dnes má meniny Drahomír
zajtra Bohuslav
16.7. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Mam trinásťmesačnú dcérku, ktorú ukladám spať už polroka s plačom do postieľky. Dcérku nechám vyplakať najviac dvadsať minút, a do tejto doby mi zvykne aj zaspať. Ja počas tohto zaspávania nevchádzam do izby ju utíšiť, pretože dcérku tým len rozruším. Mám ale starosť, že som jej spôsobila blok. Vždy sa rozplače, keď niekto odchádza z miestnosti. Mohlo sa to stať? Alebo prečo plače, keď niekto odchádza?

  • Chcem Vás poprosiť o Vaše názory a skúsenosti ohľadom zvykania si dieťatka na samostatnú izbu, novú postieľku. Konkrétne: máme 19-mesačnú Veroniku, ktorá je od narodenia spiaca iba vo svojej ohrádkovej postieľke s nami v izbe. Koncom marca 04 príde (snáď) na svet ďalšie dieťatko. Metrov štvorcových máme dosť, ale už sa nezmestíme tak ľahko v jednej izbe. Veronika bude musieť ísť do svojej izby spať. A to je moja otázka na Vás, postupne ju adaptovať na samostatný spánok, alebo hop a je tam, alebo ... ? Spáva dobre, závislá je na cumli, ktorý jej v noci vypadáva a občas „hľadá“ verbálne nás rodičov. Inak je nám dobre. Ako ste to riešili Vy ? Ďakujem Vám.

  • Pri výchove detí, pri citových problémoch Vašich detí Vám po túto otázku radila pani PhDr. Dorota Kopasová, CSc. Pani doktorka má práve s deťmi - malými i veľkými - nespočetné množstvo skúseností. Pracuje vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, v Detskom centre v Bratislave. A práve deťom dáva rady a pomáha aj na Linke detskej istoty. S úctou jej ďakujeme za spoluprácu.

  • Máme 6-mesačnú dcérku. Je to zlaté dieťatko, pokojné, ale jej nočný spánok sa stáva nočnou morou. Uspať ju pred 21.30 je prakticky nemožné a potom je spánok tak plytký, že v podstate každú polhodinu sa budí s plačom. Pritom cez deň spí pravidelne po dvoch hodinách bdelosti cca 40 minút. Je dojčená výlučne materským mliekom, koliku v podstate vylučujem. Má pravidelný denný rytmus, kedy papá, kúpa sa a spí, napriek tomu si nevieme rady s jej nočným spánkom.

  • Dobrý deň, pani doktorka. Mám 2 a 1/4 ročného syna a trápi ma, že sa nechce kontaktovať s ľuďmi. Od malička s ním chodím medzi deti (navštevujeme aj materské centrum), ale vždy sa ma snažil ťahať preč, tam kde s ním budem len ja. Keď sa nám niekto prihovorí, hnevá sa, plače, ťahá ma preč. Keď k nemu príde nejaké dieťa, je vystrašený a snaží sa uniknúť. Myslela som si, že keď ho budem vodiť medzi deti, postupne sa to zlepší, ale zatiaľ sa tak nestalo. Na dokreslenie situácie - je veľmi silne na mňa citovo naviazaný (ešte ho pred spaním kojím) a ja mám uzavretú povahu, ktorú asi zdedil po mne. Je to vzhľadom na jeho vek a veľmi opatrnú a citlivú povahu v poriadku a treba len počkať, kým to prejde? Alebo mám k nemu zaujať nejaký zvláštny prístup? Poraďte mi prosím. Ďakujem.

  • Mamička 5 ročného syna, "žiarlivosť na mladšieho súrodenca". Syn chodí do škôlky od 3 rokov a nikdy nebol problém, pretože stále vyhľadával spoločnosť iných detí. Do školy pôjde až o 2 roky, pretože je septembrový. Čo sa týka pitného režimu máme pokyny od nefrologičky, takže mu núkame celý deň piť a po 17 hod sa snažíme obmedzovať. Ak chce piť, tak mu dáme do 1/3 pohára, aby sa uspokojil a nebolo to "zakázané ovocie". Vždy pred spaním čítame knižky. Je to náš zvyk už do malička, vždy zbožňoval knižky. Po zaspatí ho musíme dať do hodiny cikať, ak nie - tak sa zvykne pocikať a v poslednej dobe aj v priebehu noci. Cez deň s tým nemáme problém ani počas spánku. Celé prázdniny bol doma a teraz, keď začal chodiť do škôlky, tak sa zvykne pokakať. Neviem, či sa hanbí to niekomu povedať alebo bojí, pretože keď prídem pre neho, tak rýchlo uteká kakať. Zvykol sa aj minulý rok hlavne vtedy, keď mali spať (keď sa to stalo nespal, bol hore). Boli sme liečený kvôli obstipácii, ale to je už v poriadku.

  • Dobrý deň, pani doktorka, rada by som poznala Váš názor. Mám skoro ročného syna a zhruba pred mesiacom sa nám začal hádzať o zem v prípade, že nie je po jeho vôli. Robí to len keď je so mnou alebo manželom. Od polroka máme pri ňom opatrovateľku a jej to nespravil ani raz. Neviem ako sa mám v tejto situácii zachovať, či ho mám nechať tak, ale to sa bojím, že si ublíži, keď sa tam "mece" po zemi alebo mu mám dať po zadočku, ale to nepomáha. Zatiaľ sa snažím stále ho zaujať niečím iným, ale nie vždy to pomáha. Viem, že je v takom veku, keď sa začína prejavovať jeho individualita a taktiež viem, že nás čaká ešte veľa prejavov nespokojnosti a na každé dieťa platí niečo iné, ale aj tak by som rada poznala Váš naázor ako tieto prejavy nespokojnosti a hnevu tlmiť. Pokiaľ sa to stane doma, tak to nejako zvládneme, ale na ulici, v obchode sú to nepríjemné situácie. Ináč je náš synček živé, neposedné dieťa......
    Dakujem za Vas nazor.

  • Syn má 5 rokov. Keď bol menší, nikdy nebol s ním problém. Poslúchal bez problémov. Odkedy sa mu narodil mladší súrodenec, má 16 mesiacov, je jeho správanie čím ďalej horšie. Tesne po narodení sa začal pocikávať. Boli sme u psychologičky a upravilo sa to. Teraz, asi tak po roku, sa zase začína pocikávať už asi 2 týždne (moč sme mali vyšetrený a je v poriadku). Snažíme sa im rovnako venovať, ale občas to nejde. Ak nie je niečo podľa jeho predstáv začne na nás vrieskať, dupať, búchať. Skúšali sme to aj po dobrom vysvetlovať, aj po zlom (dostal po zadku), ale nič nepomáha. Je schopný vystrájať aj 20 - 30 min. Čo máme s ním robiť? Je to prechodné, vyrastie z toho?

  • Som matkou 5 ročného chlapčeka (14.8.)a zamýšľam sa nad dvoma problémami. Prvý je jeho nesústredenenosť: všimla som si, že v škôlke, keď mali nakresliť zážitky z prázdnin, mal najslabší výkres, povedal, že nestihol. Často k nám chodí chlapček rovnako starý ako on, spolužiak zo škôlky. Snažím sa im dávať drobné tzv. domáce úlohy, čo si donesú zo škôlky: hlavne je to vykresľovanie alebo kreslenie. Kým jeho spolužiak sústredene pracuje, môj syn robí všetko možné - prekladá stoličku, rozpráva... a potom samozrejme nestihne. Dá sa to zlepšiť naším prístupom a ako alebo treba navštíviť psychologickú poradňu? Druhý problém je jeho plachosť, ba až tréma pred cudzími dospelými. S rodinou a s deťmi komunikuje výborne. Myslím si, že ma dobrú fantáziu a slovnú zásobu, ale akonáhle sa ho opýta niečo niekto cudzí (myslím tým napr. aj suseda, s ktorým sa občas stretávame, alebo dokonca aj pani učiteľka, alebo lekárka), klopí zrak, šúcha si ruky a je zarazený, ticho, prípadne niečo odpovie úplne nesmelým hlasom. Čo nám poradíte?

  • Dobrý deň, pani doktorka!
    Moja dcérka bude mať v novembri 3 roky. Tento týždeň začala chodiť do škôlky. Prvý deň bola tichá, druhý deň cez obed hodinu plakala, že chce ísť domov a dnes už ráno nechcela ísť vôbec. Tak sme sa aj po ceste zabávali, išli sme zbierať gaštany a bola celkom pokojná, ale keď som ju chcela nechať v škôlke, tak plakala, že chce ísť domov. Tak som tam s ňou ostala takmer hodinu. Za ten čas sa hrala a to celkom sústredene s kockami a mozaikou, ale viackrát si spomenula, že chce ísť domov a tak začala plakať. Viem, že tento prvý týždeň je "adaptačný", ale čo jej mám povedať, prečo nemôže ísť so mnou domov, keď vie, že som celý deň doma s jej trojmesačným bračekom? Nechcem, aby mala dojem, že ju tu nechcem mať. Ako jej mám vysvetliť, prečo musí chodiť do škôlky? Ak bude chcieť zostať neskôr niekedy doma, tak jej to dovolím, ale teraz to ešte nechcem, musí vedieť, že to je výnimka a nie pravidlo. A čo mám robiť, ak bude vystrájať aj na budúci týždeň, aj týždeň potom...? Doteraz bola vychovávaná "k slobode" a teraz ...
    Vopred Vám ďakujem za odpoveď.