dnes má meniny Ľudovít
zajtra Samuel
25.8. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň, mám 22-mesačného, veľmi rozumného a šikovného chlapčeka, ktorý si ale všetko chce vynútiť plačom. Chce napr. tyčinku a keď mu poviem, že teraz budeme papať polievočku, nie tyčinku, tak začne strašne plakať, až vrieskať, všetko začne rozhadzovať a kopať a biť ma. Nedovolí mi dotknúť sa ho, aby som ho mohla objať a ukľudniť, ani ho vtedy neviem ničím iným zaujať. Vydrží plakať aj 40 minút - možno aj viac, no iba toľko som to vydržala a potom som mu tú tyčinku dala. Chyba, viem, ale nedokážem ho toľko počúvať plakať. Nevie potom poriadne dýchať, rozkašle sa a aj vracia... Naozaj si už neviem rady, prosím, poraďte mi...

  • Moja 19-mesač. dcéra často buchne iné deti bez zjavnej príčiny, prípadne vtedy, keď sa domáha ich hračky alebo si chráni svoje. Ako postupovať? Viem, že sa to druhým mamičkám nepáči. Stále ju za to potrestám (capnem jej po zadku, po ruke) a samozrejme aj vysvetlím, že sa to nesmie robiť. Reaguje tak väčšinou pri hračkách, s maškrtami sa podelí bez problémov. Prejavuje sa to od útleho veku, najprv nás hrýzla, ale aj capla. S jej 6-ročným bratom sme to nepoznali, on bol skôr v tej úlohe bitého a reagoval plačom, nikdy nie bitkou. Dajú sa takéto jej sklony nejako tlmiť? Je to dosť nepríjemné, že musím neustále striehnuť, aby neublížila iným deťom. Dcéra je, myslím, vyspelá na svoj vek, od 15 mesiacov nemá plienky, v porovnaní s rovesníkmi je evidentne rozumovo vyspelejšia. Môže to s tým nejako súvisieť, alebo je to prejav jej povahy? Ďakujem.

  • Dobrý deň, mám 6-ročnú dcérku, ktorá v septembri ide do školy. Máme s ňou taký, podľa mňa zvláštny problém. Je na svoj vek príliš poriadkumilovná. Keď je doma napr. počas prázdnin, je schopná upratovať si svoj stôl a hračky aj niekoľkokrát za týždeň. To by bolo v poriadku, ale keď si náhodou niečo vezmeme bez jej vedomia, alebo niečo nechtiac posunieme a nie je to tak, ako to položila ona, je oheň na streche. Strašne sa hnevá, kričí, plače a hneď to musí dať na rovnaké miesto, ako to bolo predtým. Niekedy sa pristihnem pritom, že mám strach sa dotknúť jej vecí, alebo že ich nedám na svoje miesto. Snažíme sa to riešiť aj vysvetľovaním, aj krikom, ale nepomáha. Máme len ju, ale snažíme sa jej stále rozprávať o tom, že sa musí naučiť s hračkami sa deliť. Je to totiž podobné, aj keď sa k nám príde niekto hrať, hneď je nahnevaná, ak sa deti dotýkajú jej vecí. Asi sa vám to bude zdať čudné, ale niekedy mám naozaj strach sa dotknúť jej hračiek. Ďakujem.

  • Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o radu, ako naučiť 14-mesačného synčeka spať cez obed aj ináč ako v kočíku. Doteraz spával synček v kočíku na balkóne a prespal 2,5 - 3 hodiny, ale prednedávnom začali pri nás stavať a je vonku veľký prach a hluk, takže už nie je možné dávať ho von spať. A odvtedy sa trápime, skúšala som ho dať spať do postieľky aj na našu posteľ, aj ho preložiť spiaceho (keď zaspal vonku v bugine), ale hneď sa preberie, v postieľke veľmi plače a v posteli zaspať nechce ani pri dojčení, hoci večer tak zaspáva pomerne často. Vidieť, že obedný spánok potrebuje, ale zaspí len v kočíku, to však nie je riešenie, už sa doň pomaly nezmestí. V noci spí asi do 2h. v postieľke a potom, keď sa zobudí, prekladáme ho (po dojčení) k nám, lebo ináč už nechce spať, chce byť pri mne a používa prsník namiesto dudlíka, ktorý odmieta. Nezaberajú naňho ani uspávanky, ani rozprávanie, ani hladkanie, ani dojčenie, ani mať ho na rukách, pretože pri zložení sa hneď preberie, jednoducho nezaberá nič... Pritom starší 31-mesačný syn spáva tiež, takže ho nevyrušuje.

  • Dobrý deň, chcela by som Vás touto formou poprosiť o radu, ak sa Vám bude môj problém zdať vážnejší, určite osobne navštívim psychologickú poradňu.

    Mám dve deti 4,5 r. syna a 2,5 r. dcéru. Problém sa týka syna. V poslednej dobe máva silné stavy afektu s dávkou agresie (bije všetkých okolo, chce ničiť veci, na ktorých danému človeku záleží, naviac si zlosť vybíja na svojej sestre). V rámci toho afektu (keď mu niečo nedovolíme al. bez nášho vonkajšieho zapríčinenia) vyhlási, že chce, aby ho zrazilo auto. Keby ho manžel silno nedržal, tak by sa hodil pod auto. Alebo dnes nechcel bez nejakého dôvodu zostať u babky a chcel kvôli tomu „ísť preč oknom“. Takéto reči má asi mesiac a posledný týždeň už častejšie. Zároveň má záujem o katastrofické veci ako pád dvojičiek v NY, vojna medzi Izraelom a Libanonom, autonehody, požiare a pod. Aj kvôli tomu takmer vôbec nepozeráme TV Noviny.

    Inak je to inteligentný chlapec. Od 2r. pozná písmená, v 4r. vie napočítať do 100, vie prečítať trojciferné čísla, má slovnú zásobu na úrovni školáka.

    Snažím sa čítať o výchove detí a súčasne to aplikovať v praxi. Mám dobrú intuíciu ohľadne detí a nemyslím si, že som urobila nejakú závažnú chybu. Veľmi ma správanie syna trápi a súčasne mám strach, aby nemal nejaké sebevražedné a agresívne sklony, hoci si plne neuvedomuje, čo znamená smrť.

    Vopred ďakujem za radu

  • Dobrý deň,táto moja otázka je pokračovaním mojej predchádzajúcej. To, čo ste mi odporúčali, to aj robíme, každá návšteva aj tú, ktorú nepozná, sa s ním najprv pekne hrá, predtým ako prídu, všetko mu poviem, čo budeme robiť, kto príde, on súhlasí, že návšteva chce byť chvíľu aj s nami (rodičmi), ale potom sa z neho stane kôpka nešťastia, že je sám. Dáme mu aj hračky, vymyslím hru, ale nie - musí sedieť pri nás, v tom lepšom prípade pozerá rozprávku pri nás. Už naozaj neviem, čo s tým, manžel ustavične vykladá, že som si ho rozmaznala, že som s ním neustále, všetko robím s ním... Poradíte mi, ľúbim svojho syna, ale naozaj niekedy by som chcela „oddych“ so svojimi priateľmi u nás doma. Ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň, som matka 13-ročnej dcéry. Neviem si rady s jej povahou. Vo vnútri je to citlivé dievča, ale navonok sa správa odmerane, niekedy akoby bez citu - (či je to dieťa alebo dospelý). Odmieta akýkoľvek rozhovor, všetko si berie negatívne a za svoju vinu. Pri komunikácii reaguje krikom a všetko jej vadí. Okolie si myslí, že je nevychovaná - „budí ten dojem“. Je rada sama, nevyhľadáva spoločnosť. Som pocitový človek a chcela by som, aby trochu lásky vedelo prejaviť aj moje dievčatko. Ďakujem

  • Dobrý deň, nemyslela som si, že budem musieť riešiť tento problém, ale...
    Syn bude mať v júli 4 roky, začal chodiť do škôlky minulý rok v máji, počas prázdnin škôlka nefungovala, takže začal znova v septembri, no už od októbra zostal doma, nakoľko má oslabenú imunitu a lekárka nám odporučila zostať mimo kolektívu. Do škôlky začal chodiť znova v polovici marca tohto roku. Po troch týždňoch znova ochorel a doma zostal mesiac. Vždy sa do škôlky tešil, no posledný týždeň - dva, chodíme do škôlky s plačom. Neviem, čo sa mohlo stať, s učiteľkami si dobre rozumiem, takže sme sa pokúsili spoločne hľadať príčinu, no na nič sme neprišli. Čo by som mala urobiť? Mám ho nechať znova nejaký čas doma, do škôlky chodí iba na 4 hodiny - nie na celý deň. Je normálne takéto správanie, keď predtým chodil do škôlky s radosťou a teraz ho musí učiteľka nasilu držať, keď odchádzam z triedy? Môže za to jeho „občasné“ chodenie do škôlky? Viem, že mám veľa otázok, ale verím, že mi pomôžete aspoň na niektoré odpovedať. Ďakujem.

  • Ďakujem za odpoveď pani Smetanovej ohľadne šikanovania. So synom som u psychológa bola, dokonca som podala aj trestné oznámenie na polícii, ale stále sa pohybujem v akomsi začarovanom kruhu. Policajti prešetrili moje podanie s výsledkom, že sa jedná o priestupok, ktorý vzhľadom k veku páchateľov (14 rokov) a k tomu, že sa deje na pôde školy, nemajú kompetencie riešiť. Riešiť môže len riaditeľ školy, ktorý však má na vec asi taký názor, že môj syn by vojnu neprežil. Spolužiakom môjho syna doporučil pomoc psychológa a znížil známku zo správania. Ale to už robí 3 roky a výsledok sa nedostavil. Psychologička sa vyjadrila asi v tom zmysle, že môj syn s kamarátom sú na inej mentálnej úrovni ako spolužiaci, nezapadli do kolektívu a problém bude naďalej pretrvávať. Patria medzi najlepších študentov ročníka, zatiaľ čo tí, čo ich šikanujú sú priemerní až podpriemerní. Chlapci navštevujú osemročné gymnázium so zameraním na matematiku a fyziku, takže aj s prestupom by bol problém, lebo ani v okolitých mestách gymnázium s takýmto zameraním nie je. A tu sa kruh uzatvára a ja nevidím nijaké riešenie situácie, nakoľko riaditeľ školy situáciu riešiť nechce. Otec spolužiaka, ktorý je „tzv. vodca bandy“, je riaditeľov kamarát a navyše najlepší sponzor školy. Na jednej strane riaditeľa chápem, lebo škola peniaze potrebuje, na druhej strane za akú cenu?

  • Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu s problémami syna v škole. Podľa môjho názoru ho v škole už tri roky šikanujú spolužiaci a pán riaditeľ sa stále tvári, že sa nič nedeje. Neustále ho (aj jeho kamaráta) fyzicky napádajú (facky, kopance, štuchance), ničia mu osobné veci a vyhrážajú sa im, že po škole si ich chytia. Naposledy ho napadli v škole 5 chlapci. Okrem modrín a zničených vecí sa zatiaľ nič horšie nestalo, tak by som sa rada opýtala, čo sa už dá považovať za šikanovanie a ako mám ďalej postupovať, keďže škola nemá záujem na vyriešení problému.