dnes má meniny Albína
zajtra Kormélia
16.12. 2018

V predvianočných dňoch bol dokončený a odovzdaný jeden z najväčších drevených obrazov v Európe. Slovenskí umeleckí rezbári pracovali na ňom takmer 3 roky. Motívom obrazu sú obyvatelia severného Spiša v malebnej obci Hniezdne, ktorá bola v minulosti najmenším kráľovským mestom Uhorska. Veľkolepý drevený obraz vykresľuje tradičný spôsob života obyvateľov Hniezdneho, ktorí sa od 12. storočia venovali najmä obrábaniu pôdy a pestovaniu poľnohospodárskych plodín. 

Mikuláš je sviatok, na ktorý sa teší asi každé dieťa. Ako ste prežívali deň Mikuláša v čase svojho detstva? Ako čarovne ho pripravujete svojim deťom? Napíšte, inšpirujte a nechajte sa inšpirovať...

Môj starý otec bol nielen bývalý hudobník, ale aj horár a výborný rozprávač. Pamätám si, ako som so zatajeným dychom počúvala jeho historky z poľovačiek, napr. ako v zime podľa stôp v snehu hľadal chorého medveďa, ako v noci na posiedke pozoroval diviaky a srnky, plnil krmítka...
No najradšej som mala jeho rozprávanie o tom, ako spoznal moju babičku. 

Ja sama síce zatiaľ nie som starou mamou, píšem však v mene svojej babičky. I keď by som ju nazvala dostatočne technicky zdatnou, veď v domácnosti si za tie roky naučila poradiť už so všeličím, s počítačom sa veru zatiaľ neskamarátila. Napíšem Vám teda ja v jej mene pár krátkych a mojich veľmi obľúbených príbehov, ktoré už vďaka tomu, že mi ich musí stále a stále rozprávať dookola, poznám naspamäť.

Príbehy starých rodičov

Doma nás bolo detí ako smetí. A i keď sme boli povahy rôzne, jedno sme mali všetci spoločné. Milovali sme, keď sa večer zotmelo, nadišiel čas ísť spať a otecko nám rozprával. Keď sme boli menší, tak rozprávky, potom neskôr rôzne životné príbehy a múdra. Všetci sme sa k sebe túlili, museli sme sa nejako pomestiť i keď postelí bolo oveľa menej ako nás.

Nikomu to ale nevadilo, boli sme zvyknutí, iné sme ani nepoznali. A keď sa niekomu prisnil zlý sen, len silno chytil za ruku bračeka vpravo, sestričku vľavo a bolo dobre.

Náš otecko bol veľmi múdry človek. Veľa toho v živote zažil a vedel krásne rozprávať, až sa nám dych tajil, čo všetko sa mu prihodilo ako malému chlapcovi, alebo aj čo mal na práci v ten deň. Z jeho slov vždy vyžarovala radosť zo života a optimizmus, rozprával sa s nami veľmi rád, nie preto, že by musel, že by to bola jeho povinnosť. A práve preto boli tieto chvíle pre mňa nezabudnuteľné. Dodnes si mnohé príbehy pamätám a keď si s niečím neviem poradiť, opýtam sa sama seba: "Čo by urobil v takej situácii otecko?". Áno, s láskou na neho spomínam, inak sa mi ani nedá.

Lenkina babka

Príbehy starých rodičov

Keď som bola ešte celkom malé dievčatko, mohla som mať tak 8 rokov, vybrala som sa do dediny čakať mamku. Práve bolo po veľkých dažďoch a aj v rieke tieklo oveľa viac vody ako zvyčajne.

A to ma práve fascinovalo, ako si tak nespútane a radostne tečie a berie so sebou všetko, čo sa jej dostalo do cesty. Tu konárik, lístie, tam zas klobúk. Neodolala som a keď som prechádzala cez mostík, nahla som sa, aby som čo najlepšie videla, aké skvosty sa jej podarilo ukoristiť. V tej chvíli som však stratila rovnováhu a spadla dole. Aké som však mala šťastie - život mi zachránila dlhá sukňa, ktorú som mala oblečenú. Ako som dopadla, do sukne sa nabral vzduch a urobila okolo mňa akoby plávacie koleso a takto ma nadnášala, až kým nešiel okolo sused (čo našťastie netrvalo dlho) a vytiahol ma odtiaľ.

Ej veru, už som si odvtedy dávala dobrý pozor a rešpekt pred našou riečkou ma ani do dnešného dňa neopustil.

Lenkina babka

Z nášho zvykoslovia

Druhý sviatok vianočný – deň Štefana. Aké zvyklosti patria k prvému z vianočných sviatkov, keď sa mohli prvýkrát roztočiť v tanečnom kole všetci zábavy chtiví?

Príbehy starých rodičov

Ako študent strednej školy, vysokoškolák a tiež i absolvent vysokej školy pomáhal som v rodnej obci pri organizovaní zábav i maškarných plesov. Na jeden maškarný ples spomínam obzvlášť.

Fašiang je obdobie od Troch kráľov až po 24.00 hod. v utorok pred škaredou – popolcovou stredou. Vtedy sa začína pôst (40 dní – popolcová streda – nedeľa po Vzkriesení).

Príbehy starých rodičov

V každom dome u nás na dedine chovala gazdiná kŕdeľ husí alebo kačíc. Perie, ktoré po šklbaní odložila, sa počas zimných večerov páralo od 17.00 hod do 22.00 hod. U gazdiny v dome sa stretli ženy staré, mladé i dievčatá v jednej miestnosti, kde bol dlhý a široký stôl. Okolo stola sa dali lavice a stoličky, do stredu stola aspoň dva hrnce s odloženým perím. Miestnosť musela byť dobre vykúrená a oheň sa stále udržiaval...