dnes má meniny Oto
zajtra Mikuláš
5.12. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Máme dvojročnú dcérku , ktorá je veľmi šikovná, ale má z každého článku, čo som čítal v tejto rubrike niečo. Je veľmi vzdorovitá, nepočúva, je veľký problém jej niečo vysvetliť, veľmi energická, je potrebné sa jej nonstop venovať a keď prídem domov tak je ešte viac neposlušná a najväčší problém je zaspávanie. Večer, keď sa ide kúpať, už ovorí „spinkať nie“ a keď ju už nejakým spôsobom do tej postele natlačíme, tak stále dookola, že „spinkať nie“, že sa jej to nepáči a pod. až na koniec zaspí. Niekedy ale pri tom robí taký cirkus, že si susedia musia myslieť, že z nej sťahujeme kožu a keďže má mladšieho 3-mesačného bračeka občas ho svojím výstupom zobudí. Občas dostane po zadku a potom si to s manželkou veľmi vyčítame. Z roboty chodím podľa možností čo najskôr a snažím sa jej venovať čo najviac času. Prosím, poraďte nám, aby sme ju správne nasmerovali vo výchove a aby sme našim zlým výchovným rozhodnutím nespravili niečo, čo bude mať následok neskôr.
    Ďakujem.

  • Dobrý deň. Mám skoro dvojročného syna, ktorý sa začal v noci budiť. Okolo polnoci začne strašne plakať a niekedy to trvá do štvrtej ráno... aj keď sa nám ho podarí ukľudniť (vezmeme ho k nám, pustíme TV, aby sa odreagoval alebo sa hráme), pri návrate do postieľky začne znova plakať a je problém ho znova utíšiť. Spinká od 6 mesiacov vo svojej vlastnej izbičke, vždy máme otvorené dvere, aby sme ho počuli a prípadne on nás. Nikdy nebol väčší problém, ani so zaspávaním, až teraz... Lekárka nám odporučila Sedatif PC. Aj keď sú to homeopatiká a v podstate neškodné, nemôžeme ho tým napchávať stále! Môže to mať po nás? Ja som trpela "démonmi", keď som bola malá, manžel máva ešte aj teraz občas pocity úzkosti v noci... Ďakujem za radu!

  • Dobrý deň. Mám dcérku, ktorá ma 3 roky a 2 mesiace a chodí do škôlky. Doteraz bola celkom dobré dieťa. Avšak v poslednom čase je jedovatá, na všetko sa hnevá, myká, trepe. Niekedy je priam "odporná". Všetko chce robiť sama. Keď jej pri vyzliekaní napr. ponožiek len trošku pomôžem, obuje si ich naspäť, aby to mohla urobiť odznova a celkom sama. A ešte jedna vec ma veľmi trápi. Začala absolútne odmietať môjho manžela - ocka. Doteraz vo veľa situáciách bol len ocko. Teraz sa jej nesmie ani dotknúť, ani chytiť, keby ani neexistoval. Keď príde manžel z práce domov, tak reaguje slovami -Ty choď do roboty, ja som tu len s maminkou, Teba nechcem. Nič sa v rodine neudialo, s manželom stále vychádzame dobre. Poraďte, čo robiť.

  • Milá pani doktorka, mám dcérku, ktorá bude mať v novembri 3 roky. Od jedného roka chodí do jasličiek. Veľmi rýchlo si na jasličky zvykla a chodila tam rada. Až donedávna. Už asi dva týždne trvá stav, kedy v jasličkách plakáva, že chce ísť domov, začala sa pocikávať, a stáva sa jej to aj doma, obzvlášť vtedy, keď sa na niečo hnevá. Sestrička v jasličkám nám povedala, že začala byť nejaká uplakaná už od letnej dovolenky. V lete boli jasličky 3 týždne zavreté. Takže po návrate späť do jasličiek vraj už začala bývať plačlivá. My s manželom sme to nepozorovali, až teraz, asi dva týždne nazad plače ráno doma, že nechce ísť do jasličiek, že bude doma. My sme s manželom obaja zamestnaní, máme len jedno dieťa. Od októbra by mala dcérka začať chodiť do škôlky, ale mám z toho obavu, ako bude reagovať, keď nechce už teraz byť v jasličkách. Inak je dcérka dosť živé a aktívne dieťa, rozumovo je dosť vyspelá, krásne čisto rozpráva, má výbornú pamäť. Všetko ju zaujíma, má rada knižky ...

  • Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, ako najlepšie zvládnuť nástup do škôlky. Dcérka nastúpila od septembra do škôlky a znáša to veľmi zle. Na svoj vek je veľmi rozumná, pochopila, prečo tam má byť, že prídem poobede a zoberiem ju domov, ale nechce tam ostať bez "mamky". Ráno s dramatickým odtrhávaním odo mňa a neuveriteľne žalostným plačom ju berú do triedy, celý deň s malými prestávkami plače, pobalila si do tašky svoj uterák, pastu, kefku...... obula sa a povedala, že ide domov. Doma je potom podráždená, precitlivená, unavená a potrebuje sa vždy uistiť, že som pri nej. Dojčím ju tak, ako pred tým, 3x denne. Spala už samostatne, ale teraz musím spať s ňou a v noci 2-3x skontroluje, či som pri nej. Celú noc sa ku mne túli. Pred nástupom do škôlky bola samostatná, nevadilo jej ostať niekoľko hodín bez "mamky", doma sa pohrala aj sama. Škôlku pozná už rok, učiteľky a 3 deti tiež. Je veľmi, veľmi tvrdohlavá, ale zároveň citlivá. Jedna pani psychologička mi povedala, že je veľmi silná osobnosť ...

  • Dobrý deň. Máme doma škôlkára... Včera oslávil 3 roky, tak už chodí do škôlky. Prvé 2 dni sa mu tam páčilo, ale v pondelok tam plakal od rána od 7.00, keď ho tam manžel nechal, až do 13.00, kým od únavy nezaspal - neprestal ani na chvíľku, nevedeli ho upokojiť a plakal aj keď vstal, až do pol 15.00, kým ma neuvidel. Teraz je chorý, tak je so mnou doma... Mne je bez neho tiež tak všelijak... Ja chodím do školy, tak začínam až 27.9 a len sa tak prechádzam po byte ako pes a neviem, čo so sebou, keď viem, že mu je tam smutno a mne tak isto... Jemu zle vychádzajú roky, tak ostane v škôlke o rok dlhšie, tak rozmýšľam o tom, že sme ho mohli ešte rok nechať doma- má babku, ktorá je učiteľka už na dôchodku. Myslela som si, že v škôlke mu bude medzi seberovnými lepšie, bude viac disciplinovaný... ale teraz váham. Chcem sa opýtať na Váš názor. Ak mu teraz ukážeme, že do škôlky nemusí chodiť, asi mu potom o rok nevysvetlíme, že musí... Máme vydržať tie prvé dni, alebo ešte môžeme rok počkať? Ďakujem za radu.

  • Dobrý deň, pani doktorka, chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám dvojročného syna a neviem si s ním rady. Je hyperaktívny a strašný nervák. Bije deti aj dospelých, kuše a hádže veci, hračky do ľudí alebo len tak. Teraz aj mňa začal biť a štípať. Neposlúchne a ani krik a buchnutie po riťke nezaberá. Stále je v pohybe. Za odpoveď vopred ďakujem

  • Dobrý deň, pani doktorka! Moja 3-ročná dcérka práve začala chodiť do škôlky. Na moje prekvapenie prvý deň vôbec neplakala ani odvtedy, ba práve naopak povedala mi, aby som išla už do roboty, ona ostane v škôlke. Chcem dodať, že pred nástupom sme jej veľa rozprávali o škôlke a pripravovali na to, že tam bude bez nás. Chodieva už od malička ku starým rodičom aj na viac dní, takže nie je príliš naviazaná na mamku.
    Trochu mi je, ale čudné, že keď prídeme po ňu poobede, vôbec ku mne nepribehne a ani sa jej nechce ísť domov. Pani učiteľka nám naznačila, že to je možno truc na to, že ju tam nechávame. Pýtala sa aj, či plače keď ide do škôlky a na moju odpoveď, že nie, odpovedala, že možno niečo dusí v sebe. Tomu sa čudujem, pretože doma vie za každú maličkosť plakať aj naozaj aj s trocha vloženým hereckým nadaním.
    Je to v poriadku, že takto reaguje? Alebo to len mne - mame zle padne?

  • Dobrý den, chcela by som vás poprosit o radu, ak jeto možné prostredníctvom e-mailu, prípadne osobnej konzultácie. Mám 9- rocného syna. Idem sa vydávat a nastávajúci si chce dieta osvojit. problém je v tom, ci zmenit malému aj meno alebo nechat povodné. Tým pádom by som si ja nechala dve mená -nové po manželovi aj povodné priezvisko za slobodna. Syn sa s biologickým otcom nestretáva a nemá s ním žiadny vztah. Vie kto je jeho biologický otec, ale za "otca " považuje terjšieho priatela, s ktorým má vztah velmi dobrý. Pred tým som vydatá nebola a s otcom dietata som nežila. S terajším priatelom bývame spolu všetci traja dva roky. Ide mi ciste o to, co je najlepšie pre syna. O zemne mena sme sa samozrejme rozprávali viac krát a chce sa volat po priatelovi po svadbe, ale chvilami má obavy, co kamaráti a v škole a tak. Dakujem.

  • Milá pani doktorka, mám takmer mesačného syna, ktorý skoro stále plače, alebo spí, málokedy, keď je hore ho dokážeme tak zaujať, aby neplakal. Spievame mu pesničky, nosíme ho na rukách, ukazujeme mu hračky a zhovárame sa s ním. Nič nezaberá na dlhší čas. Jediným liekom je kŕmenie. To však nepokladám za riešenie, lebo raz som ho kŕmila, vždy, keď plakal a to som predojčila celý deň a ku koncu som už vôbec nemala mlieko. My ho občas nechávame si poplakať, ale všetci pri tom trpíme. Čo robiť? Ďakujem za radu.