dnes má meniny Marína
zajtra Izabela
8.12. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň. Mám 2-mesačnú dcérku. Posledný týždeň máva po kúpaní záchvaty plaču. Kým je vo vode, je všetko v poriadku. Akonáhle ju vyberieme z vaničky a zabalíme do osušky (osušku zohrievame) začne plakať. Plače, kým ju neoblečieme a rôznymi spôsobmi neutíšime. Počas obliekania sme skúšali všeličo: cumlík, rôzne hrajúce hračky, spev, prihováranie sa - nič nepomáha. Dokonca sa rozplače ešte viac. Dnes som už rezignovala, snažila som sa ju čím skôr osušiť a obliecť, aby sa veľmi nerozrušila. Trvalo mi to síce iba 10 minút, ale aj tak ma ten jej plač trápi. Ráno a ani cez deň jej obliekanie nevadí, plače iba po kúpaní. Už som rozmýšľala, že ju 1-2 dni nebudem kúpať, iba ju umyjem vlhkou handričkou, ale to náš problém nevyrieši. Vopred ďakujem za Vašu radu.

  • Môj syn má 14 rokov, je hyperaktívny, agresívny a má veľké problémy so správaním sa. Od 9 rokoch navštevuje rôzne psychologické a psychiatrické ambulancie a nie je tam žiadne zlepšenie. Zdá sa mi, že čím je starší, tým sú tie problémy horšie. Prosím, poraďte mi, čo mám robiť. Ďakujem.

  • Chcela by som Vás poprosiť o váš názor a radu. Neviem už naozaj ako ďalej. Som sama, pretože manžel nie je odtiaľto a máme spolu 11-mesačného syna Kristiána. Je to naozaj krásny chlapček, ale akosi mám niekedy pocit, že ma neľúbi. A to je hrozné. Fakt. Som celé dni s ním sama, veľa sa hráme, chodíme von a keď náhodou musím ísť do obchodu a nechám ho rodičom, tak keď sa vrátim, vôbec ho nezaujíma, že som preč. Ale keď prídu moji rodičia, tak sa vytešuje, ako malé decko... To nie je spravodlivé. Ja s ním trávim celé dni, ja sa starám, keď je chorý, ja by som mu dala všetko a niekedy mám pocit, že on vo mne vidí len zlú, lebo ja mu nedovolím ísť ku varnej kanvici, aby sa neoparil... Chápete? Niektorí si pomyslia, o, ty sa máš super, že malý nie je tak na mne závislý. Ale mne to chýba. Veľmi túžim, aby ma postrádal. Čo mám robiť lepšie? Moji rodičia chodia ku nám tak raz za dva týždne, takže ja som s ním v kuse, a on ma asi neľúbi. A ešte niečo! Ako riešite problémy pri takých malých deťoch ....?
    Prosím, pomôžte mi. Som veľmi nešťastná...

  • Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako by som mala postupovať, keď moje dieťa je vo vzdorovitom veku. Má 2 roky, chodí do škôlky a začal sa pocikávať. Vypýta sa vždy, keď je mokrý, alebo sa nevypýta vôbec. Chcela by som ho správne vychovávať. Ako to mám riešiť. Robím niekde chybu?

  • Dobrý deň, mám 4-ročnú dcérku, ktorá už rok chodieva do MŚ. V poslednom období som si všimla, že keď chce niečo opísať, keď si niečo vymýšľa (v rámci hry), tak sa začína zajakávať. Neviem, či je to pravé zajakávanie, lebo inokedy rozpráva plynulo a bez problémov, ale doslova vtedy, ako keby sa nevedela vykoktať. Napr. rozpráva o niečom, čo videla, tak začína asi takto: "Bolo tam, tam, tam toto, tam, tam, tam dievčatko" Možno to dramatizujem, ale radšej by som počula váš názor. Ďakujem.

  • Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadné teraz už 17-mes.syna, ktorý chodí raz za 2 týždne k svokrovcom. Treba podotknúť, že svokor má 77 rokov a svokra 67. Syn je ich prvé vnúča. Najprv sme odchádzali od syna tak, že o tom nevedel, vtedy neplakal, lenže od 16 mes. to praktizujeme tak, že ho pripravíme deň predtým nato, že ide svokre. Doma to berie v pohode aj to chápe, ale akonáhle prídeme tam a dáme mu pápá, s tým, že sa o 2-3 hodiny vrátime, začne ukrutne plakať a vešať sa na mňa. Strašne ma to bolí, robím niekde chybu??? Zvykne si časom a kedy asi? Lebo plače 10-30min v kuse a potom sa dá dokopy. Lenže na ďalší týždeň, keď tam prídeme všetci 3, tak je celý čas nalepený na mňa. Ešte stále ho kojim. Robím niekde chybu, alebo mám s tým prestať? Chcela som, aby si zvykal na iné prostredie, iní ľudia, iný štýl... Je to naňho priskoro???? Prosím, poraďte mi.

  • Dobrý deň, pani doktorka. Mám synčeka, ktorý bude mať v marci štyri roky. Problém je v tom, že nechce večer sám zaspávať vo svojej izbe. Vždy musím byť pri ňom v posteli aj dve hodiny, kým nezaspí. Prečítame si 1-2 rozprávky a potom sa rozprávame alebo chce, aby som ho hladkala po chrbátiku alebo po ručičke. Je to veľmi šikovný chlapček (už keď mal 18 mesiacov vedel prečítať všetky písmenká abecedy, v dvoch rokoch úplne plynule rozprával, aj "r", teraz sú jeho záhubou dinosaury - vie asi 50 latinských názvov,....). Ja aj manžel sa snažíme venovať sa mu čo najviac. Je to v poriadku, že chce, aby som bola pri zaspávaní s ním, alebo mám byť naňho prísnejšia a nechať ho v izbe samého? Nemyslím si, že sa tam sám bojí, jednoducho len vyžaduje moju prítomnosť. Vopred ďakujem za odpoveď.

  • Pani doktorka, prosím Vás o Váš názor na správanie sa mojej najstaršej dcéry, ktorá má 5 rokov. Máme ešte 3-ročného syna a ročnú dcéru. Od narodenia bračeka na neho žiarli, stále hovorí, že ho nemá rada, navádza ho, aby spravil niečo zlé, aby sme ho my, rodičia vyhrešili ap. Nepožičia mu žiadnu hračku a keď chce hračku jeho, tak ho o tom presvedčí a on jej ju dá. Má ju veľmi rád. Obavám sa ale, že jedného dňa ho to prestane baviť. Dcéra má svoju malú sestru veľmi rada a správa sa k nej normálne. A ešte jedna vec je na nej trochu zvláštna. Odkladá si sladkosti, cukríky, čokolády, džúsiky, pomaranče, má toho plný saklík, v ktorom má aj pol roka staré maškrty. Keď už sa odhodlá nejakú sladkosť zjesť, vždy počká, až ju braček zje celú prvý a až potom si dá aj ona. Veľmi nám záleží na tom, aby sa naše detičky mali radi. Ďakujem za Váš názor

  • Dobrý deň, mám 2 dcérky a tá druhá má 8 mesiacov. Je veľmi hravá, už vie aj stáť a chodí pri nábytku. Keď ideme ku manželovej mame a zoberie ju na ruky, chvíľku sa na ňu pozerá a potom sa veľmi rozplače. Mysleli sme si, že je to tým, že ju nevidí často, ale minule som s dcérou bola u jednej tety, čo ju videla prvýkrát, aj ju zobrala na ruky a dcéra sa len smiala a dokonca si položila na jej rameno hlavičku. Poraďte mi, čím to môže byť, že dcéra stále plače pri mojej svokre a pri úplne cudzích ľuďoch nie. Dokonca moja svokra robí v materskej škôlke ako kuchárka a keď príde k styku s deťmi, že skáču okolo nej a chcú sa s ňou hrať. Ďakujem

  • Dobrý deň. Zaujímal by ma váš názor na môj problém. Mám 6-týždňovú dcéru, ktorá cez deň neustále plače, pokiaľ ju nevezmem na ruky. Najlepšie jej je v babyvaku. Keď zaspí a ja ju položím, zobudí sa do 10 minút. Chcela by som vedieť, či je lepšie vydržať ju nosiť aspoň do 3 mesiacov, alebo skúsiť aj drastickejšie metódy, kontrolovaný plač a pod. Niekedy mám obavy, že jej to nosenie "ostane". Ďakujem.