dnes má meniny Marína
zajtra Izabela
8.12. 2019
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Chcem sa spýtať, môj teraz ročný syn je veľmi prudký, zlostný, nervný. Veľmi sa hnevá, keď mu niečo nedovolím, bije rúčkami do stola, zeme, do hlavičky, kričí, zlostí sa a plače. Aj hryzie, alebo ma udiera. Inak je to veľmi živé, zdravé a neposedné chlapča. Chcem sa spýtať, ako si mám poradiť s týmto problémom, je vhodné navštíviť nejakú poradňu alebo psychológa? Ako sa mám správať ja, keď nervačí? Ďakujem

  • Mám 25-mesačného syna, ktorého stále dojčím a som v 6-tom týždni tehotenstva. Synček zaspáva len pri dojčení. Vzhľadom na svoj stav, ho chcem odstaviť a prosím o radu, ako to spraviť tak, aby to preňho nebola psychická trauma.
    On sa totiž na dojčenie pred spaním večer aj naobed neskutočne teší. Ako som už spomenula, dojčím ho na obed, zaspáva okolo 12-tej a spí asi dve hodiny, niekedy aj viac. Pravda, často sa počas spánku prebudí, chce ešte mliečko a spí ďalej. Večer zaspí pri dojčení, o 8-mej, ráno vstáva o šiestej. V noci sa budí aj 4-krát na dojčenie. Hoci v ostatnom čase mám pocit, že nočné dojčenia nie sú až tak o mlieku ako o tom, že ma používa ako cumeľ. Keď o tom píšem, cumeľ od narodenia odmietal, aj fľašu, pije z pohára, alebo, častejšie, z detskej fľaše od JUPIKA s tým špeciálnym nadstavcom. Veľmi pekne prosím o skorú odpoveď, nechcem ohroziť druhé tehotenstvo. Ďakujem

  • Máme synčeka Filipka. V apríli mal 3 roky a nám sa nedarí ho odnaučiť v noci cikať. Keď sme však asi pred mesiacom odchádzali na dovolenku, tak sa dokázal celý týždeň pýtať v noci cikať úplne sám od seba. Môžete nám poradiť, čo by sme mali vyskúšať, aby sme sa zbavili nočných plienok?
    Synček je pomerne dosť pohodlný, ale zato veľmi vnímavý a bystrý. Ďakujem.

  • Dobrý deň. Máme dvojročnú dcérku, ktorá začala byť strašne zanovitá a tvrdohlavá. Keď jej niečo poviem, aby urobila, alebo povedala ďakujem, prosím... tak just to neurobí. Vyskúšala som už všetko. Pekne jej to vysvetľujem, sľubujem odmenu, ale nič. Keď už ma poriadne vytočí, tak občas pomôže, že musí ísť do kúta a nesmie odtiaľ odísť, kým to neurobí. Ale to sa mi nechce vždy a určite to nie je ani správne. Ale my už naozaj nevieme, čo s ňou. Bojím sa, že ak ju naučím, že môže všetko, tak si na to zvykne a neskôr môže byť ešte horšie. Máme aj staršieho syna, ktorý je úplný chudáčik pri nej. Berie mu hračky, ak jej ich nedá, tak začne pišťať, škriekať. Učíme ju, že sa musí podeliť so všetkým, len málokedy to pochopí. Synovi vysvetľujem , že ju to prejde, len kedy? Už to trvá vyše pol roka.

  • Dobrý deň, mám 2,5 ročného chlapčeka - veľmi živého, veselého. Zdá sa byť spokojný a šťastný. Mňa však v kútiku duše občas zabolí skutočnosť, že moje dieťa vyrastá v neúplnej rodine a teda bez otca. Manžel nás opustil tesne po jeho narodení, zhruba do roka ho navštevoval a venoval sa mu, potom odišiel mimo mesta a odvtedy sa so synom nekontaktuje. Nakoľko náš syn bol dlhodobo plánovaný, mimoriadne chcený (z mojej strany určite), vážim si, že mám takéto dieťa a snažím sa robiť všetko správne. Veľa sa o tatinovi rozprávame, má vo svojej izbe nad postieľkou fotky, na ktorých je v rôznych situáciách s rodinnými členmi, kamarátmi a je tam aj s ockom. Vie ako vyzerá, vie, že pracuje ďaleko. Snažím sa opisovať mu, čo má jeho otec rád, čo rád varil, čo rád robil, aby tá rola otca bola, aj keď vlastne nie je. Rád si napríklad pozerá náš svadobný album alebo videokazety z dovoleniek a keď sa pýta na otca, pravdivo mu odpovedám. Hlavne chcem, aby si vážil aj jeho, už len preto, že je na svete...

  • Dobrý deň, mám 6 a 3-ročného syna. Môj problém sa týka staršieho, v septembri bude mať 6, a to, že si vôbec, alebo len slabo verí, má znížené sebavedomie, napriek tomu, že ho odmalička chválim a povzbudzujem, ako sa len dá... Mne moja mama nikdy nedávala pocit, že som v niečom fakt dobrá, alebo výnimočná, práve preto sa od malička snažím ten pocit môjmu dieťaťu poskytnúť. Napriek tomu často reaguje spôsobom: ja som hlúpy, ja to nedokážem, každý blbec je šikovnejší ako ja, ja budem mať v škole samé 5-ky (má školopovinného bratranca, ktorý referuje známky). Aj pani učiteľka v MŠ hovorí, že keď majú niečo kresliť/tvoriť dobrovoľne, on to radšej nerobí, lebo sám vopred povie, že to nevie. Boli sme aj u psychologičky, vravela, že ho treba povzbudzovať donekonečna, ale ja mám pocit, že sa to potom ešte zhoršilo, a jeho negativistické vyjadrenia boli častejšie ako inokedy. Tak som s tým povzbudzovaním a chválením prestala a dočkala som sa toho, že on sám začal chodiť a dožadovať sa pochvaly, začal sa sám chváliť, čo všetko on dôkaze, vie, čo nakreslil, atď. ...
    Napriek tomu však stále nemá odvahu zakričať na kamaráta cez ulicu, pozdraviť ho, hoci doma ho stále spomína. Nemá odvahu ani požiadať ho, aby sedeli spolu v autobuse cestou na výlet, resp. aby sa držali počas prechádzky v MŠ za ruky a potom je smutný, keď sa musí držať s niekým iným... Keď mu navrhnem, aby sa dohodol s kamarátom, že môže prísť k nám sa pohrať, resp. že ich vezmem spolu zo škôlky, tak to odmieta, ale viem, že by to chcel, len sa bojí ho spýtať. Možno sa bojí odmietnutia, alebo si to len ja myslím, že by chcel mať kamoša doma? Párkrát sa ma to totiž spýtal, či by som ich nevzala spolu...
    Ako mu pomôcť, aby si veril? Na mladšieho brata sa stále vyťahuje, dokazuje mu, že je od neho silnejší, múdrejší, šikovnejší, ale príde do škôlky a je po všetkom. Z celého toho jeho postoja máme kopu ďalších problémov, nerád sa stretáva s inými ľuďmi/deťmi, von chodí len z donútenia,...
    Ďakujem

  • Dobrý deň!
    Viem, že sa táto rubrika zaoberala návykmi a zlozvykmi na viacerých miestach, napriek tomu predkladám náš problém. Náš 3,5-ročný syn si našiel asi pred polrokom zvláštny upokojovací prostriedok. Žmolí si prsnú bradavku. Najprv sme to nebrali ako problém, snažili sme sa ho to odučiť odvádzaním pozornosti a zamestnávaním rúk a hoci výsledky neboli bohvieaké, tvrdší nátlak sme nerobili. Dúfali sme, že to časom prejde samo. Bradavka sa mu však zdurila a detská lekárka nám pri prehliadke odporučila ísť na plastickú chirurgiu, aby to posúdili, vraj sa to časom môže zvrhnúť aj na rakovinu. Dosť nás to vystrašilo, našťastie je to podľa chirurgov zatiaľ v poriadku. Samozrejme, je treba, aby bradavku nechal na pokoji. Existuje niečo, čo mu môžeme ponúknuť ako náhradné upokojovadlo? Po prelepení napuchnutej bradavky si začal ťahať druhú, po prelepení oboch sa začal hrať s genitáliami. Zjavne niečo potrebuje. Nečudujeme sa tomu, lebo sa v poslednom roku musel vyrovnať s viacerými "nepríjemnosťami" .
    Ďakujem.

  • Dobrý večer, pani doktorka. Sme rodičia 2-mes. synčeka. Náš problém je zaspávanie a synčekove správanie sa počas spánku. Spinká relatívne dobre - v noci sa zobudí iba 2x na papanie, ale veľmi ťažko zaspáva - v tejto fáze striedavo pokoj s nepokojným až chaotickým mávaním ručičiek, nožičiek, udieraním sa do tváre, čím sa vlastne opäť zobudí a všetko začína odznova. Posledné noci som si všimla, že i v spánku sa udieral rúčkami po tvári a hlavičku neustále prevracal zo strany na stranu. Potom sa na pár minút utíšil a zase sa začal udierať. Toto striedanie pokoja a nepokoja trvá niekedy celé hodiny. Cez deň je viac menej pokojný - ako každé iné dieťa v jeho veku, ale jeho večerné, nočné správanie sa nás veľmi trápi. Vedeli by ste nám poradiť, ako tento problém vyriešiť. Vopred ďakujem za radu.

  • Dobrý deň, pani doktorka, potrebovala by som radu. Máme 14-mes. dcérku, ktorá nechce spať vo svojej postieľke. Keď ju idem uložiť do postieľky, strašne sa rozplače a drží sa ma ako kliešť, takže vždy ju musím uspať v našej posteli medzi nami a potom ju preniesť. Následne na to sa o 3-4 hod. zobudí so strašným plačom a znovu ju musím preniesť k nám. Skúšala som ju upokojovať rôzne, položím ju, hladkám, ale ona sa pýta len na ruky, takže žiadna šanca, že by som ju tam uspala znovu. Prosím Vás o radu, ako postupovať. Ďakujem

  • Dobrý deň, moja 20m. dcérka je veľmi závislá na cumľoch. Nestačí jej jeden. Musí ich mať aspoň dva (druhý drží v ruke, ale stále ich strieda). "Dudľuje" doma, na prechádzke, počas spánku. Citovo nestráda, je to náš miláčik (nemá súrodenca). Bojím sa aj o jej chrup. Medzi prednými hornými rezákmi má značnú medzierku. Ďakujem za odpoveď.