dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Chcem Vás poprosiť o radu. Myslím si, že moja 9-ročná dcéra sa necháva využívať spolužiačkou v triede. Začalo sa to tým, že sa pohnevala s najlepšou kamarátkou a teraz sa už nekamarátia. Stratila sebavedomie a nie je už taká suverénna ako pred tým. V tom období chodila s plačom do školy, lebo jej bolo ľúto, čo sa stalo. Má novú kamošku, ktorá ju zneužíva alebo skôr diriguje. Ona v snahe nestratiť ju, robí všetko, čo jej povie. Napriek tomu, že sú „najlepšie“ kamarátky, nemám pocit, že to tak je. Dcéra sa teraz dosť naviazala na mňa, volá mi cez deň častejšie. Najhoršie to bolo na školskom výlete. Ako mama mám pocit, že by som mala niečo robiť. Triedna učiteľka tvrdí, že je všetko v poriadku. Ale na dcére vidím, že je čím ďalej uzavretejšia. Mám navštíviť psychologickú poradňu? Chcem aby bola šťastná ako pred tým.

  • Syn má 5 mesiacov, stále chce byť na rukách, keď sa od neho vzdialim, čo i len na pár krokov, tak začne kričať, plakať. Odbehnúť si na záchod, alebo urobiť niečo v domácnosti je skoro nemožné. Je to normálne, alebo som niekde urobila chybu? Je rozmaznaný? Neviem, ako ho to odnaučiť. Detská dušička je veľmi citlivá a nechcem mu ublížiť. Stále ho kojím. Ďakujem za pomoc

  • Dobrý deň, máme 20-mesačného zdravého, šikovného, krásneho syna, s ktorým v podstate nemáme žiadny problém, moja otázka sa týka trošku zvláštneho prejavu môjho synčeka. Je veľmi spoločenský a má strašne rád deti, najmä staršie. Chcem sa opýtať, či považujete za prirodzené a normálne, že Janík chce všetky deti - aj úplne cudzie, ktoré vidí prvýkrát, stále hladkať, objímať a bozkávať. Vonku to prebieha asi tak, že ak na ihrisku alebo na ulici stretneme akékoľvek dieťa, hlavne vo veku od 3 rokov vyššie, malý okamžite kričí túžobne „moooo“ a uteká k nemu, začne ho hladiť po tváričke a ak sa dieťatko nechá, o pár sekúnd ho už objíma a bozkáva. Je to strašne krásne, zatiaľ som sa v podstate nestretla s negatívnou reakciou, ale rozmýšľam, ako budú reagovať deti v škôlke, neviem, či malého nechať tak, alebo sa snažiť jeho pozornosť obrátiť rýchlo inam, aby to nerobil. Ešte nikdy som totiž nevidela iné dieťatko takto sa správať a aj deti samé sú v rozpakoch častokrát z neho a nevedia, ako reagovať, len stoja ako soľné stĺpy. Keď sa mu snažím vysvetliť, že nemôže hladkať detičky, ktoré nepoznáme, že sa im to nemusí páčiť a nemusí im to byť príjemné, je z toho veľmi sklamaný a stále dáva najavo, že to veľmi, veľmi chce. (ťahá sa za nimi a volá na ne, naťahuje rúčky) Nepýtala by som sa na túto otázku, keby tento prejav môjho anjelika nebol taký častý - každý deň niekoľkokrát pri takmer každej príležitosti. Strašne rád sa bozkáva a hladká aj s nami doma a myslím, že má veľmi veľa lásky od celej širokej rodiny. A zvláštne je aj to, že s prejavom hladkania začal už od 3 mesiacov veku, neustále pri zaspávaní po nás šúchal ručičkou, čo žiadne iné dieťatko v okolí nerobilo - hlavne nie také malinké. Napadlo mi, napriek tomu, že sa všade píše, že s dávaním lásky to rodič nemôže preháňať, pokiaľ láska ide ruka v ruke s istou dávkou prísnosti, či nerobíme niekde chybu, či sa s ním nemaznáme príliš, či netreba byť trochu tvrdší, aby nebol sklamaný napríklad v škôlke. No a tiež som uvažovala, či táto jeho veľká potreba lásky nesúvisí s tehotenstvom, ktoré som prežívala v nie veľkej pohode, sama som mala pocit, že mi láska a dotyky chýbajú, okrem toho sme mali stresy s viacnásobným sťahovaním, úmrtím v rodine a pracovnými problémami. Na dieťatko sme sa však počas celého tehotenstva veľmi tešili. Prepáčte, ak môj „problém“ nie je dosť závažný a ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň, mám 22-mesačného, veľmi rozumného a šikovného chlapčeka, ktorý si ale všetko chce vynútiť plačom. Chce napr. tyčinku a keď mu poviem, že teraz budeme papať polievočku, nie tyčinku, tak začne strašne plakať, až vrieskať, všetko začne rozhadzovať a kopať a biť ma. Nedovolí mi dotknúť sa ho, aby som ho mohla objať a ukľudniť, ani ho vtedy neviem ničím iným zaujať. Vydrží plakať aj 40 minút - možno aj viac, no iba toľko som to vydržala a potom som mu tú tyčinku dala. Chyba, viem, ale nedokážem ho toľko počúvať plakať. Nevie potom poriadne dýchať, rozkašle sa a aj vracia... Naozaj si už neviem rady, prosím, poraďte mi...

  • Moja 19-mesač. dcéra často buchne iné deti bez zjavnej príčiny, prípadne vtedy, keď sa domáha ich hračky alebo si chráni svoje. Ako postupovať? Viem, že sa to druhým mamičkám nepáči. Stále ju za to potrestám (capnem jej po zadku, po ruke) a samozrejme aj vysvetlím, že sa to nesmie robiť. Reaguje tak väčšinou pri hračkách, s maškrtami sa podelí bez problémov. Prejavuje sa to od útleho veku, najprv nás hrýzla, ale aj capla. S jej 6-ročným bratom sme to nepoznali, on bol skôr v tej úlohe bitého a reagoval plačom, nikdy nie bitkou. Dajú sa takéto jej sklony nejako tlmiť? Je to dosť nepríjemné, že musím neustále striehnuť, aby neublížila iným deťom. Dcéra je, myslím, vyspelá na svoj vek, od 15 mesiacov nemá plienky, v porovnaní s rovesníkmi je evidentne rozumovo vyspelejšia. Môže to s tým nejako súvisieť, alebo je to prejav jej povahy? Ďakujem.

  • Dobrý deň, mám 6-ročnú dcérku, ktorá v septembri ide do školy. Máme s ňou taký, podľa mňa zvláštny problém. Je na svoj vek príliš poriadkumilovná. Keď je doma napr. počas prázdnin, je schopná upratovať si svoj stôl a hračky aj niekoľkokrát za týždeň. To by bolo v poriadku, ale keď si náhodou niečo vezmeme bez jej vedomia, alebo niečo nechtiac posunieme a nie je to tak, ako to položila ona, je oheň na streche. Strašne sa hnevá, kričí, plače a hneď to musí dať na rovnaké miesto, ako to bolo predtým. Niekedy sa pristihnem pritom, že mám strach sa dotknúť jej vecí, alebo že ich nedám na svoje miesto. Snažíme sa to riešiť aj vysvetľovaním, aj krikom, ale nepomáha. Máme len ju, ale snažíme sa jej stále rozprávať o tom, že sa musí naučiť s hračkami sa deliť. Je to totiž podobné, aj keď sa k nám príde niekto hrať, hneď je nahnevaná, ak sa deti dotýkajú jej vecí. Asi sa vám to bude zdať čudné, ale niekedy mám naozaj strach sa dotknúť jej hračiek. Ďakujem.

  • Dobrý deň. Máme problém s našou 6-ročnou dcérkou: v septembri má ísť do školy, ale veľmi sa neteší, keďže ešte nevie povedať r a má problém so sykavkami, je dosť hanblivá, v poslednej dobe je veľmi podráždená, keď sa jej niečo nedarí, hneď začne plakať a rozčuľovať sa, že má zlý život a že je iná ako ostatné deti. Snažíme sa ju ubezpečiť, že nie je a že aj iné deti majú občas s niečím problém. Chodíme na logopédiu. Už nevieme, čo s ňou máme robiť a hlavne ako jej pomôcť.

  • Chcem Vás poprosiť o radu. Myslím si, že moja 9-ročná dcéra sa necháva využívať spolužiačkou v triede. Začalo sa to tým, že sa pohnevala s najlepšou kamarátkou a teraz sa už nekamarátia. Stratila sebavedomie a nie je už taká suverénna ako pred tým. V tom období chodila s plačom do školy, lebo jej bolo ľúto, čo sa stalo. Má novú kamošku, ktorá ju zneužíva alebo skôr diriguje. Ona v snahe nestratiť ju, robí všetko, čo jej povie. Napriek tomu, že sú „najlepšie“ kamarátky, nemám pocit, že to tak je. Dcéra sa teraz dosť naviazala na mňa, volá mi cez deň častejšie. Najhoršie to bolo na školskom výlete. Ako mama mám pocit, že by som mala niečo robiť. Triedna učiteľka tvrdí, že je všetko v poriadku. Ale na dcére vidím, že je čím ďalej uzavretejšia. Mám navštíviť psychologickú poradňu? Chcem aby bola šťastná ako pred tým.

  • Syn má 5 mesiacov, stále chce byť na rukách, keď sa od neho vzdialim, čo i len na pár krokov, tak začne kričať, plakať. Odbehnúť si na záchod, alebo urobiť niečo v domácnosti je skoro nemožné. Je to normálne, alebo som niekde urobila chybu? Je rozmaznaný? Neviem, ako ho to odnaučiť. Detská dušička je veľmi citlivá a nechcem mu ublížiť. Stále ho kojím. Ďakujem za pomoc

  • Dobrý deň, máme 20-mesačného zdravého, šikovného, krásneho syna, s ktorým v podstate nemáme žiadny problém, moja otázka sa týka trošku zvláštneho prejavu môjho synčeka. Je veľmi spoločenský a má strašne rád deti, najmä staršie. Chcem sa opýtať, či považujete za prirodzené a normálne, že Janík chce všetky deti - aj úplne cudzie, ktoré vidí prvýkrát, stále hladkať, objímať a bozkávať. Vonku to prebieha asi tak, že ak na ihrisku alebo na ulici stretneme akékoľvek dieťa, hlavne vo veku od 3 rokov vyššie, malý okamžite kričí túžobne „moooo“ a uteká k nemu, začne ho hladiť po tváričke a ak sa dieťatko nechá, o pár sekúnd ho už objíma a bozkáva. Je to strašne krásne, zatiaľ som sa v podstate nestretla s negatívnou reakciou, ale rozmýšľam, ako budú reagovať deti v škôlke, neviem, či malého nechať tak, alebo sa snažiť jeho pozornosť obrátiť rýchlo inam, aby to nerobil. Ešte nikdy som totiž nevidela iné dieťatko takto sa správať a aj deti samé sú v rozpakoch častokrát z neho a nevedia, ako reagovať, len stoja ako soľné stĺpy. Keď sa mu snažím vysvetliť, že nemôže hladkať detičky, ktoré nepoznáme, že sa im to nemusí páčiť a nemusí im to byť príjemné, je z toho veľmi sklamaný a stále dáva najavo, že to veľmi, veľmi chce. (ťahá sa za nimi a volá na ne, naťahuje rúčky) Nepýtala by som sa na túto otázku, keby tento prejav môjho anjelika nebol taký častý - každý deň niekoľkokrát pri takmer každej príležitosti. Strašne rád sa bozkáva a hladká aj s nami doma a myslím, že má veľmi veľa lásky od celej širokej rodiny. A zvláštne je aj to, že s prejavom hladkania začal už od 3 mesiacov veku, neustále pri zaspávaní po nás šúchal ručičkou, čo žiadne iné dieťatko v okolí nerobilo - hlavne nie také malinké. Napadlo mi, napriek tomu, že sa všade píše, že s dávaním lásky to rodič nemôže preháňať, pokiaľ láska ide ruka v ruke s istou dávkou prísnosti, či nerobíme niekde chybu, či sa s ním nemaznáme príliš, či netreba byť trochu tvrdší, aby nebol sklamaný napríklad v škôlke. No a tiež som uvažovala, či táto jeho veľká potreba lásky nesúvisí s tehotenstvom, ktoré som prežívala v nie veľkej pohode, sama som mala pocit, že mi láska a dotyky chýbajú, okrem toho sme mali stresy s viacnásobným sťahovaním, úmrtím v rodine a pracovnými problémami. Na dieťatko sme sa však počas celého tehotenstva veľmi tešili. Prepáčte, ak môj „problém“ nie je dosť závažný a ďakujem za odpoveď.