dnes má meniny Elvíra
zajtra Cecília
21.11. 2019
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý deň, pani doktorka , chcela by som sa bližšie informovať k problému, ktorý sa dlhšie pokúšame riešiť a keďže počujem rôzne názory, som dosť neistá ohľadne nášho problému : moja dcérka má 2 roky a 8 mesiacov a žiaľ nerozpráva, vlastne hovorí len niekoľko slov, ktoré často používa, hlavne: čo je? to je a to je čo?, havo, mama, papa, ooooj, uuuuha, ... Prejavuje svoje pocity a keď ju požiadam, aby mi neukázala, čo jej mám podať, ak si napríklad pýta knižku, tak mi ju ďalej ukazuje a na požiadanie, aby povedala, čo chce, len pokrúti hlavou a povie nie. Rozumie všetkému, čo jej doma povieme. Chodí do škôlky, kde sa veľmi dobre cíti medzi deťmi, počuť určite počuje, má rada hlavne reklamy a hudbu, na ktorú aj tancuje, sama je, aj pije z pohára, pokúša sa obúvať sama aj obliekať a vyzliekať. Len nerozpráva a je to dosť ťažké, pretože nevieme, prečo nerozpráva a chcem urobiť pre ňu všetko, aby sa naučila rozprávať, teda aby začala rozprávať, preto som aj vás požiadala o radu. Dočítala som sa aj o dysfázi . S dcérkou žijeme na dedine u rodičov, otec dcérky nežije s nami, vychovávam ju sama s pomocou rodičov, dcérka je v kontakte s deťmi aj v Materskej škole, aj doma, kde s nami žije aj rodina mojej sestry a má dve dcérky. Veľa sa aj doma hráme, rozprávame sa, čítame si, dcérka rada číta, chodí s knižkami a ukazuje v nich obrázky a často používanou otázkou „čo je?“ sa na obrázky pýta, psa na obrázku pomenuje havo a tiež povie havhav.
    Žijeme na juhu Slovenska a doma používame pri komunikácii aj slovenský aj maďarský jazyk .
    Otec dcérky podľa vyjadrenia jeho mamy začal rozprávať tiež neskoro, až okolo 3. roka života.

    Ja viem, že podľa tohto krátkeho popisu je dosť ťažké vyhodnotiť jej " nerozprávanie " , ale aj malá rada mi určíte pomôže

    Vopred ďakujem za vašu odpoveď.

  • Dobrý deň, pani doktorka. Neviem, či táto otázka spadá do vášho odboru, ale predsa sa opýtam. V 7. týždni tehotenstva, kedy som vlastne aj zistila, že som tehotná, som ešte užívala seropram. Po zistení tehotenstva som s užívaním okamžite prestala. Mohlo to poškodiť bábätko? Za odpoveď vám veľmi pekne ďakujem.

  • Dobrý deň. Neviem, ako ďalej žiť. S mužom sme manželia už 2 a 1/2 roka a čakáme bábätko, som v 35 TT. Potom, ako sa muž o nás bohvieako nezaujímal a celé noci sa flákal s kamarátmi, som mu zbalila tašky a poslala ho preč. Teraz mi to je ľúto a chcela by som, aby sa vrátil, ale on je tvrdohlavý a zaťatý. Tvrdí, že ja som ho vyhodila ako psa a on sa nechce vrátiť, chce sa dať rozviesť a chce, aby som mu zostala kamarátkou a dávala dieťa, kedy bude chcieť.
    Povedal mi, že so mnou viedol stereotypný život a už viac tak nechce žiť. Že nemáme nič spoločné, že ja sa nezaujímam o jeho problémy, nie som mu za nič vďačná, ... Pritom nič z toho nie je pravda. Neviem ako zvládnem pôrod, som z toho úplne na dne. Snáď stokrát som ho prosila, aby mi odpustil, že som ho vyhodila a nech sa k nám vráti, keď nie kvôli mne, tak aspoň kvôli dieťaťu, ale nechce o tom ani počuť. Do poradne by nešiel. Poraďte mi, ako sa s tým mám vyrovnať, ako mám ďalej žiť, keď ho ľúbim a chcela by som pre naše bábätko úplnú rodinu. Čo mám urobiť, aby sa to všetko vyriešilo? Ďakujem

  • Chcela by som sa dozvedieť o prístupe k agresívnemu dieťaťu. Ďakujem!

  • S manželom tužíme po bábätku. Problém je v tom, že obidvaja sme v poslednom čase dosť pribrali, takže sme stratili chuť aj na sex. Nechceme sa k tomu nútiť. Chcela som sa opýtať, či sa s tým nedá niečo robiť. Počula som už aj o nejakom čaji, na podporu. Myslíte, že by nám to pomohlo? Ďakujem.

  • Som 16 ročná študentka, ktorá zistila, že je tehotná. Teraz som v 28.týždni. Mám pocit, že sa na mňa všetko rúti. Nemám sa s kým porozprávať o svojich pocitoch a problémoch, pretože s mamou nemám bohvieaký vzťah, otec sa s tým ešte veľmi nezmieril a s budúcim oteckom si niesme až taký blízky. A nejaké extra kamarátky nemám.
    Myslela som si, že som sa rozhodla na 100%, ale teraz mám niekedy pochybnosti, či budem dobrou a starostlivou mamičkou, či ho budem vedieť milovať, tak ako si to zaslúži. Keď na mňa niekto zdvihne hlas, alebo do mňa len "rýpne", tak sa rozplačem a odídem sa vyplakať do inej miestnosti, aj keď viem, že nemám dôvod plakať. Predtým som vedela ovládať plač a pred nikým som veľmi neplakala. Ale teraz, je to také všetko nové... Čo mám robiť, aby som sa vyhla týmto stavom a pochybnostiam?

  • Dobrý deň, pani doktorka, ja mám taký problém... vlastne je ich viac, ale najhorší je ten, že kedykoľvek sa s niekým začnem hádať - a nedarí sa mi ho presvedčiť, tak sa rozplačem. Manželovi to už lezie na nervy, že sa so mnou nedá ani poriadne pohádať, lenže ja to nedokážem ovládať. Naše hádky sú väčšinou o tom, že sa mi málo venuje, že nikam nechodíme, že on sa snaží napĺňať svoje potreby (koníčky, nákupy) a na moje nehľadí. Nie je to prílišná sebaľútosť, čo ma núti plakať? Ako sa toho dá zbaviť?

  • Dobrý deň, prosím Vás o radu a názor. Som na materskej dovolenke a mám 10 mesačného syna. Dieťatko bolo plánované a veľmi sme sa na neho tešili. Môj pôrod prebehol v poriadku, ale mala som komplikácie po pôrode, kedy som skoro vykrvácala na izbe, lebo mi prasklo šitie a sestričky sa veľmi neponáhľali na moje zvonenie prísť sa mňa pozrieť. Bolo to veľmi traumatizujúce a bola som veľmi vystrašená a aj po príchode domov sa stále kontrolovala a bála, či sa mi ešte niečo nemôže stať. Malý je veľmi živé bystré živé dieťa, ktoré dáva veľmi zabrať, ale na to som si už zvykla a máme už svoj režim. Som však viac spoločenský tvor a chýba mi spoločnosť. Ešte musím podotknúť, že vzhľadom na moje strachy sa liečim z úzkostných stavov a beriem Coaxil. Tie sa vyhrotili, keď mi kadejaké "tety" rozprávali o hororových scénach o popôrodnej depresii a ja som sa iba potom pozorovala a stal sa z toho začarovaný kruh. Teraz je to už lepšie a veľkou oporou mi je manžel a moja matka, ktorá keď ju zavolám, príde na celý víkend...

  • Dobrý deň, pani doktorka. Máme s manželom problém rozhodnúť sa, či mať alebo nemať ďalšie bábätko. Naša Dominika má teraz 13 mesiacov a my by sme veľmi, ale veľmi chceli bračeka alebo sestričku. Problém je v tom, že manžel študuje v 5. ročníku a bojíme sa, že nám nebudú stačiť korunky na 2 detičky. Keby mal istotu, že dostane prácu, tak by sme neváhali. A ešte k tomu by sme chceli odísť žiť na západ (kde aj študuje). Uvedomujem si, že najlepšie by bolo počkať, až kým sa nezamestná, ale keď ja mám takú veľkú radosť z toho nášho anjelika a veľmi chcem, aby nebola sama (obaja s manželom sme jedináčikovia). Takisto sa bojím, aby sme nejako neprešvihli ten čas a aby sme neľutovali, že sme mohli mať hrrrrrrrrbu detičiek a my len čakáme a čakáme, kedy nám už len bude lepšie. Prosím Vás, čo máme robiť?
    (teraz si uvedomujem aj fakt, že potrebujem od niekoho počuť, že nemám rozmýšľať, ale robiť to, čo cítim. Čo s tým?)

  • Dobrý deň, pani doktorka, chcela by som Vás poprosiť o radu: moja mamina trpela vážnou duševnou poruchou - schizoafektívna psychóza - je to dedičná choroba? Momentálne sa s manželom pokúšame o bábätko a tak by ma zaujímalo, či je možné zdediť túto chorobu (či už ja alebo naše dieťatko), príp. či mám väčšiu pravdepodobnosť ochorieť napr. na laktačnú psychózu. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.