dnes má meniny Lucia
zajtra Branislava Bronislava
13.12. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • V našej rodine sa objavil problém s neplynulosťou reči nášho 6-ročného synčeka. Prišlo to dosť náhle po niektorých razantnejších zmenách v rodine (sťahovanie zo zahraničia na Slovensko, zmena jazyka, nástup do škôlky...) Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri hľadaní kvalitnej logopedickej starostlivosti v Bratislave. Ide nám predovšetkým o to, aby sme sa hlavne vyhli zbytočným stresovým situáciám pri návšteve logopedickej poradne. Za radu Vám vopred ďakujem!

  • Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu, ako postupovať v našej situácii. Máme 10-mesačnú dcérku. Ja hovorím iba po slovensky. Manžel pochádza z rodiny, v ktorej sa od narodenia rozprávali po maďarsky (vedia trochu aj slovensky). V súčasnosti manžel hovorí hlavne po slovensky, maďarčinu využíva iba u rodičov. Doma sa rozprávame iba po slovensky. Manžel by chcel, aby sa dcéra naučila aj maďarsky (čo je OK), no spôsob, že on by s ňou hovoril iba po maďarsky a ja po slovensky, je podľa mňa úplne nevhodný, nakoľko ja by som im nerozumela. Ako máme postupovať? Ďakujem

  • Dobrý deň, chcem sa opýtať na nasledovné: môj syn má necelý rok, ráno vstáva o pol 6-tej, ale vždy sa hlási hrozným plačom, pritom ešte nie je hladný. Raňajkujeme okolo 7-mej, spí v postieľke vedľa nás. Viem, že je ešte unavený, pretiera si oči a ukladá sa, ale už nevie zaspať. Skúšali sme ísť spať do druhej izby, nech nás nevidí. Neviem, či to má zmysel, niekedy ešte zaspí, niekedy nie, keď si ho dáme medzi seba, tak sa len preberie a už nezaspí. Čo by ste nám radili. Chcela by som ho naučiť, aby sa po prebudení vedel ešte troška prehrať v postieľke.

  • Dobrý deň. Mám 13-mesačného syna, ktorého uspávam na rukách. Je to už vyčerpávajúce, ale inak nechce zaspať. Keď bol malý, zaspával v kočíku alebo pri dojčení. Tiež sa často budí v noci a chce ísť na ruky s následným dojčením a zaspaním v našej posteli. Keď ho dám do postieľky strašne plače. Nemá žiadnu obľúbenú hračku, s ktorou by vedel zaspať alebo sa upokojiť. Po prečítaní knihy "Malý tyran" od Jiriny Prekopovej ma začína trápiť, či som neurobila už v tomto skorom veku nejakú výchovnú chybu a či si tiež nevychovávam doma "malého tyrana". Viete mi poradiť, ako z toho von? Ak túto knihu poznáte, aký máte na ňu názor? Ďakujem

  • Dobrý deň. Poraďte mi, prosím. Synček bude mať v júni 6r. a začal byť negativistický. Veľmi si pripúšťa neúspech, s kamarátmi sa háda, často sa oduje... Možno to súvisí so situáciou, v ktorej je. Keď mal 9 mesiacov, zomrel mi manžel a teraz žijem 2. rok s novým partnerom. Tento nás ľúbi a aj my jeho, ale stále mám pocit, akoby nemali so synom vytvorený dobrý vzťah. Akoby im chýbala spoločná záľuba, možno muž nevie, ako nato. Ja sa ich snažím usmerniť, našepkať im nenápadne. Hľadám, čo by ich spolu mohlo baviť. Zo začiatku bol muž prehnane kritický, nevedel pochváliť, postupne, po mnohých upozorňovaniach sa to zmenilo. Čo robiť, aby bol ich vzťah pekný? Syn aj muž sa snažia, ale každý svojím spôsobom, ktorý ten druhý zbadá, až keď ho upozorním.

  • Prosím Vás o radu. Mám dvojročného synčeka, ktorý začal tento mesiac chodiť do materskej škôlky. Každé ráno však veľmi plače, že nechce ísť do škôlky. Učiteľka však hovorí, že v škôlke je výborný, hrá sa, vraj plače len pár minút po príchode. Napriek tomu, mám z toho zlý pocit a obavy, či to nebude mať nepriaznivý vplyv na jeho duševný vývoj. Prosím, poraďte mi. Srdečná vďaka.

  • Dobrý deň, mám takmer trojročného syna, ktorého ešte stále dojčím, od dvoch rokov už iba pri zaspávaní. Nikdy som to nebrala z mojej strany ako „obetu“, skôr ako vlastnú pohodlnosť, pretože takto zaspí pomerne rýchlo, väčšinou do 15-20 min. a ja si pri tom ešte aj čítam, takže nepociťujem ani žiadnu „stratu casu“. Ale, keďže sa blížia jeho tretie narodeniny, už sa mi naozaj zdá, že by sme mali skončiť. Plánovala som použiť rovnaký postup, aký som použila pri odúčaní od plienok. Vtedy sme sa dohodli, že keď bude mať dva roky, nebude už potrebovať plienky, ale bude nosiť slipy ako tatino a bude chodiť na nočník. Zabralo to, odvtedy cez deň naozaj nemá plienky, v pohode. Takže pred tretími narodeninami ho pripravujem na to, že keď bude mať 3 roky, bude už veľký a už mu nedám „didu“, ale dohodnúť sa nechce. Hovorí, že až keď pôjde do školy, alebo keď bude mať 10 rokov (to mi pochopiteľne nevyhovuje). Neviete poradiť nejaký šetrný postup, prijateľné argumenty?... Ďakujem.

  • Dobrý deň, poprosila by som Vás o radu. Moja dcéra má 3,5 roka a navštevuje škôlku. Chodila aj do jaslí a nikdy nemala problém s kolektívom. Nebýva chorá a je veľmi šikovná. Zároveň aj poslušná. Takže zdá sa, že mám vysnívané dieťa. To je pravda, ale máme jeden problém. Dcéra má strach. Má rôzne obdobia a vždy sa bojí niečoho iného. Napríklad, keď mala približne dva roky, tak sa bála tieňa. Ani si neviete predstaviť, čo všetko vrhá tieň. Neskôr lietadla. Keď videla lietadlo, tak utekala do najbližšieho vchodu ako do úkrytu a na ľudí, ktorý ju nepoznali, to pôsobilo, ako keby prežila 2. svetovú vojnu. Tiež sa bála búrky. A v súčasnosti sa bojí psov. Všetkých tých ostatných vecí sa už nebojí. Z čoho môže takýto strach prameniť. Je potrebné napísať, že nikdy nezažila zlú skúsenosť. Pripadá mi to, ako by ju to práve napadlo, že sa má toho báť a potom sa bojí a každý strach trvá asi tak pol roka. Snažím sa jej to vysvetľovať a každý deň si to opakujeme... Ďakujem

  • Rada by som požiadala o názor odborníka - moja dcéra bude mať 5 rokov v auguste a váham, či ju mám poslať do predškoly alebo rok počkať s jej školskou prípravou. Dcéra je veľmi inteligentná, ale čo sa týka spoločenskej stránky, má problémy v kontakte s deťmi, bojí sa k nim pridať a hrať sa. Na ihrisku je väčšinou odstrkovaná atd. Nemá dostatočnú sebadôveru a primeranú asertivitu. Dilema je - poslať ju tento rok, bude jednou z najmladších v ročníku počas celej školskej dochádzky, alebo rok počkať a bude najstaršia v triede (nar. v auguste). Dcéra je veľmi bojazlivá, vystrašená, v posledných rokoch zažila veľa stresu v rodine a neúspechy s priateľmi, tiež sa zajakáva. Je pravdepodobnosť, že odloženie školskej dochádzky jej prospeje alebo nie? Môj osobný pocit ako matky je počkať, ale na druhej strane sa obávam, či bude dostatočne intelektuálne stimulovaná a či to nebude krokom späť a nespomalí to jej intelektuálny vývoj. Ďakujem

  • Prosím vás o radu. Miško má 3 roky, do škôlky chodí už rok, vždy sa teší, rozpráva, čo je v škôlke nové. Problém je v tom, že často strašne plače, napr. či si má vyzliecť aj tielko, keď sa vyzlieka do pyžamka - a spustí plač, keď si nemôže zapnúť pyžamko, keď niečo nevie, keď nemozôže otvoriť dvere... Vždy mu vravím, že keď niečo nevie, nech poprosí pani učiteľku. Aj sa to niekedy podarí, poprosí, ale so slzami na krajíčku. čo s tým? Ďakujem