dnes má meniny Marína
zajtra Izabela
8.12. 2019
    PhDr. Anna Rybáriková, Mgr. Dorota Smetanová
    Psychologická poradňa

    Máte osobné, partnerské a rodinné problémy, o ktorých sa nemáte s kým poradiť? Máte obavy zo starostlivosti o Vaše dieťatko? ...jednoducho: máte strach, pocit neistoty, ... či až depresie? Netrápte sa!

    Svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rady podelia:
    PhDr. Anna Rybáriková, ktorá sa v Súkromnej psychologickej poradni pre rodinu, manželstvo a jednotlivca (www.psycholog.21.sk) zaoberá manželskými a partnerskými krízami, neverami, rozvodmi, osobnostnými krízami, výchovnými problémami s deťmi, ...
    a Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi


     

     

    453
  • Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám dvojičky chlapcov, ktorí majú 8 rokov. Momentálne sú druháci. Jeden z dvojičiek si začal vytrhávať vlásky na hlave. Pýtala som sa ho, či má nejaký problém, alebo prečo to robí - tvrdí, že ho to samé ťahá vlásky vytrhávať. Nevieme nájsť spôsob, ako by sme mu to dokázali vysvetliť, že to, čo robí, nie je správne. Už sme skúšali aj rôzne zákazy na činnosti, ktoré má rád, skúšali sme mu aj prisľúbiť niečo pekné, ako odmenu za to, že s tým prestane, ale zatiaľ všetko bezúspešne. Ďakujem za akúkoľvek radu.

  • Ani neviem, či sa mi to sem zmestí. 3 roky som chodila s mužom, ktorý stále pre mňa zostal mužom s veľkým M. Rozchod bol kvôli jeho vzťahu k môjmu synovi - málo prejavov sympatií, mala som pocit, že ho berie len preto, že patrí ku mne, on má tiež rovnako starého syna. Fantasticky sme si rozumeli a dodnes rozumieme. Obidvaja k sebe stále cítime lásku. Nevieme si ničím nahradiť v našich životoch tú totálnu súhru, ktorú sme cítili, keď sme boli spolu, tie nekonečné akademické debaty, vzájomné sa dopĺňanie. Aj keď sme boli spolu 24 hod. denne na pustom ostrove stále bolo o čom. O týchto veciach môžem v mojom terajšom vzťahu len sníva?. Fungujeme ako rodina, môj súčasný partner si výborne rozumie s mojím synom - pozerá sa na neho ako jeho otec, čo mi v predošlom vzťahu naozaj chýbalo, lebo syna milujem a urobím všetko, aby bol spokojný. Jeho otec už nežije. Len nesmieme dlho ostať sami, lebo miestami nie je o čom debatovať, alebo tá debata nemá solídnu úroveň. Obidvaja máme rovnako vysoké vzdelanie, takže v tomto problém nie je. Mám pred sebou ešte raz toľko života, tak čo robiť? Spokojnosť dieťaťa, alebo úžasný partnerský vzťah? Potrebujem vážne pomoc, lebo mám pocit, že sa z toho zbláznim. Už si chcem svoj život zariadiť jedenkrát pre vždy. Ďakujem za odpoveď.

  • Mám veľký problém, týka sa to financií, neviem si ich zadeliť a neviem si nič ušetriť. Chystám sa ísť k zubárovi, potrebujem si ich dať opraviť. Nepomáha ani to, keď si napíšem, čo musím zaplatiť. A chcem odísť od chalana, ale neuživím samu seba. A keď uväzujem o nesplnených snoch, nemám chuť žiť, mám veľkú túžbu po dieťatku. Mali sme sa brať, ale už to nie je možné, nie sme k sebe úprimní a ja mu nedokážem povedať, čo ma trápi. A ja som ho podviedla so starším mužom i keď medzi nami nebol sex. K nemu som veľmi otvorená, je ženatý. Poraďte mi. Ďakujem

  • Dobrý deň, mám 13-ročného syna, s ktorým mám momentálne veľké problémy, hlavne v komunikácii. Trvá to asi mesiac, chová sa voči mne nenávistne, nadáva mi, skladá telefón, odmieta poslúchať, zhoršil sa v škole, je agresívny atd... situácia v rodine je zložitá, žijeme s manželom oddelene už 3 roky, máme už aj iných partnerov.. inač je medzi nami dobrá komunikácia, deti sú striedavo u neho a u mňa, viacmenej sa im prispôsobujeme, tak ako chcú oni, vždy majú oboch rodičov poruke, s partnermi si rozumejú, vychádzajú s nimi dobre. Mám ešte 6-ročnú dcérku.
    Neviem, ako s ním začať komunikovať, ako to jeho chovanie prelomiť, už dostal aj zaucho, ale tým sa všetko ešte zhoršilo. Je taký len voči mne, s otcom problém nemá, ale predtým bol viac naviazaný na mňa. Som z toho veľmi nešťastná, vyslovene ma trápi vedome a tvári sa, že mu to robí radosť. Aj keď si myslím, že vo vnútri so sebou bojuje a ja to neviem zlomiť, neviem, kde som spravila chybu..??

  • Dobrý deň. Chcela by som Vás požiadať o pomoc. Mám jeden problém, ktorým trápim nielen seba, ale aj môjho priateľa. Neustále mu vyčítam, že má záujem o iné baby, zatiaľ, čo on mi tvrdí, že to tak nie je... prosím, pomôžte mi.

  • Ďakujem za odpoveď, pani doktorka Smetanová. Priateľ teraz od pondelka nastúpil na rehabilitáciu do Kováčovej a ja mám veľkú radosť, pretože sme sa takmer rok mu pokúšali dohovoriť, že by bolo dobré tam ísť, že Kováčová má veľmi dobré meno, ale on ani počuť a teraz, keď je tam, počujem na jeho hlase spokojnosť, oddýchnutie. Myslím, že toto potreboval, pretože je tam na 99% oveľa horších prípadov, ako je on. On je tam oproti ostatným ako úplne zdravý človek... myslím, že pri pohľade na tých chorých si aj on uvedomuje, aké obrovské šťastie v tom nešťastí mal... Bola som ho pozrieť a vítal ma s otvorenou náručou, objatím a bozkami... bolo mi to dosť divné, ale potešilo ma to. Zhovárali sme sa na tému, prečo nemôžeme byť spolu, keď sa máme radi a on mi na to odpovedal, že už musí skončiť to zlé, aby nám mohlo byť dobre... že potrebuje sa postaviť na nohy, pretože nič nezarába a že by sme momentálne nemali ani kde bývať... On takto teraz rozmýšľa, ale pritom ma objímal a bozkával... vidím na ňom, že mu je v mojej prítomnosti dobre, strávili sme po dlhšom čase spolu celý dník a bolo nám obom parádne... Nuž, neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť, trochu sa ho bojím... aby opäť nezačal zmätkovať....

  • Vážená pani doktorka, mojím problémom je neustále vytláčanie sa. Akonáhle zbadám na tvári alebo kdekoľvek na tele čo len malú vyrážku, musím si ju vytlačiť. Týmto zlozvykom trpím dennodenne už približne 10 rokov a ničím si tým inak, resp. pôvodne bezproblémovú pleť. Vytláčaním som si spôsobila na tele jazvy a podpigmentové škvrny, ktoré mi kožní lekári nevedia pomôcť odstrániť. Napriek tomu, že si ničím pleť a uvedomujem si, že si môžem spôsobiť infekciu, neviem sa tohto zlozvyku zbaviť. Myslím si, že je to psychického rázu, po vytláčaní sa na seba hnevám a neustále si opakujem, že to už nesmiem robiť, no aj tak sa k zlozvyku vrátim. Mám 33 rokov a veľmi Vás prosím o radu, ako si pomôcť. Ďakujem

  • Dobrý deň. Naposledy som sem písala pred rokom, zvláštne, problémy sa opakujú, sú znovu také, aké aj boli. Asi to naozaj nebude mať význam... Písala som o problémoch v manželstve. Zmenilo sa to, že sme s manželom začali chodiť ku psychologičke, mne to pomáha, mám nedoriešené veci so svojou matkou, takto sa postupne vyrovnávam a stávam plnohodnotnejším človekom, nie ustráchaným škaredým káčatkom, ako ma moja matka vychovala. Problémy s manželom sa však neriešia, možno sa definovali, ale akoby sa aj prehĺbili, pomenovali, ale pri tom to zostáva a môžem si vybrať, či chcem pokračovať, ale bez zmeny. Bojím sa zostať sama s dieťaťom, cítim sa zraniteľná, bojím sa, že finančne to nezvládnem. Mám rada svojho muža, napriek všetkému zlému, čo medzi nami je, ho stále mám rada, ale pomaly zisťujem, že ma už nepriťahuje, dokonca ma niektoré veci na ňom odpudzujú. Hlavným problémom medzi nami sa stal manželov spoločník vo firme, ktorý je nízky a zákerný človek, neuznáva morálne hodnoty a postupne manžela dostal bližšie a bližšie k sebe. Na manželovi som si to všimla viackrát, že obdivoval a budoval si nejaký kult, alebo niekoho dával na piedestál a boli to hlavne ľudia, ktorí boli nečestní a potom ho oklamali. Zakaždým, keď si niekoho takéhoto našiel, trávil s ním čas, ktorý dovtedy trávil so mnou, intenzívne sa stretával, priatelil. Ja som si zo začiatku neuvedomovala, že akoby hľadal za mňa nejakú náhradu, ale raz mi to pri jednej hádke vykričal, že sa potreboval proti mne s niekým spojiť. Je to pre mňa nepochopiteľné. Psychologička mi hovorí, že veľa vecí musím brať tak, ako sú, napr. že sa nikdy neospravedlní, že je proste taký... Ale toto je ako kliatba, nie je to moc vidno, ale raz za čas sa prejaví a vtedy nechápem. Kde sa v ňom berie toľko nenávisti, dáva sa dohromady s ľuďmi, ktorí ho napokon okradnú a on si znova a znova vyberá rovnaké typy, až to bije do očí. Podľa neho je to moja vina (ako každý jeho neúspech), že to robí. Lebo mu dostatočne nepomáham v práci, lebo som náročná (chcem, aby sme sa odsťahovali od mojich rodičov, kde stále žijeme). Som z neho unavená. Bola som žiarlivá, ale už ma to pomaly prechádza. Psych. mu poradila, aby moje otázky, čo sa týka žiarlivosti ignoroval. Moja žiarlivosť bola podmienená minulosťou, ale čo sa týka prítomnosti bola neopodstatnená, takže sa mi zdá logické nenechať ma trápiť ho, tiež sa naučím slušnejšie komunikovať a neponižovať hlavne samu seba večným podozrievaním. Tento náš/môj problém sa teda rieši. Ale manžel nekomunikáciu začal používať všade, ak mu dám otázku, na ktorú mu je nepríjemné odpovedať (hlavne, čo sa týka práce, jeho spoločníka), tak odíde z miestnosti a ignoruje ma. Odíde z domu a nezdvihne telefón, keď aj zdvihne a prosím ho, aby komunikoval, tak mi telefón skladá. Môžem ním aj celé dni nerozprávať jemu to vyhovuje, kľudne bude prespávať u svojej matky, ktorá je z neho uveličená a netrápi synáčika pripomínaním nečestnosti jeho konania. Začínam si uvedomovať, že som asi iná ako môj muž, cítim sa byť čestným, veľkorysím, mravným človekom a on sa mi stále vzďaľuje. Mám svedomie a snažím sa žiť bez výčitiek a zdá sa mi, že môjmu mužovi to prekáža. Cítim, akoby ma chcel umlčať. Určite si uvedomuje, že nerobí správne a vadí mu, keď mu nastavím zrkadlo, ale možno nie je ani tak čestný, ako si myslím a doteraz som mala o ňom naivné predstavy... Možno ho to už unavuje hrať predo mnou divadlo. Inak u psych. pri spoločných sedeniach to divadlo hrá, tvári sa, aký je zaneprázdnený a vidím, že ju trošku ovláda. Je to jeho hra - manipulovať s ľuďmi. Mne ona ale pomáha, tak nemám zatiaľ záujem hľadať niekoho, kto by sa nenechal od neho oblbnúť. Ani neviem, s čím by som potrebovala poradiť, možno sa len potrebujem posťažovať... Ďakujem

  • Dobrý deň, mám problém, s ktorým si neviem poradiť. Je to môj 21-ročný syn, ktorý horko-ťažko v septembri 2006 na tretíkrát zmaturoval a od vtedy sedí, resp. leží doma. Hrá sa na počítači, stretáva sa s kamarátmi niekde v bare, do práce sa nehrnie... Nepomáhajú ani prosby, ani hrozby, rozhovorom sa vyhýba... jeho izba vyzerá ako po výbuchu, doma pomôže len minimálne... Jeho otec nás opustil v roku 2000 a minulý rok zomrel na infarkt. Takže som sama na neho. Samozrejme, že psychika sa podpísala na mojom zdraví, bez liekov na upokojenie a spanie už prakticky nemôžem existovať. Neviem, ako ho dostať od zlej partie a nasmerovať ho na cestu, ktorou by mal ako normálny, dospelý človek ísť. Aby si našiel prácu, postavil sa na vlastné nohy a sám si financoval svoj život. Každá rada poteší. Ďakujem

  • Dobrý deň, trápi ma manželova námesačnosť. Námesačný bol už ako dieťa a i teraz v dospelosti sa mu to stáva. Najhoršie je na tom to, že vôbec nevie, čo robí, je schopný sa vybrať aj von, príp. na balkón. Keď sa ho snažím usmerniť, aby trafil buď do postele alebo na toaletu, býva zlý až agresívny. Neviem, čo mám robiť, či ho mám zobudiť alebo nechať tak. Máme 5-mes. bábätko a bojím sa, aby mu či sebe niečo nevyviedol. Ešte sa chcem spýtať, či má na námesačné stavy vplyv aj alkohol. Ďakujem.