dnes má meniny Karolína
zajtra Lenka
3.6. 2020
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Prajem príjemný deň. Na tejto stránke som asi tretíkrát a práve som naďabila na Vašu poradňu. Už som uvažovala, že by som mala niekoho navštíviť. Som sama a zjavne mi z toho šibe. No nie tak celkom. Mávam také obdobia, kedy sa necítim dobre. V novembri som sa vydala a hneď som otehotnela. To by až tak nevadilo, pretože s manželom sa tešíme. No viac starostí mi robí, že manžel robí na týždňovky a ja som tu v štvor-izbovom sama samučičká. Je mi tu veľmi smutno, dokonca sa neviem poriadne ani vyspať. Stačia mi dve hodiny a už sa budím celá spotená. Potom spím už iba útržkovite a ráno sa, samozrejme, prebúdzam s kruhmi pod očami. Keďže to trvá celý týždeň, v piatok som úplne vyšťavená. Rozprávali sme sa s manželom, že by mohol zmeniť prácu, no staviame dom a v tejto práci robí na týždňovky. Týždeň pracuje (aj s víkendami) a týždeň má voľno. Iba v zime pracujú celý týždeň a iba víkendy majú voľné. No môj rozum mi vraví, že je lepšie, aby ostal zatiaľ v tejto práci, minimálne kým nedostaviame. Ale v zimných mesiacoch sa s tým moja duša nevie zmieriť. Potom sa sťažujem manželovi, plačem mu do telefónu, no ja viem, že jeho to tiež veľmi trápi. Čo mám robiť, ako sa s tým mám vyrovnať? Aby on mohol v kľude pracovať a moja duša sa tak netrápila?
    Ak mi odpoviete, vopred veľmi pekne ďakujem a prepáčte, že Vás zaťažujem takými malichernosťami.

  • Mám 24 r. a pred mesiacom som sa rozišla s partnerom, s ktorým som bola asi rok, myslela som si už, že je to ten konečne "pravý", keď ma opustil. Strašne sa trápim a neviem sa postaviť na nohy, každý deň čakám, že príde... strašne by som ho chcela späť... no proste som v koncoch, priatelia ma už nevládzu počúvať, ako hrozne sa trápim a ja naozaj neviem, čo mám robiť, ten smútok je obrovský... a trvá tak dlho... skúšala som aj začať cvičiť, ísť medzi iných ľudí,... no nič nezaberá, nemôžem zabudnúť...

  • Dobrý večer, ani neviem ako mám začať, len Vás prosím o pomoc, cítím sa úplne na dne. Som vydatá rok a pol. Hneď po pôrode som zistila, že manžel mi je neverný a že v podstate žije s inou ženou, ja som totiž bola v nemocnici kvoli komplikovanému tehotenstvu. Keď som na to prišla, bolo mi hrozne, bola to totiž žena z minlosti, s ktorou ma už podviedol vo vzťahu. Po čase však za mnou prišiel a strašne ma chcel späť, blábolil o manželstve, dieťati a ja som mu ako dáka hus sadla na lep. Takže ten šok bol pre mňa hrozný, no nahovárala som si, že to skončí teraz, keď máme dieťa, no nakoniec od nás odišiel. V podstate žil s tou osobou vo vedľajšom meste, všetci mu hovorili, či sa zbláznil (lebo tá žena, nestojí za nič), no on bol ako zmyslov zbavený. V septembri minulého roku po rôznych atakoch na moju osobu od tej ženy (paradoxne ešte ona robila zle mne) ja som ho nechala odísť, nechcela som ho nasilu a keď som si začala zvykať na život bez neho, vrátil sa späť... Do Vianoc sa celkom snažil, no od tej doby ma stále zožiera hrozný pocit, že mi zase klame, on pracuje preč, takže nemám šancu to zistiť, baviť sa nechce, povedal mi, že si sama ubližujem, lebo on sa rozhodol pre mňa a malého a nechápe, čo ešte chcem... Lenže skoro vôbec sa nebavíme, a keď nájdem dačo podozrivé a slušne sa ho spýtam, urobí zo mňa cvoka. Taktiež náš sexuálny život podľa mna nie je v poriadku, je to raz do týždňa! Zdá sa mi to málo a keď mu to poviem, povie, že je v strese... on sa vlastne so mnou ani nebaví, skôr mám pocit, že ma berie ako ideálnu manželku a matku pre svoje dieťa, a to je všetko! To si uvedomil. Ja som ho prijala len kvôli tomu, že som si nechcela vyčítať, že malý bude bez otca, no teraz začínam mať pochybnosti, či bola moja voľba správna. Musím si dávať tabletky na spanie, lebo by ma myšlienky zabili a asi by som bez nich ani nezasplala. Prosím, poraďte mi, ja viem, že to celé znie asi zmätene, ale ja som strašne zmätená a neviem, čo mám robiť, ďakujem

  • Dobrý deň, moja 2,5-ročná dcéra, ktorá vždy rada chodila na prechádzky začala zo dňa na deň trucovať. Keď sa ideme obliekať von, tak vždy sa hodí o zem, začne plakať, kopať, že nikam nejde. Tak ju musím nasilu obliecť, obuť a potom ju nasilu vyniesť na rukách von. Vonku ešte 15 minút robí scény a potom ju to prejde. Takto to trvá už asi 2 týždne, každý deň aj dva razy, teda vždy, keď ideme von. Už neviem, ako jej mám vysvetliť, že von treba chodiť, a to tak aby o nás nevedela celá bytovka. Ďakujem

  • Dobrý deň. Mám 21 rokov a rozhodla som sa Vám napísať, lebo sa mi nezdá normálne, aká som a ako sa správam. Vždy som bola skôr uzavretá, mám pocit že som úplne zbytočná, stále sa podceňujem, moje sebavedomie klesá pri akejkoľvek kritike. Na prvý pohľad tak nevyzerám a všetko to dusím v sebe, ale tí, čo ma lepšie poznajú, sa mi snažia pomôcť, teda hlavne môj priateľ. Môj druhý problém je taký, že som veľmi výbušná a vôbec nezvládam stresové situácie, akonáhle príde nejaká prekážka, tak sa cez ňu neviem dostať. Je toho viac, čo ma ešte trápi, ale to by bolo na dlho. Neviem, či mi nejako pomôžete, ale už som úplne zúfalá a neviem, ako sa mám vyrovnať s tym, aká som. Alebo či sa mám snažiť nejako zmeniť... Za odpoveď vopred ďakujem

  • Dobrý deň, pani Smetanova.
    Rada by som sa spýtala, či máte nejakú ordináciu, kde by som vás mohla osobne navštíviť.
    Ďakujem.

  • Dobrý deň, neviem, či som na správnom mieste, ale potrebujem poradiť s "majetkovým problémom". S partnerom sa máme radi 3 roky, bývame v jednom meste, ja v podnájme, on má vlastný byt. Teraz chce, aby som sa k nemu nasťahovala. Mne je to ale nepríjemné - ísť bývať a používať jeho byt. Budem veľmi rada za každé slovko, vopred Vám ďakujem.

  • Pani doktorka, opäť ste ma potešili vašou odpoveďou. Nuž jedno sa trocha zmenilo, v nedeľu 28. januára sa priateľ postavil na štart pretekov, ktoré pred úrazom vykonával. Síce on chodil na svetové podujatia a toto boli len slovenské preteky, ale VYHRAL ich a nominoval sa na Majstrovstvá Európy :) Bola som tam aj ja, aj keď som nevedela, že on tam príde, a som ho povzbudzovala tak veľmi, ako to len išlo. Nakoniec ma vyhľadal a trochu sme spolu obedovali, keď som však už chcela odísť, prosil ma, aby som ešte s ním ostala. Nikdy ma o nič neprosil, videla som na ňom, že je rád, že sme spolu. Aj keď si išiel čo i len po vodu, hneď sa ma opýtal, či neodídem, či ma tu nájde. Aj večer po preteku mi poslal správu, kde mi moc ďakoval, že som tam bola, ale z tej správy mi bolo jasné, že je stále smutný a že jeho výkon nie je vôbec porovnateľný s výkonom pred úrazom. On totiž to narazil na kovovú rampu a tak sa mu stal ten úraz a aj v tej sms napísal, "keby som tú rampu zbadal skôr"! Stále sa veľmi trápi, vyčíta si, že tú rampu nezbadal skôr. Myslíte si, že práve takéto pre nás obrovské úspechy sú pre jeho znovunájdenie dôležité? Veľmi pekne vám ďakujem, som rada, že vám môžem napísať.

  • Dobrý deň, som vydatá zhruba pol roka, ale mám problém s manželom, ktorý vždy, keď ide von s kamarátmi, tak nevie, kedy má prísť domov. Dohodli sme sa, že 2x do týždňa môže byť vonku do tretej a vo štvrtok, kedy chodí do sauny, tak môže byť do polnoci. Ale okrem týchto dní chodí aj do posilňovne. Toto všetko mu tolerujem, lebo ho nechcem nijakým spôsobom obmedzovať. Lenže celý problém je v tom, že jemu je málo byť vonku do tretej do rána, vždy príde okolo pol piatej a už sa stalo, že prišiel ráno o ôsmej. Samozrejme, že ma tým veľmi zraňuje, lebo sú mu kamoši prednejší ako ja. Dokonca aj včera, keď išiel do sauny mi povedal, že príde o pol desiatej domov, lebo má na druhý deň povinnosti, ja som ho čakala do 22:15 a jeho nikde. Prišiel o polnoci. Tak kde je chyba? Podľa Vás robím niečo zlé, keď vyžadujem, aby chodil domov vtedy, keď sa dohodneme? Stratiť ho nechcem, lebo ho milujem, ale trpím tým ako žije a ako ma zanedbáva. Mám 21 rokov a potrebujem, aby sa mi môj manžel venoval. On bude mať 32 rokov. Veď kedy sa mi bude venovať, keď bude mať 60 rokov? A bojím sa aj z toho dôvodu, že už by som chcela bábo, ale čo ak sa nezmení a potom sa budeme rozvádzať. Nechcem, aby tým potom trpelo naše dieťa. Prosím Vás, poraďte mi, ako mám riešiť túto situáciu. Ďakujem

  • Chodíme s partnerkou 3 roky a prestávame si rozumieť. Naše problémy začali jej prílišnou žiarlivosťou, aj keď sme sa o tom rozprávali a ona si to priznala, nič to neriešilo. Bral som ohľad na jej žiarlivosť a vyhýbal sa kompromitujúcim situáciám. Viem, že aj ona sa snažila svoju žiarlivosť potláčať, no vždy si našla niečo, čo ju naštartovalo. Pre mňa je jediná, veľmi ju milujem a nechcel by som o ňu prísť, aj keď ona mi povedala, že už ma tak neľúbi, ako na začiatku. A dôvod? Aby nemusela opäť žiarliť. Milujeme sa už len občas, predtým to bolo každý deň. Všetko, čo robím, sa snažím robiť v prospech nášho vzťahu, veci či zlozvyky, ktoré jej vadili som odstránil, no stále neviem, ako byť opäť milovaný. Myslím, že nemá nikoho, ale začala sa o seba viac starať, chodí cvičiť, drží diétu a make upe si dáva už aj do roboty, čo predtým nerobila. Snažim sa o tom s ňou rozprávať, no naše debaty k ničomu nevedú. Väčšinou dostávam odpoveď: „Keď sa ti niečo nepáči, nájdi si inú.“ Na naše výročie (pred dvoma mesiacmi) som ju požiadal o ruku, no do dnešného dňa som nedostal odpoveď, s tým, že si nie je ešte istá. Tak čakám, no čím viac sa snažím ju uistiť v mojich citoch, tým je to horšie. Mám dojem, že voči nášmu vzťahu už rezignovala, a hľadám odpoveď, prečo? Dá sa náš vzťah ešte zachrániť?