5-ročného syna, ktorý veľmi rád používa neslušné slová. Najprv som myslela, že ho to prejde, ale trvá to už aspoň pol roka a syna to stále baví. Dokonca si pospevuje 3 najobľúbenejšie z nich. Mám ho napomínať, alebo si to radšej nevšímať, lebo niekedy to už preháňa. Ďalší problém mi robí jeho zvláštna potreba robiť niektoré veci rovnako každý deň. Napríklad pred spaním vyžaduje čítať už rok tú istú rozprávku a používať ten istý postup činnosti. Keď chcem niečo zmeniť, začne kričať a keď niekedy neustúpim, tak je z toho poriadny plač, z ktorého sa dlho nevie utíšiť. Je to z jeho strany afekt a vydieranie, alebo mám byť neústupná a nevšímať si to. Nestáva sa to často, ale neviem odhadnúť, či môžem byť tvrdá. Skôr sa mi zdá, že je taký ľútostivý. Nechcem mu ublížiť, ale nerada by som ho ani rozmaznala (ak to už nie sú prejavy rozmaznanosti a manipulácie). Vopred ďakujem za radu.