Dobrý deň. Chcem sa spýtať na problém s dieťaťom. Má 5,5 roka. Mám druhú manželku, tá má jednu dcérku. Moja prvá manželka odišla od nás, keď mal 3 roky. Odvtedy až do marca tohto roku bol môj syn naviazaný na moju matku (s ktorou aj spával, bo ho ráno nosila do škôlky, keď ja som skoro vstával do práce a spáva tam aj) na mňa a mojich starých rodičov. Keď som sa začal stretávať s mojou terajšou manželkou, bolo všetko ok. Bol šťastný, usmieval sa a postupom času ju začal volať mamina. Len teraz po troch mesiacoch sa strašne zmenil. Začal hrozne zagalovat odvrávať a keď mu dačo zakážeme, tak sa hneď uteká vyplakať k babke. Chceli sme ísť na víkend na chalupu a keď sme všetci sedeli v aute, môjho syna len tak z ničoho nič chytil panicky plač a hneď sa šiel hodiť k babke na krk. Bývame v jednom poschodovom dome s mojou matkou. Keď sa jemu dačo hore zakáže, tak ide dole a vyžaluje sa babke a poprekrúca to tak, aby sme my ja a moja manželka boli najhorší. Keď ho dakde voláme, že ideme na aute, tak povie áno, 5 minút pred odchodom povie, že nejde, tak sme išli bez neho. Nechceli sme ho nútiť. Ale hneď po odchode volala babka, že on chce ísť hrozne s nami. Neviem prečo, ale pripadá mi to tak, že on chce, aby sme sa mu prosili. Keď ho voláme, či už ja, manželka a dokonca už aj moja matka, nikdy sa neohlási na prvýkrát a sme radi, keď sa ozve alebo obzrie na 3-5-krát. Ako som už spomínal, na začiatku, že spával s matkou, tak s ňou spáva aj doteraz. Veľmi by sme chceli, aby spával s nami hore a má dokonca aj vlastnú izbičku. Tiež to je aj s jedlom. Ak navarí moja manželka, tak sa pri jedení tvári, ako keby tam bola nasypaná otrava a trvá mu to 20 minúť, pokiaľ niečo zje. Naposledy spravil hrozný výstup, a to bolo vo štvrtok večer, keď sa rozhodol, že pôjde spať hore. Povedali sme, že sa napapáme a pôjdeme spať, bo už bolo po deviatej. Sadli sme si do kuchyne a on začal hádzať tie svoje tváre, že to má nabraté. Po dvoch upozorneniach, aby papal, sme mu povedali, že dobre, ideme teda spať, sa naraz zdvihol zo stoličky a veľkým behom utekal dole a hodil sa babke okolo krku tak, že keď som si ho chcel vziať, sa úplne triasol. Poraďte nám, prosím vás, že prečo to asi začal robiť a či to je asi len dáke prechodové alebo či sa treba s problémom zaoberať trochu inak. Sme veľmi zúfali, že sa správa tak práve k nám, ktorých bude najviac potrebovať. Moju manželku hrozne trápi, že má vytúženého syna, ktorého prijala ako vlastného a má ho veľmi rada a chce mu dať to najlepšie, keď sa sprava takto, je s toho veľmi zúfalá. Mňa to trápi tiež hrozne, lebo sa začína správať tak, ako sa správal brat synovej biologickej manželky.

Moja odpoveď na vašu otázku mi je úplne jasná - som na švagra naviazaná ako na brata. Pozná ma už od 10 rokov a on bol vždy ten, ktorý ma podržal v mojej nie práve najľahšej puberte a vždy mi pomáhal. Práve preto som to tak ťažko prežívala. A i napriek tomu, že sa budú rozvádzať, so švagrom si sem tam zavoláme alebo napíšeme sms, ale teší ma, že i sestra s ním telefonuje a nie je jej ľahostajný. Je to fajn, že i napriek tomu sa vedia spolu porozprávať ako rozumní ľudia. A ešte také malé PS k tej vašej otázke: ja sa vždy na ľudí viažem, som naviazaná aj na manžela, na moju maminu, na každého. A viete, že práve na to som myslela, že mi napíšete, či to nie je viac ako kamarátstvo?
Ale odkedy odišiel švagor spať do Anglicka, sa veľa zmenilo. Švagor sa s tým už ako-tak vyrovnal, už sa dôkaze aj smiať a stále hovorí, že je to už v pohode. Som rada kvôli nemu. Ale! Sestra povedala priateľovi, že manželovi už všetko povedala a jemne mu naznačila, že je rad na ňom. Nech teda aj on manželke oznámi, že má priateľku, s ktorou chce žiť. A vypadá to tak, že sa zľakol (že bude musieť odísť od ženy, ktorá mu poskytuje luxusné bývanie, luxusné dovolenky - teda život na slušnej úrovni) a zrazu sa sestre prestal ozývať, nevolá jej, nechodí za ňou. Sestra to zobrala s hrdosťou, len nevie pochopiť, že to bol práve on, ktorý sestre stále hovoril, že kedy to už povie manželovi, že on s ňou už chce dieťa, chce s ňou bývať a zrazu je tu rozchod? Dosť ma to mrzí, lebo sestra si vlastne rozbila manželstvo a on sa zachoval ako chrapúň, ale keď som jej hovorila, že sa s ňou len zahráva, že nikdy neopustí svoju ženu, neverila mi a bola schopná sa so mnou kvôli tomu dva týždne nerozprávať. Teraz 21. júla príde švagor domov na dva týždne, tak som zvedavá, ako sa to bude medzi nimi vyvíjať. Trošku sa bojím, aby sa znova nezačal švagor trápiť. Lebo sa môže stať, že jeho láska k sestre v ňom znova ožije.

Dobrý deň, pani doktorka. Tak dlhšie som nepísala. Mala ste opäť pravdu, priateľ sa vrátil z rehabilitácie a je taký, ako bol predtým. Odmieta všetkých a mňa tiež. Dokonca začal robiť pár hlúpostí, ako napríklad stretol sa s jednou babou, ktorá po ňom ide a dal jej príležitosť na bozk. a potom, keď som sa to ja dozvedela, plakal mi tri dni a rozprával mi, že som to najlepšie, čo ho v živote stretlo, že som človek, s ktorým chce byť do konca života, ale prečo to nefunguje,... tak to ukončil touto otázkou. Píše, volá, ale mňa to všetko moc trápi, pretože ho veeeľmi ľúbim. Posiela mi darčeky a tak... myslíte si, že raz sa z toho dostane? To, čo spravil s tou babou mi okomentoval tak, že mu na nej nezáleží, ale že chcel sám sebe spraviť zle a zabudol na následky... prosím, napíšte mi, čo si vy o tom myslíte... ďakujem (pripomeniem sa - jedná sa o môjho priateľa, čo mal ten vážny úraz nohy a nemôže viac vrcholovo športovať..., nemôže viac robiť to, čo miloval... šport) ĎAKUJEM

Dobrý deň, mám veľký strach, ak budem čakať bábätko, či nezdedí zlozvyk. Prejavuje sa, keď som sama, a to cukaním sa. Ak som v spoločnosti, nemom ten problém. Prosím Vás, vysvetlite mi to, aby nebolo ublížené dieťatku.