dnes má meniny Lucia
zajtra Branislava Bronislava
13.12. 2019
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý deň. Neviem ako začať, pretože je toho veľmi veľa, čo ma trápi. Som 14 rokov vydatá, s manželom máme dve deti vo veku 11 a 13 rokov. Už dvakrát som podala žiadosť na rozvod a dvakrát som ho aj stiahla. Prvýkrát som ho podala asi pred 8 rokmi. Dôvodom bolo to, že manžel odišiel pracovať do zahraničia (našim autom). Odtiaľ mi zavolal raz alebo dvakrát a potom mi prestal volať. Nevedela som o ňom nič, ani kedy sa vráti. Prišiel domov o dva mesiace. Prišiel v noci a hneď sa so mnou začal hádať, vyhrážať sa, že hneď zase odíde a ostal spať v obývačke. Nechápala som jeho správanie. O niekoľko dní som sa z pasu náhodou dozvedela, že on už bol na Slovensku tri dni. Keď som sa ho na to spýtala, začal mi vulgárne nadávať a všetko popieral. Dodnes mi nevysvetlil, kde bol. Od toho času bol stále agresívny a to aj pred deťmi, fyzicky ma napádal a slovne urážal. Od jednej známej som sa dozvedela, že zo zahraničia s ním išli v aute ešte asi dvaja kamaráti a jedno slobodné dievča, ktoré s ním tam tiež pracovalo. Asi pred dvoma rokmi sa nasťahovala do nášho vchodu, býva o dve poschodia nižšie. Keď tu prišla bývať, robili sa, že sa nepoznajú. A keď som sa dozvedela, kto je ona, bol zase na mňa nervózny, ďalej tajil, že ju nepozná a nadával mi. Druhýkrát som žiadosť podala po tom, čo som sa od jeho kamaráta dozvedela, že sa v krčme chválil, že chodí za jednou ženou do neďalekej dediny. Ja som sa s ňou stretla a ona mi povedala, že sa zoznámili cez txt. Vraj bol aj za ňou, pochválil ju, jak sexi vyzerá, vraj jej dával aj návrhy na sex v trojici, alebo vo štvorke. Čo vraj odmietla a že vraj spolu ani nespávali. Chválil sa jej, že má žien koľko chce, že doma len buchne dverami a ide si kde chce. Trvala som na výpise hovorov, a tam sa potvrdilo, že sa takto zoznamuje s viacerými ženami. Keď som mu to povedala, zasa sa na mňa vyvrieskal a hneď na druhý deň išiel stanovať do Maďarska s našimi deťmi a jeho dvoma slobodnými kamarátmi. Môj problém je v tom, že som aj prvý aj druhý raz žiadosť o rozvod stiahla, ani preto veľmi nič nemusel urobiť. Teraz to ľutujem, lebo sa veľmi trápim. Mávam pocity menejcennosti, nechodím veľmi medzi ľudí, som radšej doma, stále ho upodozrievam, stále sa mi dookola premieta v hlave všetko zle, čo mi urobil. Niekedy si myslím, že asi nie som v poriadku. Rýchlo sa viem pre hocičo rozplakať, na všetko reagujem precitlivelo. Začínam byť aj veľmi nervózna, podráždená, nemám už vôbec na nič chuť, neviem sa z ničoho tešiť, nenávidím situácie, keď sa stretneme v obchode alebo na ulici s tými ženami, o ktorých viem, že od nich buď pýtal číslo alebo... Teraz mi manžel neubližuje, už dávno, skoro 7 rokov ma vôbec fyzicky nenapadol, ani o nejakej nevere teraz neviem, pracuje ako vodič kamiónu, poprerábali sme si byt, ale ja už nie som taká ako niekedy. Veľakrát mu všetko pripomínam, nevydržím, aby som neutrúsila nejakú poznámku a potom sa len hádame, a to vždy aj pred deťmi. Hocikedy mi aj vulgárne nadáva, nevieme sa spolu rozprávať, pripadá mi to niekedy, ako by sme sa na niečo hrali. Keď mám také dni, nechcem sa s ním ani milovať, lebo si myslím, že sa pretvaruje, že ma nemá rád. Som na tom dosť zle po psychickej stránke, neviem ako na to všetko zabudnúť. Viem, že musím byť silná, lebo mám dve deti, ale ja to asi nedokážem.

  • Dobrý deň, mám taký zvláštny problém. Občas sa mi stane, že sa prebudím na zvukové a niekedy aj dotykové halucinácie. Stáva sa mi to nepravidelne, zriedkavo, raz za pár mesiacov. V tej chvíli sa mi zdá, že nespím, teda mozog je už prebudený, ale nemôžem sa pohnúť. Teda dýcham, ale pohnúť prstom, alebo okom... je neuveriteľne ťažký výkon. Zdá sa mi napríklad, že niekto sa ma dotýka, počujem šepot, vŕzganie dlážky, niečo mi skáče po posteli a potom si odcupitá preč... Potom sa mi obyčajne nedarí zaspať bez ďalších halucinácií, teda viackrát upadnem do podobného stavu. Trvá to vždy len niekoľko sekúnd a potom sa mi konečne podarí pohnúť sa. Najväčším problémom pri tom je, že mám poriadny strach a keďže som taký veľký bojko (30 rokov), bojím sa ešte pár dní potom. Na podobné príhody sa pamätám od puberty (skôr neviem, možno som zabudla) a postupne sama seba presviedčam, že je to len taký malý skrat v CNS a nie strašidlá:) A tiež to nie je viazaneé na určité miesto, stalo sa mi to hocikde. Podobne zážitky ma aj moja sestra. Je niečo podobné v psychológii známe, prípadne, ako mám postupovať, aby som sa tomu vyhla, alebo je to prejav nejakej citlivosti na nadprirodzene javy:)? Ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň, chcela by som sa Vás spýtať, či je detská masturbácia po psychickej stránke škodlivá pre dieťa? Môj syn má 3-1/2 roka a v škôlke ma upozornili, že masturbuje. Bola som sa poradiť s pediatričkou a tá ma upokojila, že len skúma svoje telo, tak som to aj vysvetlila učiteľkám. Včera ma riaditeľka škôlky upozornila, že sa syn schováva pod stôl, aby masturboval a keď ho ohlásia, vôbec nevníma. Vraj mám vyhľadať odbornú pomoc a dala mi aj výstrižok článku o nejakej žene, na ktorej to zanechalo následky. Mám si robiť obavy a ísť na psychologické vyšetrenie, alebo stačí sa so synom porozprávať?
    Za Vašu radu vopred ďakujem

  • Dobrý večer, môj problém je asi nie bežný. Bol som manželkou obvinený z týrania. Niekoľko mesiacov sa chcela so mnou rozviesť, ale ja som stále chcel, aby naše 3 deti vyrastali v kompletnej rodine. Preto vyprovokovali spolu so svokrovcami konflikt s brachiálnym koncom. Následne som bol vyšetrovateľom obvinený z týrania - s čím sa neviem zmieriť. Teraz asi po 6 týždňoch stále manželka nepodala žiadosť o rozvod, ale rieši situáciu cez súd úpravou styku s deťmi... Na začiatku bola moja nevera v r. 1997 a potom po narodení poslednej dcéry... Viem, že som spravil veľa chýb, ale netýral som ju. Teraz nástojí na našom rozchode. Na moje žiadosti, že ak si nevie predstaviť naše spoločné spolužitie - nech podá žiadosť o rozvod, sa mi vyhráža, že „veď uvidíš - podáš ju sám“. Ja si ale po všetkom a napriek všetkému plne uvedomujem, že jediné, na čom mi záleží sú deti, manželka, rodina... Prosby o spoločnú návštevu manž. poradne odmieta... Prosím, poraďte mi, ako ďalej.

  • Dobrý deň, moja otázka je zrejme skôr pre psychiatra, ale ak je to možné, poprosím vás o odpoveď. Zaujímalo by ma, kedy sa dá osobnosť charakterizovať ako histriónska. Moje prežívanie niektorých situácií nie je v norme, niekedy netuším, či ide len o typické ženské prehnané - tzv. hysterické správanie alebo ide o psychopatiu. V prípade tejto diagnózy, aká je možná najúčinnejšia terapia? Za odpoveď ďakujem.

  • Dobrý večer.
    Sme pár a chodíme spolu jedenásť mesiacov. Ja mám 17 rokov a môj priateľ má 20. Máme veľmi dobrý vzťah, dôverujeme si a veľmi sa milujeme, ale aj napriek tomu sa vyskytol v našom vzťahu problém. Bolo ich už niekoľko, ale nie až takéto závažné a vždy sme ich doteraz vyriešili aj bez odbornej rady. No teraz máme pocit, že sa musíme na niekoho obrátiť. Tento problém sa týka hlavne priateľa, keďže jemu spôsobuje veľké trápenie. Všetko to začalo, keď som odišla v novembri (4 mesiace po tom, ako sme začali spolu chodiť)na školskú prax. Bola som tam 17 dní. Môj priateľ mal počas tohto obdobia (a pretrváva to doteraz) ťažké depresie, kvôli tomu, že si o mne namýšľal a predstavoval také veci, ktoré by sa v reálnych situáciách nemohli stať. Svoje predstavy nevie ovládať. Zostane smutný, upadne do depresie a niekedy to prerastie až do záchvatu. Predstavuje si, že by som ho mohla podviesť, aj keď sám vie, žeby sa také niečo nikdy nestalo. Uvedomuje si to, ale aj napriek tomu to nevie ovládať. Vadí mu, keď sa na mňa niekto pozrie trošku inak ako normálne. Nechce, aby ma niekto očumoval. Je strašne úzkostlivý, má strach z toho, že by ma mohol stratiť. Ja som si istá tým, že sa nikdy nič z toho nestane. Prosím vás o skorú odpoveď, a dúfam, že nám budete vedieť poradiť.
    Ďakujem

  • Dobrý deň, môj 18-mesačný chodí do jasiel a má strach, keď okolo neho prebehne iné dieťa, ktoré chodí do jasiel. Ráno, keď prídeme do jasiel, veľmi plače, počas dňa neplače a pekne sa hrá. Keď je málo detí (sú choré), tak sa mi zdá, že sa cíti v kolektíve lepšie a nebojí sa tak. Chcem sa opýtať, ako môžem pomôcť synovi, aby sa nebál, že ho náhodou buchne iné dieťa z jasiel, aby prekonal strach.

  • Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Nachádzam sa v zlom psychickom stave kvôli problému, ktorý som si zavinil. Čakám dieťa so ženou, ktorá má záujem, aby sme sa zobrali. Už dávno cítim, že so mnou manipuluje za určitým účelom, ale nebol som schopný sa vzoprieť. Neviem, ako mám vyriešiť vzniknutú situáciu, nechcem sa zriecť zodpovednosti za dieťa, ale nechcem s ňou stráviť život, z jej strany je na mňa vyvíjaný silný nátlak zo všetkých strán (ona, kolegovia v práci, jej brat), ktorému sa bojím, že podľahnem. Potrebujem nájsť zodpovedné a čestné riešenie tejto situácie, ale nechcem byt nešťastný celý život s človekom, s ktorým si nerozumiem. Ďakujem.

  • Dobrý večer, mám problém s tým, ako sa vyvinul môj život, vlastne je všetko, ako má byť, mám výborného, starostlivého manželka, krásne zdravé dieťa, ktoré bolo plánované, to všetko je navonok úplne optimálne. Môj manžel je odo mňa o 33 rokov starší ako ja, fyzicky a psychicky je fit, možno viac ako ja, vlastne sme viedli krásne manželstvo, kým som po rokoch nestretla moju lásku... opäť sme začali spolu vzťah, on je ženatý, má 3 deti a najhoršie je, že akosi sme obaja nemali zlé svedomie, bolo to také, samozrejme, že sme spolu. V tom momente mi bolo jasné, že chcem dieťa... s ním... a tak sa aj stalo... áno, otehotnela som od neho, bolo to plánované, dohodli sme sa na tom a počas tehotenstva sme sa obaja z toho tešili a prežívali spolu krásne chvíle. Manžel dodnes netuší, že malý nie je jeho a ani neplánujem mu to povedať. Ten môj priateľ má 3 dcéry, veľmi túžil po synovi a stále sme sa smiali, že ak to bude chlapec, tak mu iné neostáva, ako odísť od manželky... samozrejme v srande, nevedela by som si zobrať na krk, aby odišiel od svojich 3 dcér, veľmi ich ľúbi... a tak sme sa aj my spolu tešili na dievčatko... no narodil sa chlapec a odvtedy je všetko inak... momentálne sa to tak vyhraničilo, že sme sa rozišli... po troch spoločných rokoch... bolí ma, že nechce o malom počuť, že sa tvári ako keby neexistoval. Viem, že nemôže byť jeho, ale počas tehotenstva bolo to bruško naše... spoločné... robili sme plány a srandy a pôrodom je všetko fuč... raz sa ma spýtal, či chcem, aby všetko nechal a odišiel a vtedy som mu povedala, že by asi nebol šťastný... Vieme obaja, žeby nebol, no teraz som ho celkom stratila. Táto strata sa negatívne odráža na mojom manželstve, odmietam manžela a sama seba sa pýtam prečo je taký studený... kde sa to v ňom berie... napriek všetkému nič neľutujem, len by som ho rada chcela pochopiť, ale s ním sa nedá rozprávať... odmieta komunikáciu o citoch a ja by som mu tak veľmi chcela rozumieť...

  • Dobrý deň! Neviem presne určiť dôvody, pre ktoré cítim antipatiu k mužom. Nie fóbiu, ale nenávisť. Nedokážem si to vysvetliť, neznesiem myšlienku, že muž je fyzicky silnejší ako žena, že je nastolený patriarchát... tento hlboký odpor k mužom naberá stále väčšiu intenzitu, a to i napriek tomu, že mám milujúceho partnera... Píšem aj kvôli nemu, lebo si myslím, že mu to dávam cítiť, hoci on mi nikdy neublížil. Prosím vás, poraďte mi, ako sa zbaviť týchto zničujúcich pocitov. Dopredu veľmi ďakujem