dnes má meniny Irma
zajtra Leopold
14.11. 2019
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý večer, chcela by som poradiť, čo sa týka môjho manželstva. S manželom sme 4 roky spolu, z toho 2 roky sme manželia. Manžel chodí veľmi rád s kamarátmi do krčmy, kde si aj rád vypije. Keby to skončilo jedným dňom, tak je to ok, ale on vždy pije 2-3 dni v kuse. Domov sa príde len vyspať. Stále sa o tom len hádame. Keď poviem, že ja nechcem žiť takýmto životom, povie, že ani on nie a potom zase seká pár dni dobrotu, lebo mu prihorieva. Ale potom to zase príde. Keď má vypité, tak je najlepšie, aby mu každý vyhovel, ináč je to na nevydržanie. Veľmi by sme chceli mať bábätko. Snažíme sa pol roka, ale nedarí sa nám. Keď príde taký večer, mám pocit, že je to tak lepšie, keď nemáme deti. Keď ide von, väčšinou prichádza ráno po 6-tej, vyspí sa a pokračuje. Naposledy to dopadlo už tak, že som to ukončila a dala pauzu a on pochopil, že je medzi nami koniec, tak bol ku mne taký dobručký až až...
    Už sme kvôli tomu boli spolu aj u psychologicky. Povedala, že by mal prestať piť, lebo nevie, kedy má dosť. Ale aj tak to nepomohlo. Už nevie, čo mám robiť. Myslím, že sa stále snažím iba ja o záchranu, ale už ma to takto nebaví ďalej. Stále, keď som sama a on je v krčme, rozmýšľam, že samej by mi bolo asi lepšie. Ani doma toho moc neporobí. A čo poviem potom naším deťom, že kde je 3 dni?. Keby to bolo jednoduché pobaliť sa a ísť, ale kam?
    Moja rodina býva 300 km od nás. Nikoho tu nepoznám, presťahovala som sa kvôli nemu. Jeho ani mojej rodine o našich problémoch nehovoríme. Ja na to nie som zvyknutá. Záleží mi na našom manželstve, ale už nie za každú cenu.
    Veľmi pekne ďakujem za radu a odpoveď...

  • Dovoľte, milí čitatelia, aj v mene Vás poďakovať pani MUDr. Jela Maliarikovej za cenné rady.

  • Dobrý večer. Už neviem, kde hľadať pomoc. Mám dve detičky. Staršia dcérka
    má 19 mesiacov, ale už chodí do škôlky. Problém je v tom, že ju nemôžem
    vystáť - ani nie tak ju, ako to, keď začne pišťať, plakať, strašne ma
    rozbolí hlava, až beriem analgetiká. Dozvedela som sa, že to iste robí aj v
    škôlke. Možno to ma odo mňa. Som strašne nervózna , ale nechcem svoje deti
    biť, tak zúrim ako pes. Inak sa neviem zbaviť zlosti, ktorej mám v sebe
    strašne veľa. Manžel sa o mňa bojí, priznal sa, že má niekedy strach, či
    ich tam všetkých nepozabíjam. Mám ešte pol ročného synčeka, ktorého plač ma
    nemôže nahnevať. Neviem, prečo to tak je, možno zato, že má za sebou dve
    operácie, správam sa k nemu milšie - to si uvedomujem. K manželovi som
    milá, aj keď ma počas druhého tehotenstva podvádzal, našťastie nie dlho,
    ale rana ostala. Možno som stále nervózna z toho, že sa to zopakuje, že ma
    nechá. Najviac sa bojím svojej zúrivosti. Asi si dám predpísať lieky na
    ukľudnenie. Viem, že som mladá, život mám pred sebou, ale mám veľký
    problém. Snažím sa ho riešiť, aj keď sa to celkom nedarí. Dcéru som dala do škôlky, aby som čo najmenej bola nervózna, manžel sa ponúkol, že mi bude viac pomáhať... Skúšame, čo sa dá, aby to bolo lepšie. Tiež beriem antikoncepciu, tak možno vedľajšie účinky robia svoje.

  • Dobrý deň. Som tri a pol roka vydatá. Manžela som si vziať veľmi chcela, bol pre mňa oporou, keď som bola na dne. Mesiac som si poležala v nemocnici s vážnymi depresiami a on mi pomohol postaviť sa na nohy. Keď sme sa brali, myslela som si, že bude dobrý otec aj pre naše budúce deti, lebo k deťom sa vždy vedel pekne správať a zahrať sa s nimi. Lenže v praxi to vyzerá úplne ináč. Naše deti sú neposlušné ako každé iné, lenže on to nevie zvládnuť. Keď sú dobré, tak je to fajn, pekne sa s nimi hrá. Ale ako náhle začnú vymýšľať, začne manžel kričať a všetko vie vyriešiť len bitkou. Ja tiež nie som dokonalá, ale to, čo on robí, sa mi nezdá vhodné. Ja som tiež vyrastala v rodine, kde sa len kričalo a bilo a tak mám aj následky - hlboké depresie. Nechcem, aby sa to stalo aj mojim deťom. Ak manželovi poviem, že sa mi nepáči, ako sa k nim chová, tak sa urazí a odíde. Stále to všetko necháva na mňa, namiesto toho, aby sa k tomu postavil a riešil to normálne. A to už sa ani my dvaja potom nemáme o čom rozprávať. Za odpoveď vopred ďakujem.

  • Dobrý deň. Môj problém spočíva v tom, že tohto roku som oslávila 19 rokov a zložila som skúšky na právnickú fakultu. Mám ale aj priateľa, s ktorým plánujeme spoločnú budúcnosť. Chceli by sme sa vziať niekedy na budúci rok v lete. Lenže s mojimi rodičmi vychádzam zle, stále sa hádame kvôli škole. Psychicky ja školu nezvládam, nemám vôbec chuť tam chodiť, nechce sa mi učiť, som z toho deprimovaná... No rodičia ma tam neustále tlačia. Dokonca sa mi vyhrážali, že keď opustím školu, tak ma vyženú z domu. Viem, že mi nechcú zle, ale ja to fakt psychicky nezvládam, som kvôli tomu úplne na dne. S priateľom by sme veľmi chceli miminko. Už sa dokonca o to aj snažíme, ale stále nič. Moja gynekologička mi povedala, že všetko je ok, že to musí byť psychický problém. Veľmi si prajeme to bábätko, len neviem, čo mám robiť s rodičmi a čo so školou. Strach z toho, že by sme nemali kam ísť nemáme, jeho rodičia nás prijmú a aj moja stará mama tiež pre nás v dome miesto má a praje si, aby sme tam prišli, že nám spočiatku pomôže. Fakt neviem, čo robiť. S priateľom sa milujeme nadovšetko a chceme ostať spolu. Len sa bojím svojich rodičov, že to nebudú chcieť akceptovať a budú sa vyhrážať ešte horšie. Chcela by som poradiť, ako povedať normálne rodičom, že tá škola je momentálne nad moje sily a psychický stav. A ako im povedať, že si chcem založiť rodinu a byť šťastná, a to po boku môjho priateľa. Ako im vysvetliť, že si už chcem vlastný život organizovať sama, že už nie som malé dieťa? Ako im oznámiť správu o tom, keď otehotniem, že som tehotná? A ešte mám jednu otázku: myslíte si, že moje zmýšľanie v tomto veku je normálne? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Krásny dníček a šťastné chvíle v živote prajem. Mirka

  • Ahoj, volám sa Denisa, mám 5-ročnú dcéru, volá sa Vanda. Chodí už do tretej škôlky, lebo sme sa sťahovali. Teraz nastali problémy, pretože schudla a neviem, kde bude problém. O škôlke nechce hovoriť. Každé ráno ide s nechuťou z domu. V predchádzajúcich škôlkach takéto problémy neboli. Doma ju musím motivovať, aby jedla. Ak by ste mi mohli poradiť, bola by som veľmi vďačná.

    Ďakujem

  • Koncom minulého roka som sa zoznámila s terajším priateľom, v januári sme mali zásnuby a plánovali sme svadbu. V apríli som ostala tehotná a on sa začal meniť. Niekoľkokrát stratil peňaženku, chodili za mnou jeho známi, že si od nich požičal peniaze a začal byť na mňa podráždený. Zakazoval mi chodiť von, kontroloval mobil a staval sa čím viac žiarlivejší. V septembri sme mali mať svadbu, ale 3 dni pred ňou som sa dozvedela, že má v banke pôžičku, ktorú neplatí a je na jeho majetok vyhlásená exekúcia. Dosť ma to zarazilo, tak som svadbu zrušila. Čakala som na vysvetlenie, prečo mi nič nepovedal, jeho reakcia bola, že ma do toho nič. Deň po neuskutočnenej svadbe mi volal kamarát a priateľ mal dosť vypité od "zúfalstva" a začal mi nadávať do ku.., začal do mňa kopať, fackať, vyhrážal sa, že ma zabije. Aj keď som začala krvácať z nosa, nič to s ním nerobilo, až keď mi dal päsťou do tváre sa rozplakal, že mu je to ľúto. Myslíte, že je naozaj agresívny, alebo jeho správanie vyplývalo zo zúfalej situácie?...

  • Dobrý deň, chcela by som sa s Vami poradiť, lebo nechápem správanie môjho manžela. Sme manželia 1,5 roka a momentálne čakáme prvé dieťatko. Som v 7. mesiaci tehotenstva, takže už sa pomaličky chystám na materskú dovolenku. Ako si iste viete predstaviť, počas MD je nižší finančný príjem, takže sa snažím nejaké tie korunky našetriť na to obdobie. Mám vyšší príjem ako môj manžel, ale manžel si nejako zvykol rozhadzovať. Má možnosť chodiť na brigády a privyrobiť nejaké peniaze, ale nejako sa mu nechce a často sa za to hádame. Ja prídem večer unavená domov z práce a on si leží pri televízore, lebo je vraj unavený. Pritom má takú prácu, že väčšinu času tam prespí a robí každý tretí deň. Takže ja prídem domov s veľkým bruchom a opuchnutými nohami a pustím sa do umývania riadu, lebo sa na to nemôžem pozerať. A on je schopný celý deň preležať pri televízore. Nehovoriac o tom, že sa začíname často hádať za nákupy. Keď sa nakupuje pre neho, tak je všetko v poriadku a nevadí, že to je drahé. Keď si kúpim niečo pre seba alebo pre dieťatko, je oheň na streche... Čo mám robiť? ...

  • Dobrý deň, som veľmi zúfalá a neviem ako ďalej. Mám problémy s partnerom.
    On si mysli, že je chyba vo mne, lebo mu nedokážem veriť a odpustiť. Ale od
    začiatku. Začali sme spolu chodiť, keď mu prestal fungovať vzťah s jeho
    bývalou - ona ho opustila, odišla do USA a tam sa vydala kvôli občianstvu.
    Môj manžel stále hovoril, že sa ju snaží získať späť, tak som si povedala,
    že náš vzťah nemá budúcnosť a snažila som sa presvedčiť samu seba, aby som
    ho nechala. Ale on prišiel s tým, že miluje mňa a chce byť so mnou. Ja som
    sa mu snažila veriť, že chce začať normálny vzťah a odpustila som mu. Ale
    raz v práci ma požiadal, aby som mu napísala nejaký mail... už neviem čo na
    jeho počítači z jeho mailovej schránky a tam som našla mail, kde ju oslovil
    ako moja princezná. V tom čase sme už boli spolu 2 roky a požiadal ma o
    ruku. Jeho bývalá chystala tiež svadbu v USA, lebo jej končili víza.
    Nastalo presvedčovanie, že jej tak napísal len zo zvyku a že v maili nič
    nebolo...ja som si ho neprečítala ...

  • Pekný dobrý deň Vám prajem, veľmi by som Vás chcela poprosiť, aby ste mi
    napísali, prípadne poslali mailom prípadné príznaky choroby: ľudovo sa
    tomu hovorí "Keď matke udrie mlieko do hlavy". Veľmi Vám budem vďačná, dosť
    súrne to potrebujem. Ďakujem