dnes má meniny Klaudia
zajtra Eugen
17.11. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Môj 6-ročný syn mňa, ale aj manžela najmä, keď sme doma obaja totálne ignoruje. Každú vec, ktorú by mal urobiť, začíname najskôr s prosím, potom postupne zvyšujeme hlas až veľmi často naňho kričíme. Aj tak si robí, čo chce. Musím priznať, že už aj dostal poriadne po zadku, ale keď sme zistili, že on sa bitky aj tak nebojí, tak už viackrát nedostal. Keď je s ním človek sám - teda len ja alebo len manžel, je úplne super - občas neposlúchne, ale to je predsa normálne. Môže byť chyba v tom, že sme takmer stále všetci doma - firmu máme doma, ja som na materskej s menšou dcérou a syn nechodí už 2 mesiace do škôlky. Čo máme robiť, aby sme sa totálne nezbláznili a jeho neukričali k smrti? Naozaj skúša naše hranice? Som už často nervový vrak, keď ho vidím, ako sa potmehúdsky uškŕňa a to má len 6 rokov! Ďakujem vopred za radu alebo aspoň podporu.
    Len prosím nie, že máme byť trpezliví...

  • Prečo je teraz také moderné dávať deti do školy o rok neskôr. Môj syn má 6 rokov (v júli), testy školskej zrelosti zvládol bez problémov, tak prečo ma všetci odhovárajú, že mám ešte rok počkať. Veď škola nie je žiaden teror a on je šikovný - vie rátať s prechodom cez desiatku, troch písať, čítať, zaviazať si šnúrky, ticho sedieť a sústrediť sa na prácu - i keď občas ako každé dieťa, nemá práve svoj deň.
    Pripadám si, akoby som mu brala detstvo, no neviem prečo, by mal ešte ďalší rok "zabiť" v škôlke.

  • Dobrý deň, máme dcérku, ktorá má 2roky a dva mesiace a asi pred tromi týždňami sa začala zakoktávať. Neprežila žiaden veľký šok ani stres. Je to normálny jav? Mohol by som poprosiť o radu, ako sa k nej správať ( či ju napomenúť ....? )

  • Mám dcérku, ktorá bude mať 6 rokov. Nemám s ňou žiadne problémy až na to, že pri zaspávaní "točí" hlavou. Tento zlozvyk má asi už od dvoch rokov, na nejaký čas s tým prestala, ale keď som otehotnela, začala znova a odvtedy (bábätko má 9mesiacov) nevie s tým prestať. Som zdravotná sestra, ale o takýchto problémoch viem len okrajovo. Nebol s ňou žiaden problém, psychomotoricky sa vyvíjala normálne, aj teraz je v poriadku. Ďakujem za radu.

  • Dobrý deň, chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o radu. Som maminou 19 mesačného dievčatka, ktoré je väčšinou dobré aj šikovné, ale niektoré veci ma dosť hnevajú a neviem si s nimi rady. Mám pocit, že nechce, alebo nevie poslúchať. Vždy sa jej pokojne snažím vysvetliť, aby niečo nerobila, ale mám pocit, že to nemá význam, aj tak si urobí po svojom a zas a zas to isté. Keď sa niečo zopakuje snáď už aj 20-krát tak zvýšim hlas, ale ani vtedy neposlúchne. Biť ju nechcem, ani len capnúť po zadku, aj keď niekedy mám pocit, že od toho nemám ďaleko. Veľmi ma hnevá, že mi vonku stále uteká preč a ešte sa tomu aj smeje a keď jej hovorím, nech počká, tak uteká ešte rýchlejšie, vybehne niekedy aj na cestu (málo frekventovanú príjazdovú k činžiaku, ale aj tak sa bojím). Fakt neviem, či ju viem v tomto veku naučiť, aby neutekala... Tiež mi doma vyhadzuje knižky, alebo vypína televízor, alebo vylezie na kreslá a "píše" na klávesnici, káble si omotáva okolo krku... Neviem, ako ju to mám odučiť. Vedeli by ste mi poradiť? Ďakujem.

  • Dobrý deň, pani doktorka. Synček (18 mes.) bol minulý týždeň v nemocnici, na infekčnom oddelení. Bol tam celý čas sám, ani vidieť sme ho nemohli, lebo návštevy boli zakázané z dôvodu oprav budovy. Jedna skupina ľudí mi vyčítala, že som tam s ním nebola, druhá skupina súhlasila s tým, že tam "nezavadziam". Ja som sa prikláňala skôr k druhej skupine, nakoľko syn je veľmi vzdorovitý a v mojej prítomnosti by odmietal spolupracovať. Aj ja som si potrebovala oddýchnuť, aby som sa o neho mohla starať, nakoľko som s ním od narodenia v kuse sama (s manželom, ale ten chodí do práce), bez pomoci babičiek a tetiek, na ktorú je zvyknutá väčšina mamičiek. Napriek tomu som však mala aj výčitky, že som ho tam nechala samého ...aj keď faktom ostáva, že som tam s ním nesmela byť kvôli infekčnosti. Chcem sa opýtať, či to na ňom môže do budúcna zanechať vážnejšie následky ako nedôveru voči nám a podobne. Už teraz vidím, že plače, keď niektorý z nás odíde, aj keď to už pomaly prechádza...
    Či v budúcnosti - aj keby som s nim mohla byť, nie je vhodnejšie nechať dieťatko s dôverou v opatere sestričiek a lekárov... Ďakujem

  • Dobrý deň, môj 3 ročný syn v poslednom čase extrémne škrípe zubami v spánku, spí nekľudne, občas aj plače v spánku... čítala som, že to môže znamenať stres, ale aj vážnu poruchu, a že deti s uvedeným problémom sa vyšetrujú počas hospitalizácie na neurologickej klinike....na koho sa mám obrátiť, ak synova lekárka tvrdí, že sa nič nedeje........

  • Milá pani doktorka, už dlho sa zamýšľam nad tým, či navštíviť psychológa so svojím skoro 3-ročným synom /02.10.2001/. Náš problém trvá vyše 1/2 roka, možno aj dlhšie. Vždy, keď stretneme nejakú cudziu ženu /pre neho/ a nedajbože sa mu milo prihovorí alebo ho pohladká, on zareaguje tak, že sa začne utierať po hlave /ak ho pohladkala/ alebo jej na rovinu povie: "Choď preč, nemám ťa rád". Nepatrí medzi tie detičky, ktoré keď zbadajú cudziu osobu tak sklopia
    Hlavu a zrak, tvária sa zahanbene. Sú to pre mňa trápne situácie, ktoré neviem zvládnuť. Už som mu vysvetľovala, že takto sa k ženám, dievčatám nemá
    chovať, že je to nepekné a pod. On mi však na rovinu povie, že on nemá rád ženy. Ide však iba o tzv. cudzie ženy, ktoré on nepozná... Muži sú však u neho vítaní /či cudzí, či známi/. Ťažko sa mi o tom píše, najradšej by som priamo zašla k nejakému psychológovi, ktorý by mi vysvetlil, či som niečo zanedbala alebo urobila chybu vo výchove... Budem vám vďačná za
    odpoveď alebo kontakt na psychológa v Žiline.

  • Milá pani doktorka, máme 3,5 ročnú dcéru, ktorá je veľmi rozumovo vyspelá, plynule rozpráva od svojich 14 mesiacov, vie na svoj vek veľmi dobre vyjadriť svoje pocity. Vždy bola taká ako keby veľká, všetko, čo rozprávala, malo logiku (a ona toho rozpráva dosť), takže som mohla sledovať jej myšlienkové pochody. Dá sa s ňou normálne zmysluplne rozprávať, ako keby bola oveľa staršia. Blízki mi však vyčítajú, že jej hovorím príliš dospelácke veci a beriem jej detstvo. Ja som však toho názoru, že deti sa nemajú klamať a že ak sa v živote stane niečo zlé, napr. niekto zomrie, alebo sa dvaja rozídu, nebudem ju klamať, že nemôžu prísť, lebo sú v robote a pod. Myslím si, že deťom sa má vhodným spôsobom odpovedať na všetko, na čo sa opýtajú. Nemali by ostať bez odpovede. Ale život je niekedy aj vážny nie vždy prináša len pekné veci. A pokiaľ ide o detstvo, myslím, že ho má pekné - veľa sa jej napriek povinnostiam venujem, nechám ju snívať, rozvíjať si fantáziu, kreslíme, spievame, veľa sa rozprávam... Ďakujem.

  • Milá pani doktorka, chcela by som sa spýtať, aký vekový rozdiel medzi deťmi je najideálnejší. Som toho názoru, že z dieťaťa sa treba tešiť kedykoľvek príde, vždy je to dar. Ale rada by som vedela Váš názor na to, kedy majú dvaja súrodenci k sebe najbližšie, akú máte skúsenosť?. My máme trojročnú dcéru a druhé dieťa by sme chceli mať tak o 2 roky. Myslíte si, že tak ako iní hovoria, je to už veľký vekový rozdiel a už sa spolu nezahrajú a pod...? Ďakujem Vám za Vašu odpoveď.