dnes má meniny Drahomír
zajtra Bohuslav
16.7. 2018

Nezabudnite na bozk pod rozkvitnutou čerešňou heart

Tešíte sa na PRVÝ MÁJ? Ako ho slávili naši starí rodičia?

Stávaj, dievča, hore,
sadíme ti máje.
Ak hore nevstaneš,
mája nedostaneš.
Máj, máj, máj zelený,
vo dva rady sadený.

Keď začulo dievča túto pieseň spievanú pod svojím oblokom a sprevádzanú postavením mája, bolo to znakom veľkej ľúbosti, ktorú jej takto vyjadril mládenec pred celou obcou.

Blíži sa Veľká noc. Sviatky, na ktoré sa tešíme. Sviatky, ktoré práve pripravujeme. Ale - vieme, ako to kedysi bolo kdesi na slovenskej dedine? Ako a z čoho si chlapci pripravili svoje veľkonočné voňavky? Aké všetky huncútstva k ním patrili?

Moja babička pochádzala z malej dedinky na západnom Slovensku. Vždy ma fascinovala okolitá krásna príroda, skromné domčeky učupené popri úzkej, kľukatej ceste, no najmä – ich obyvatelia a ich životné príbehy, ktoré mi babička rozprávala.

Jeden z nich sa odohral práve na Veľkú noc...

Bavte sa s babičkou/ s dedkom

Poznáte Babičkárstvo? Je to malé, rodinné vydavateľstvo a zároveň portál, ktoré Monika Kopřivová, pôvodne farmaceutka s vrúcnym vzťahom k starším ľuďom, založila s cieľom vydať knižku Babička, rozprávaj a prispieť ňou k oživovaniu medzigeneračných vzťahov. Jej malý projekt mal veľký úspech a momentálne prichádza s ešte teplou novinkou – spoločenskou hrou pre celú rodinu Ako to bolo kedysi?.

Viete, aké povery, tradície sa vzťahujú na tieto veľkonočné sviatky?

Zaspomínajme si spolu a - možno i čo-to oprobujme - ako vravievajú naší starí rodičia - z tých zvykov pradávnych...

sprievodné podujatia k výstave

14. 12. 2016 o 17.00     Prestretý stôl – Vianoce

Uměleckoprůmyslové museum v Prahe a Jan Vaněk v rokoch 1936 – 1943 úzko spolupracovali na realizácii výstav. Vaněk pre múzeum vypracovával architektonické riešenia. Výstava Vánoce 1937. Prostřený stůl a vánoční dárky (1937) bola prvým pokusom o založenie„pravidelného salónu moderného občianskeho bývania“ . Verejnosti predstavila výzdobu vianočných stolov v škandinávskych a anglosaských krajinách a ponúkla variácie tohto slávnostného stolovania a usporiadania interiérov aj v našom prostredí.

Výročné trhy (jarmoky) sa konali v najrozličnejších termínoch, ale jarmoky či trhy na rozhraní leta a jesene mali svoje zvláštne čaro. V tomto období už samo počasie praje podujatiam pod holým nebom, ale – čo bolo ešte dôležitejšie – kupci mohli ponúkať a mešťania nakupovať široký sortiment poľnohospodárskych produktov, lebo najväčšia časť úrody z polí a zo sadov už dozrela.
 

Milá redakcia mamatata, otvorili ste veľmi úžasnú tému, lebo mám taký pocit, že na nás starších, si už nikto nespomenie.,,

Pridajte sa - napíšte nám PRÍBEH STARÝCH RODIČOV. ĎAKUJEME. Pokračujeme v príbehu pani Kristíny:
 

Aj my sme boli kedysi mladí... a verte alebo nie, nielen dnes zažíva človek neuveriteľné veci. Tancovačky neboli v takom štýle ako sú dnes, hrala na nich ľudová hudba z dediny, nie techno ako dnes... a mňa mama sem-tam na nejakú pustila so staršími sestrami. Akurát, že ja som nebola tak sebavedomá ako ony, kedže som nemala skúsenosti. A tak sa mi na jednej takej veselici stalo niečo neuveriteľné.

Ľudia si v dnešnej dobe "dodávaju odvahu" alkoholom, nejakým tým drinkom, čo bolo v mojom prípade nemožné, pretože v momente, keď som vypila čo i len deci vínka, líca mi sčerveneli, a vyzerala som akoby som len sedela pri šenku a pila, pila... až sa mi raz stala vec, že som stretla na zábave jedného mladíka, momentálne na vojne, ktorý ma chytil za srdce,  ako sa hovorííí. A keďže som mala veľkú trému, posmeľovanú staršími sestrami, jediná veta, čo zo mňa vyšla, bola: Sváko, môžem si s vami zatancovať? Akurát bol prúser v tom, že ten sváko bol odo mňa len o dva roky starší.
 

Príbehy starých rodičov
Keď som bol žiakom alebo študentom jedenásťročnej strednej školy, zažil som v rodnej obci krásne sánkovačky.

V predvianočných dňoch bol dokončený a odovzdaný jeden z najväčších drevených obrazov v Európe. Slovenskí umeleckí rezbári pracovali na ňom takmer 3 roky. Motívom obrazu sú obyvatelia severného Spiša v malebnej obci Hniezdne, ktorá bola v minulosti najmenším kráľovským mestom Uhorska. Veľkolepý drevený obraz vykresľuje tradičný spôsob života obyvateľov Hniezdneho, ktorí sa od 12. storočia venovali najmä obrábaniu pôdy a pestovaniu poľnohospodárskych plodín.