dnes má meniny Kristína
zajtra Nataša
16.1. 2018
Môj starý otec bol nielen bývalý hudobník, ale aj horár a výborný rozprávač. Pamätám si, ako som so zatajeným dychom počúvala jeho historky z poľovačiek, napr. ako v zime podľa stôp v snehu hľadal chorého medveďa, ako v noci na posiedke pozoroval diviaky a srnky, plnil krmítka...
No najradšej som mala jeho rozprávanie o tom, ako spoznal moju babičku. 

Ja sama síce zatiaľ nie som starou mamou, píšem však v mene svojej babičky. I keď by som ju nazvala dostatočne technicky zdatnou, veď v domácnosti si za tie roky naučila poradiť už so všeličím, s počítačom sa veru zatiaľ neskamarátila. Napíšem Vám teda ja v jej mene pár krátkych a mojich veľmi obľúbených príbehov, ktoré už vďaka tomu, že mi ich musí stále a stále rozprávať dookola, poznám naspamäť.

Príbehy starých rodičov

Doma nás bolo detí ako smetí. A i keď sme boli povahy rôzne, jedno sme mali všetci spoločné. Milovali sme, keď sa večer zotmelo, nadišiel čas ísť spať a otecko nám rozprával. Keď sme boli menší, tak rozprávky, potom neskôr rôzne životné príbehy a múdra. Všetci sme sa k sebe túlili, museli sme sa nejako pomestiť i keď postelí bolo oveľa menej ako nás.

Nikomu to ale nevadilo, boli sme zvyknutí, iné sme ani nepoznali. A keď sa niekomu prisnil zlý sen, len silno chytil za ruku bračeka vpravo, sestričku vľavo a bolo dobre.

Náš otecko bol veľmi múdry človek. Veľa toho v živote zažil a vedel krásne rozprávať, až sa nám dych tajil, čo všetko sa mu prihodilo ako malému chlapcovi, alebo aj čo mal na práci v ten deň. Z jeho slov vždy vyžarovala radosť zo života a optimizmus, rozprával sa s nami veľmi rád, nie preto, že by musel, že by to bola jeho povinnosť. A práve preto boli tieto chvíle pre mňa nezabudnuteľné. Dodnes si mnohé príbehy pamätám a keď si s niečím neviem poradiť, opýtam sa sama seba: "Čo by urobil v takej situácii otecko?". Áno, s láskou na neho spomínam, inak sa mi ani nedá.

Lenkina babka

Príbehy starých rodičov

Keď som bola ešte celkom malé dievčatko, mohla som mať tak 8 rokov, vybrala som sa do dediny čakať mamku. Práve bolo po veľkých dažďoch a aj v rieke tieklo oveľa viac vody ako zvyčajne.

A to ma práve fascinovalo, ako si tak nespútane a radostne tečie a berie so sebou všetko, čo sa jej dostalo do cesty. Tu konárik, lístie, tam zas klobúk. Neodolala som a keď som prechádzala cez mostík, nahla som sa, aby som čo najlepšie videla, aké skvosty sa jej podarilo ukoristiť. V tej chvíli som však stratila rovnováhu a spadla dole. Aké som však mala šťastie - život mi zachránila dlhá sukňa, ktorú som mala oblečenú. Ako som dopadla, do sukne sa nabral vzduch a urobila okolo mňa akoby plávacie koleso a takto ma nadnášala, až kým nešiel okolo sused (čo našťastie netrvalo dlho) a vytiahol ma odtiaľ.

Ej veru, už som si odvtedy dávala dobrý pozor a rešpekt pred našou riečkou ma ani do dnešného dňa neopustil.

Lenkina babka

Z nášho zvykoslovia

Druhý sviatok vianočný – deň Štefana. Aké zvyklosti patria k prvému z vianočných sviatkov, keď sa mohli prvýkrát roztočiť v tanečnom kole všetci zábavy chtiví?

Blíži sa Veľká noc. Sviatky, na ktoré sa tešíme. Sviatky, ktoré práve pripravujeme. Ale - vieme, ako to kedysi bolo kdesi na slovenskej dedine? Ako a z čoho si chlapci pripravili svoje veľkonočné voňavky? Aké všetky huncútstva k ním patrili?

Spomínajte spolu s jedným z vás - starým otcom, ktorý svojim vnúčatám rád rozpráva - ako to bolo.

Veľkonočný týždeň – týždeň tradícií a huncútstiev - to je týždeň od nedele až po veľkonočný pondelok (v tomto roku – 2. – 9. apríl 2007). Je to týždeň najväčšieho pôstu – posledných sedem dní štyridsaťdňového pôstu. Niektoré dni v tomto týždni mali svoj význam a pomenovanie.

pondelok, utorok, streda – boli bežné, normálne, nemali žiaden prívlastok,
štvrtok – zelený štvrtok,
piatok – veľký piatok,
sobota – biela sobota,
nedeľa – veľkonočná nedeľa,
pondelok – veľkonočný pondelok.

Tento týždeň obvykle pripadal na koniec marca alebo začiatok apríla.

Príbehy starých rodičov

Ako študent strednej školy, vysokoškolák a tiež i absolvent vysokej školy pomáhal som v rodnej obci pri organizovaní zábav i maškarných plesov. Na jeden maškarný ples spomínam obzvlášť.

Fašiang je obdobie od Troch kráľov až po 24.00 hod. v utorok pred škaredou – popolcovou stredou. Vtedy sa začína pôst (40 dní – popolcová streda – nedeľa po Vzkriesení).

Príbehy starých rodičov

V každom dome u nás na dedine chovala gazdiná kŕdeľ husí alebo kačíc. Perie, ktoré po šklbaní odložila, sa počas zimných večerov páralo od 17.00 hod do 22.00 hod. U gazdiny v dome sa stretli ženy staré, mladé i dievčatá v jednej miestnosti, kde bol dlhý a široký stôl. Okolo stola sa dali lavice a stoličky, do stredu stola aspoň dva hrnce s odloženým perím. Miestnosť musela byť dobre vykúrená a oheň sa stále udržiaval...

Milí starí rodičia!

Ponúknite svoj čas na vypnutie príbehov z televíznych obrazoviek, na sadnutie si v kruhu rodiny, zapálenie sviečok, ohriatie čaju, ... a zaspomínanie si na vlastné príbehy...

... aj dnes je čas staromamovských či starootcovských večerných rozprávaní o tom, ako to bolo, keď boli mladí, keď okukávali ako chlapci dievčatá, keď ako dievčatá prvýkrát zavítali na tancovačku, keď... Pamätáte si, ako vám rozprávali vaši starí rodičia? Boli to chvíle, na ktoré sa nezabúda, ktoré v kútiku duše stále hrejú. Zaspomínajte si a podeľte sa s nami o svoje príbehy.

Aké boli Vaše sánkovačky, lyžovačky, ... zimné radovánky v – podľa pamätníkov – oveľa väčších kopcoch snehu, ako sme zvyknutí dnes? Ako ste trávili zimné večery? Ako sa slávili fašiangy, ... ako vyzerali Vaše prvé tancovačky?