dnes má meniny Karolína
zajtra Lenka
3.6. 2020
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý deň! Ďakujem všetkým za túto skvelú stránku!
    Môj problém spočíva v nevere môjho druha, s ktorým sme spolu 10 rokov a máme spolu 8-ročného syna.
    Vlani som sa rozhodla opustiť priateľa z viacerých dôvodov... nevera, psychické, fyzické násilie a do konca aj ekonomické.
    Po 2 mesiacoch po jeho prehováraní sme sa so synčekom k nemu vrátili. Pocítila som z jeho strany zmenu. Začal sa nám viacej venovať, bol pokojnejší, prestal ponocovať, vždy chodí domov načas... až kým som mu nenašla jednu sms. Včera si nechal doma mobilný telefón a mne to nedalo. Našla som mu zvláštnu prijatú sms... „Ahoj, ako si sa vyspinkala? Mohla by si dobehnúť aspoň na pol hodinku, keď bude malý spať a naučiť ma niečo na PC. Pa.“ Môj priateľ neovláda PC. Neviem, ako sa ho mám na toto opýtať (bol by veľmi nahnevaný, keby vedel, že som mu bola v mobile). Čo mám robiť, pretože moja dôvera je maximálne narušená! Keby to bola sms, ktorá mu nepatrí, tak by mi o nej povedal a on sa tvári ako by nič. Poraďte mi, prosím Vás, ako ďalej. Ďakujem pekne!!!

  • Chcela by som sa opýtať na to, aká je možnosť toho, že mi súd zoberie deti. Aby som začala od začiatku, bola som vydatá 7 rokov, z manželstva mám dve deti, synov vo veku 6 a 3 roky. Dosť závažné problémy vznikli asi pred rokom a pol, manžel bol priveľmi žiarlivý už od začiatku, ale až pred rokom a pol to začalo byť neúnosné a denne ma aj dve hodiny spovedal, kde som bola a s kým. V októbri minulého roku sme sa dohodli, že sa rozvedieme. V decembri som si našla priateľa, s ktorým momentálne žijem i s mladším synom. Staršieho syna, bohužiaľ, zatiaľ pri sebe nemám z dôvodu, že mi ho manžel nechce dať. Syn mi v decembri, keď som od manžela odchádzala, povedal, že mu otec povedal, že ho budem biť, že tu, kde bývam, nebude mať žiadnych priateľov a že sa tu rozpráva inou rečou než tam, kde som bývala (podotýkam, že sa tam rozpráva nárečím). Teraz nás súd rozviedol a pretože manžel nástojí na tom, aby do opatery mu boli zverené obe deti, tak ako ja, nariadil súd psychologické vyšetrenie. Podotýkam, že som sa o deti riadne starala počas celej doby, len starší syn teraz so mnou niekedy odmieta komunikovať. Manžel mladšieho syna nenavštevuje a zavolal mu 3x za 3 mesiace. Bojím sa, žeby som mohla o ne prísť. Manžel neustále tvrdí, že som sa o deti nestarala. Ale to nie je pravda. Neviem, ako ďalej. Bojím sa, že prídem o to najcennejšie, čo mám. O svoje deti.

  • Dobrý deň. Chcela by som Vás požiadať o radu. Po roku materskej dovolenky nastupujem do práce. Zmenilo sa vedenie firmy, ktoré hrozí person. auditom, všetci sa boja o prácu a ja mám pocit, že som nežiaduca. V práci cítiť napätie a neviem, ako mám reagovať na nervózne poznámky kolegyne, s ktorou spolupracujem. Snažím sa byť nekonfliktná, ale niektoré poznámky ma veľmi mrzia. Ja predsa nemôžem za situáciu, ktorá nastala a nechcem byť pre nikoho konkurencia, aj ja sa predsa obávam, že ma prepustia. Poraďte mi, prosím, ako sa zachovať. Ďakujem za pochopenie.

  • Dobrý deň, neviem odkiaľ začať.
    S manželkou sme mali pred niekoľkými rokmi manželskú krízu, obrovskú a následky sú po nej doteraz. Prežívali sme finančnú krízu, mali sme úver na byt a manželka prišla o prácu. Nevedela si ju dlho násť. Raz prišla za mnou s možnosťou „hostesingu“. Vedel som o všetkom, manželka bola ku mne až moc úprimná. V tej práci išlo hlavne o intím. služby. Veľmi mi manželka dávala najavo ako ma ľúbi, ale začali sme mať problémy vo vzťahu. Keď odchádzala preč, tak ja som išiel za inými ženami, ale miloval som ju aj tak. Vždy mi tvrdila, že jej ide iba o peniaze a nejako to pretrpí, hlavne kvôli pôžičke, ale že mňa veľmi ľúbi a nechce ma stratiť. Mala všelijaké ponuky od bohatých mužov na partnerstvo, v ktorom by jej materiálne nič nechýbalo, ale zostala pri mne. Po čase, ako s tým prestala, sa nám narodilo dieťa. Ja som za to všetko začal manželku trestať mojimi románikmi a flákaním. O rodinu a dieťa som sa staral, len som chcel, aby manželka cítila to, čo ja vtedy. Ten tieň sa stále vlečie s nami. Niekedy, keď manželka ide do školy, tak jej nedôverujem, či tam kvôli niekomu nejde a uisťuje ma, že tam má len školu a nič alebo nikoho iného. Mám pocit, že ma zanedbáva citovo a ja jej chcem ten citový stratený čas nahradiť a dohnať ho. Neviem už ako ďalej, manželku strašne stále ľúbim, prekonali sme spolu všeličo a zostali sme spolu, ale mám strach, čo s nami bude a veľmi jej neverím. Malé naše milujem, zbožňujem a neviem si bez neho nič predstaviť. Mám všelijaké predstavy ako „to“ bolo, niekedy v noci nespím a idem radšej spať do obývačky. Neviem, ako si už pomôcť, urobiť za tým hrubú čiaru, ale niekedy manželka niečo nechtiac povie, čo mi to obdobie pripomenie a mám na krku prebdenú noc.

  • Mám 1,5-ročný vzťah s priateľkou, ktorú veľmi milujem. Problém je v tom, že ona ma nemiluje, ale má ma rada. V poslednej dobe sa k tomu ešte pridal ďalší problém, kedy jej vyznal lásku jej kolega, o čom mi povedala. Chcel by som si s ňou založiť rodinu, ale ona nevie, či na založenie rodiny stačí, že ma má rada, ale nemiluje. Hovorí, že nie je šťastná ani so mnou, ani v práci a je z toho všetkého frustrovaná. Je slobodná mamina a v rodine má problémy s otcom, ktorý si rád vypije. Poraďte mi, či má náš vzťah budúcnosť.

  • Mám asi klasický problém, sme rodina s 2 deťmi, žijeme s manželkou 13 rokov, pred polrokom som odišiel k priateľke (urobil som neodpustiteľnú chybu), asi pred mesiacom som sa vrátil k rodine, uvedomil som si, že mi chýbajú deti, manželka, rodina. Teraz sa manželka nevie rozhodnúť, či mi má dať druhú šancu, alebo je to už navždy stratené. Ako ju mám presvedčiť, že táto chyba sa nebude opakovať, že mi na nej záleží, že ju ľúbim?

  • Dobrý deň. Som rozvedený už rok a pol, po rozvode náš syn zostal žiť so svojou matkou, ja mám v opatere zverenú našu 12-ročnú dcéru. Nažívame si spolu dvaja v pokoji. Pred pár mesiacmi som sa spriatelil s veľmi príjemnou rozvedenou ženou, ktorá by bola celkom iste dobrou partnerkou pre mňa i moju dcéru. Má to však jednu obrovskú vadu - má takisto dcéru (jedináčika) v tom istom veku a tie naše dcéry sa absolútne nedokážu vystáť. Obe sa navzájom neznášajú. Každá poukazuje na tú druhú, ako je neznesiteľná, poukazujú na svoje chyby. Je to už trištvrte roka stále horšie a dievčatá sa odmietajú viac a viac. Mám veľkú obavu, že i napriek tomu, že sa my dvaja máme veľmi radi, dievčatá nám dokážu pripraviť také nepríjemné chvíle, že sa i medzi nás rozšíri po čase negatívny vplyv ich vzájomnej neznášanlivosti. Obaja s dcérami vychádzame dobre, rozprávame sa s nimi o všetkom veľmi úprimne a otvorene, no na ich správaní sa to nie a nie odraziť. Preto sa obávame spolu založiť novú robinu. Je možné správanie dievčat nejako zmeniť? Ako sa dá pôsobiť na dievčatá, aby k sebe našli aspoň kúsok tolerancie?

  • Dobrý deň! Môj 2-ročný chlapček sa takmer vôbec nehrá bez našej blízkosti. Vždy musí byť niekto s ním (ja, manžel, starí rodičia)! Bola by som rada, keby to dokázal a my ostatní by sme mohli robiť, čo potrebujeme.
    Ďalšia vec je, že sa vôbec nechce sústrediť na to, čo ho chcem učiť (báseň, farby). Pieseň „spieva“ len tú, čo chce on, hocijakú mu ani nemôžem spievať, začne sa hnevať. Zatiaľ nespája slová, no nepochybujeme o tom, že všetkému rozumie (aj keď nemusí). Ako ho zaujať a naučiť??? Ako ho motivovať hrať sa bez toho, aby sme boli v tej istej miestnosti?

  • Mám problém v citovej oblasti, ktorý ma veľmi trápi. V lete som bola v ČR a tam som chodila s jedným chlapcom. Mala som ho veľmi rada, ale musela som ho nechať - kvôli vysokej škole, lebo v ČR som bola len na brigádu. Doma som už 5 mesiacov a nedokážem zabudnúť. Každého nápadníka som "odkopla", lebo ľúbim toho z Čiech... Ja naozaj neviem, ako ďalej, tak veľmi ho ľúbim.
    On ako jediný ma podržal, keď mi bolo ťažko. Bola som pri ňom sama sebou a viem, že ma veľmi ľúbil. A tak veľmi sa podobal na môjho ocka, ktorý zomrel pred 5 rokmi. Je to pre mňa ťažké, lebo mám pocit, že som stratila už druhú najviac na svete milovanú osobu.
    Áno, ja viem, že mám rodinu a kamarátov, ktorí ma podržia, ale práve on mi chýba. Poraďte, prosím.

  • Dobrý deň, pani Smetanová. Ďakujem vám za vašu odpoveď.

    S manželom som sa zhovárala. Posledný mesiac sa o tom zhovárame asi každý týždeň. Vysvetlila som mu dôvody, prečo tu jeho
    kamarátku nedokážem akceptovať (vzhľadom na minulosť). Myslím, že tomu rozumie. No aj naďalej trvá na tom, že je to iba jeho kamarátka a nemá dôvod nekamarátiť sa s ňou. Hovoril, že je mi verný, že ona ma nijako neohrozuje. Vraj som na ňu priveľmi upriamená a pripisujem tomu jeho kamarátstvu príliš veľký význam, ktorý vôbec nemá. Vraj sa mám tiež na to pozrieť z dlhodobého pohľadu > občas si s ňou zahrá squash (2-3x do mesiaca) a sem-tam si pošlú SMS (aj cez víkend), alebo si zavolajú. Mňa vozí do práce, z práce, víkendy trávime spolu, večery väčšinou tiež (okrem toho, keď si ide zacvičiť - no po cvičení sme opäť spolu), dovolenky zatiaľ tiež. Vravel, že z princípu sa s ňou kamarátiť bude, aby som sa naučila
    nežiarliť. Proste, aby som ju akceptovala. Aby som mu nezakazovala, s kým sa môže a s kým sa nemôže kamarátiť.

    Mám s tým dosť problém. Vždy, keď sa niečo udeje - hocičo (ide fajčiť, do posilňovne, cez pracovný týždeň mi nedvihne telefón atď.) automaticky
    mi nápadnú myšlienky ako - zasa jej posiela SMS, alebo je s ňou niekde na káve, atď. Veľmi ma to trápi.
    Necítim z manželovej strany nejaké citové ochladenie, no ja neviem akceptovať tu jeho kamarátku. Veľmi ma mrzí, že mu oznamuje celý svoj denný
    program, že sa s ním snaží stále kontaktovať - manžel sa, samozrejme, nebráni.
    Neviem pochopiť, prečo sa nevie striasť kamarátky, ktorá pre neho (podľa jeho slov) nič neznamená.

    Stále nad tým premýšľam. Prečítala som veľa literatúry (Ako pochopiť muža, Nevera pre podvádzaných a podvádzajúcich, Manželská kríza, Manželská poradňa, Asertivita v partnerstve). Snažím sa na to celé pozerať aj inak, ale nejde mi to.
    Žiadne problémy s manželom nemáme. Iba toto mňa veľmi trápi a asi na ňu dosť žiarlim.
    Rozmýšľala som aj nad návštevou poradne, no manžel mi vravel, že my nemáme žiaden problém a je úplne zbytočné tam chodiť. Ten problém, ktorý
    si myslím, že mám, vraj vôbec nemám. Ďakujem.