dnes má meniny Cecília
zajtra Klement
22.11. 2019
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý deň. Obraciam sa na vašu odbornú pomoc vzhľadom na to, že situáciu už nezvládam ani ja a ani môj priateľ.... a keďže som v zahraničí, je ťažké nájsť odbornú pomoc... pred troma týždňami som zistila, že som tehotná... mám 22. Povedala som to priateľovi a ten mi povedal, že dieťatko teraz nemôžeme mať vzhľadom na finančnú stránku a tak... momentálne som v 7. týždni tehotenstva a ja si dieťatko nedovolím vziať... takže u nás doma je to teraz veľmi ťažké... on je smutný a tvrdí, že sa s tým nedokáže zmieriť, ale viem, že ma miluje, lebo vraví, že nech sa ja rozhodnem akokoľvek, on ostane pri mne... ale ja už nevládzem... každý deň je tu dusno, nemáme hádky, len si nemáme čo povedať a večer pred spaním akoby na to zabudol a je milý... boli aj dva dni, keď sa postavil na nohy a začal pozerať po dome a detskom nábytku, cítila som sa šťastná, ale opäť sa to vrátilo do starých koľají a opäť je tu dusno... myslíte, že to priateľa prejde? Mnoho ľudí si mysli, že je to z jeho stránky len také prvotné zľaknutie sa, ale ja prestávam veriť... nechcem byť bez neho, ale ani bez dieťatka. Myšlienka na zabitie ma zabíja...

  • Dcérka Eliška začala chodiť do škôlky a má s tým veľký problém. Stále plače aj doma a niekedy sa aj v noci budí a kričí: mama, ja nechcem ísť do škôlky. V škôlke nič neje, zhadzuje taniere zo stola, nechce ísť na WC a stále plače. Každý vraví, že si zvykne, ale ja vidím, že ju to veľmi traumatizuje. Staršia dcérka plakala tiež, ale toto je niečo celkom iné. Poraďte mi, prosím, čo mám robiť? Ďakujem

  • Dobrý deň prajem. Chcela by som vás poprosiť o váš názor a tiež o jednu radu.
    Som mamou chlapčeka, ktorý bude mať na konci septembra 3 roky. Od svojich 18 mesiacov navštevoval súkromné jasličky, pred tým bol s pestúnkou a babkami.
    Ja som išla veľmi skoro do práce (mal necelých 6 mesiacov). 2 roky a 2 týždne som ho aj napriek tomu dojčila. S manželom sa mu po príchode z práce ako aj cez víkendy snažíme čo najviac venovať.
    V pondelok nastúpil do škôlky. Neplače, nemá problém v kolektíve, aj si relatívne rýchlo zvykol. Do škôlky sa ešte stále teší. Snažili sme sa mu to vysvetliť, kam ide, prečo tam ide a tiež, že tam niektoré deti môžu plakať. Jediné, nad čím máme taký otáznik, je jeho občasné pocikávanie sa v poobednom spánku. V jasličkách
    sa mu to už nestávalo. Doma mu na noc dávame plienku a raz za noc ho zoberiem vycikať sa. Vysvetľujem si to zmenou prostredia a chladným počasím.
    Poprosila som pani učiteľky, aby dohliadli na to, aby si dal ponožky k pyžamku a tiež, aby menej pil na obed. Chcela by som sa spýtať na váš názor ohľadom pocikávania sa najmenších detí v škôlke.


    Druhou mojou prosbou je, či by ste mi mohli odporučiť nejakú knihu, kde by som sa mohla dozvedieť aspoň základné veci o drogách a prevencii v súvislosti s drogami.
    Bola som so synom v parku a na lavičke vedľa sedeli tri deti (dievča a dvaja chlapci) vo veku cca 16- 18 rokov a pichali si do žili pravdepodobne drogy. Bola som z toho veľmi zaskočená, syna som ihneď zobrala preč. Je ale veľmi vnímavý a všimol si to. Celý večer sa ma potom vypytoval, čo robili, prečo to robili atd. Snažila som sa mu primerane k jeho veku vysvetliť. Rada by som ale do budúcna bola pripravenejšia na takéto otázky a tiež by som sa rada dozvedela, čo najviac o prevencii. Existujú aj nejaké prednášky pre deti? Od akého veku? Ďakujem veľmi pekne.

  • Manželka mi bola neverná (2-mes. známosť, tretíkrát ju viezol z práce a už sa milovali) po 26-ročnom manželstve. Ťažko to znášam, nespím, nejem, nič ma nebaví. Nechce o tom hovoriť i keď som ju prosil o rozhovor. Mám obavu o manželstvo. Ešte ju milujem. Poraďte prosím, čo mám robiť.

  • Dobrý deň, rád by som poprosil o radu. Už som využil Vaše služby, vždy viete dobre poradiť, tak som sa rozhodol ešte raz sa na Vás obrátiť. Môj problém je s 12-ročným synom, ktorý je po rozvode pridelený matke, neustále je aj napriek tomu u mňa (to vôbec nevadí), ale večer uteká k matke. Iba kvôli spánku. Ráno, hneď ako vstane, ide zase ku mne. Poprosil by som poradiť, či ho mám "nútiť", aby u mňa prespal. Prečo u mňa nechce spať, sa mi stále nepodarilo zistiť, iba krčí plecami a v poslednej dobe reaguje dosť agresívne, ak sa mu "vyhrážam" (použijem také tvrdšie slovo), že ho nebudem brávať napr. na výlety, ak u mňa neprespí. Chcem, aby sa sám snažil, aby nebol ako malé dieťa, vždy keď má ísť spať. Bol som aj na psychologickom vyšetrení, ale matka s tým nesúhlasí, tak som k ničomu nedospel. Poraďte mi, prosím, či ho mám nútiť, aj proti jeho vôli alebo nie. (Je dosť možné, že matka na neho tlačí, lebo inak by u nej vôbec nebýval. Naozaj tam chodí iba spať.)Ďakujem za radu. Prajem veľa úspechov.

  • Dobrý deň, prosím potrebujem radu, ako mám vyriešiť momentálny stav v mojom manželstve. Pred pár dňami som opustil manželku aj deti.
    Prestalo to medzi nami fungovať, nerozumeli sme a vznikali konflikty, ktoré takmer vždy končili hádkou. Priznávam, že za vznik problémov môžem čiastočne ja, pretože som býval podráždený a nervózny. Často som reagoval s krikom, ale fyzické násilie som nepoužíval, len som zvyšoval hlas. Neviem, z čoho vznikla moja nervozita. Možno to bola práca, financie. Možno slabý záujem manželky o mňa. Som si vedomý toho, že nie vždy som sa k nej správal, ako by sa milujúci manžel mal. Nevedomky som ju podceňoval, urážal ju, ale nerobil som to úmyselne. Moje správanie bolo ako protizbraň na jej správanie. Lenže odmietanie milovania sa dlhšiu dobu dávalo podnet na nervozitu a vznikali ďalšie hádky. Nepodviedol som ju za celých desať rokov manželstva. Keď sme si to chceli vyrozprávať, povedala, že už o mňa nemá záujem, už ma nemiluje. Môžem bývať s ňou v jednej domácnosti, ale k intímnostiam medzi nami už nedôjde. Tak som to radšej riešil odchodom, pretože by som bol nervóznejší z jej postoju k problému. Máme dve deti, jedno má 4 a druhé 9 rokov. Veľmi ich milujem, takisto ako manželku, aj som sa pokúšal zmeniť moje správanie, ale ona ostávala stále chladná a odmeraná. Komunikovali sme medzi sebou, ale nič viac. Pracujem v zahraničí, čoskoro odchádzam a veľmi by som chcel dať náš vzťah do poriadku, ale mám taký pocit, že ona sa ani len nesnaží. Myslím si, že sú vážnejšie dôvody, aby sa dvaja ľudia rozišli. Manželka je na predĺženej materskej dovolenke so synom. Mám slabosť pre pc-hry, ale viem, kedy prestať. Lenže nezáujem manželky mi nedáva inú možnosť, len po nociach tráviť čas pri počítači. Teraz jej chodia sms-ky, tajne si berie telefón na toaletu, vraj sa iba hra, ale v človeku, ktorý má stále snahu pokračovať vo vzťahu to veľa pokoja neprináša. Máme fantáziu, možno bujnú, ale máme. Viem, že to bude ťažké, ale prosím o radu. Naozaj mi na tom vzťahu záleží a som ochotný spraviť preto, aby znova fungovala, všetko, čo je v mojich silách. Ďakujem za snahu.

  • Dobrý deň, prosím Vás o radu ohľadom môjho syna. za mesiac bude mať 4 roky, ako slobodná matka bývam stále u rodičov. Rodičia mi od jeho narodenia zasahovali do výchovy, ale teraz sa to už nedá zvládať. Nemôžem syna obliecť ako chcem, nemôžem mu dať jesť, čo chcem, ... Snažila som sa s nimi o tom už veľakrát porozprávať, ale vždy sa dostaneme iba k tomu, že oni sa mi snažia pomôcť a ja si to nevážim. Odsťahovať sa od nich zatiaľ z finančných dôvodov nemôžem. Čo mám, prosím Vás, robiť, aby som syna úplne nestratila?

  • Pred týždňom som zistila, že som tehotná, mám 22 a priateľ je Angličan, 24... keď som mu to oznámila, bol veľmi z toho sklamaný a povedal mi, že sorry, ale on nie je na dieťatko pripravený po psychickej stránke a ani po finančnej... chce, aby som išla na potrat, ale ja to však nedokážem urobiť... povedal mi, že aj keď si dieťatko nechám, ostane pri mne ale mne je ťažko, keď ho každý deň vidím smutného a utrápeného... myslíte, že to bude v pohode neskôr??? Vďaka

  • Dobrý deň, naša dcérka sa narodila so syndaktyliou 2., 3. a 4. prsta ľavej rúčky. Boli sme uvedený problém konzultovať s plastickým chirurgom, ktorý nám povedal, že prvá operácia bude možná až v prvom roku, ďalšia možno až v predškolskom veku. Táto ručička je aj viditeľne menšia ako pravá. Ťažko to prezívam, ale snažím sa naučiť s tým žiť. Môj problém, s ktorým by som potrebovala pomôcť, je ten, že keď dcérka bude staršia a bude sa mať začleňovať do nejakého kolektívu, môže byť jej ľavá ručička pre ňu určitým hendicapom (teda môže sa hanbiť a tým pádom sa môže vyhýbať svojim rovesníkom či akejkoľvek spoločnosti). Ako máme s ňou od útleho veku komunikovať, aby tu svoju rúčku brala ako prirodzenú súčasť jej JA a netrápila sa tým ani v prípade, ak by sa jej náhodou dostalo posmeškov. Veľmi si prajem, aby bola v živote šťastná a spokojná. Viete mi s tým prosím pomôcť? Veľmi pekne ďakujem za Vaše rady.

  • Dobrý deň. Mám problém s manželom. Sme manželia 4roky a máme dve malé deti. Mám pocit, že ma psychicky deptá, ponižuje a neustále mi nadáva do neschopných, sprostých... naposledy som mu ja zanadala a jeho reakcia bola, že sa postavil a začal ma fackovať (asi 10-krát), kým som neodvolala tú nadávku. A keď som mu po tých fackách vravela, že on mňa biť nebude, tak vzápätí letela ďalšia. V tej chvíli mi pripadal ako psychopat. Najhoršie na tom je, že to neboli od neho prvé facky - bolo to tretíkrát. Ak mu neustúpim, vyhráža sa mi, že ma dobije tak, že ostanem na vozíku, aby sa o mňa musel niekto iný starať. Neviem, čo ďalej.