dnes má meniny Branislava Bronislava
zajtra Ivica
14.12. 2018

Najčastejšou príčinou úmrtí vo svete sú srdcovo-cievne ochorenia. Ročne im podľahne až 17,5 miliónov ľudí. V Európe sú ochorenia srdca a ciev príčinou takmer polovice úmrtí (49%), pričom celková suma nákladov na nemocničnú starostlivosť narastá do výšky 169 miliárd Eur ročne. Čo sa Slovenska týka, kardiovaskulárne ochorenia sú zabijakom číslo jedna. Každým rokom im podľahne takmer 30 000 ľudí, čo je 54 percent všetkých úmrtí.

Vysoký cholesterol a krvný tlak, nezdravý životný štýl, strava, cigarety, cukrovka, stres, obezita a nedostatok pohybu sú faktory ovplyvňujúce skutočný vek nášho organizmu a jeho hlavný motor, srdce.

Aj keď riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb je vyššie v rodine, v ktorej sa ochorenie už vyskytuje, rozhodujúcim faktorom sú predovšetkým zložky životosprávy. Intervencia životného štýlu a aktívne ovplyvnenie rizikových faktorov vedie jednoznačne k zníženiu výskytu kardiovaskulárnych ochorení.

Samovoľný únik moču (inkontinencia) sa týka všetkých ľudí, mužov, žien všetkých vekových kategórií. Najčastejšie je problém úniku moču alebo stolice spájaný s populáciou v staršom veku. Inkontinenciou moču trpí 25% ľudí starších ako 60 rokov a 55,6% ľudí vo vekovej skupine 80 rokov a viac. Ľuďom trpiacim únikom moču alebo stolice, či ich rodinným príslušníkom sa snaží pomôcť Občianske združenie InkoFórum. Aj tento rok je zapojené do celosvetovej kampane, ktorú organizuje Medzinárodná spoločnosť pre kontinenciu. Cieľom kampane je odtabuizovanie témy inkontinencie a aktivizácia záujmu ľudí o vlastné zdravie, vyhľadanie odbornej pomoci.

Náhla cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou úmrtia vo svete. Kedysi postihovala skôr staršie ročníky, no čoraz viac sa dotýka aj mladších ľudí s nesprávnymi stravovacími návykmi, fajčiarov, ale i žien v produktívnom veku, ktoré dlhodobo užívajú antikoncepciu.

Každý rok na jej dôsledky zomrie 5 miliónov ľudí, rovnaký počet pacientov má trvalé následky. Mŕtvica je akútne ochorenie, ktoré až v 85 % prípadov vznikne uzatvorením niektorej z mozgových tepien a následnou nedokrvenosťou mozgu a odumieraním nervových buniek. Pritom je možné postihnuté oblasti mozgu zachrániť špeciálnou liečbou – trombolýzou, ktorá rozpustí vzniknutú krvnú zrazeninu.

Pre efekt liečby sú kľúčové: spolupráca pacienta a jeho menšie zaťaženie nežiaducimi účinkami.

Približne 40% obyvateľov Slovenska nad 50 rokov trpí vysokým krvným tlakom, hypertenziou. Je to takmer o 10% viac ako je celosvetový priemer. Vysoký krvný tlak predstavuje výrazné zvýšenie kardiovaskulárneho rizika – kardiovaskulárnej smrti, srdcového infarktu, mozgovej porážky alebo zlyhania srdca. Hlavným cieľom liečby vysokého krvného tlaku je dlhodobo znížiť (a kontrolovať) krvný tlak pacienta čo najbližšie k normálnym hodnotám. Tým znížiť kardiovaskulárne riziká. Ak na zníženie krvného tlaku nestačí úprava životosprávy, je potrebná liečba liekmi, a to počas mnohých rokov až doživotne.

Jednotlivé rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení sa nesčítajú ale násobia. Aj preto by ste mali dodržiavať doporučené zásady pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení:
- Nefajčiť!
- Zdravo sa stravovať – obmedzte celkový príjem tukov, preferujte rastlinné tuky pred živočíšnymi, konzumujte dostatočné množstvo zeleniny a ovocia, zaraďte do jedálnička ryby, preferujte celozrnné výrobky a obmedzte solenie na minimum.

Príznaky Parkinsonovej choroby sa označujú ako parkinsonizmus alebo parkinsonský syndróm, no nie všetci pacienti s týmito príznakmi majú Parkinsonovu chorobu. Odhaduje sa, že parkinsonské syndrómy iného pôvodu ako Parkinsonova choroba reprezentujú asi 20 percent všetkých prípadov. Dôležité je ich včasné rozpoznanie, pretože bežne používané lieky na Parkinsonovu chorobu pri nich spravidla nezaberajú.
V praxi dochádza k diagnostickým omylom najmä kvôli trasu, ktorý je síce najcharakteristickejším príznakom Parkinsonovej choroby, ale nemusí automaticky signalizovať jej rozvoj.

Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktorým na Slovensku trpí 10 až 15 tisíc ľudí. Po šesťdesiatke sa týka jedného človeka zo sto. Postihuje rovnako mužov aj ženy, zvyčajne vo veku 40 - 65 rokov, len výnimočne sa objaví pred 20. rokom života a z neznámych dôvodov postihuje viac nefajčiarov ako fajčiarov.

Jej príčinou je degenerácia alebo deštrukcia tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov. Presnejšie - v určitých oblastiach mozgu dochádza k postupnému pomalému odumieraniu mozgových buniek, ktoré produkujú dopamín. Degeneratívne zmeny nemožno zastaviť, možno však spomaliť rýchlosť, ktorou choroba postupuje. Liečba môže predĺžiť život pacienta až o 30 rokov.

V posledných rokoch svitá postihnutým nová nádej, pretože sa nesú v znamení rôznych objavov.

Zaznamenali sme významné pokroky v zistení príčin vzniku tejto choroby, ale aj v oblasti nových spôsobov jej liečby. Parkinsonova choroba ako dlhodobé chronické ochorenie centrálneho nervového systému však naďalej vo veľkej miere ovplyvňuje život pacientov a ich rodín.

História a vývoj

Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí (SOMOK) pri príležitosti Svetového dňa osteoporózy (20. október 2007) začiatkom tohto mesiaca zrealizovala dotazníkový prieskum zameraný na zistenie výskytu rizík ochorenia osteoporózou na Slovensku. Okrem iných výsledkov prieskum poukázal na zvlášť zarážajúci údaj, ktorý hovorí, že minimálne 40% žien a 43% mužov na Slovensku, starších ako 55 rokov, už malo negatívnu skúsenosť s nečakanými zlomeninami, ktoré sú príznakom vysokého štádia osteoporózy a prinášajú so sebou ďalšie komplikácie.

Osteoporóza je skrytá hrozba tohto tisícročia. Jej výskyt celosvetovo dramaticky rastie a je zapríčinený viacerými faktormi. Demografický vývoj, starnutie obyvateľstva a životný štýl sú hlavné makroekonomické faktory, na ktoré vplývajú ďalšie faktory ako ignorovanie a podceňovanie prevencie a liečby osteoporózy. 

Každá tretia žena a každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov sú ohrození rizikom osteoporotickej zlomeniny. Nárast úmrtí na osteoporózu v poslednom období signalizuje, že toto ochorenie má prvé príznaky začínajúcej epidémie. Osteoporóza je dnes závažným zdravotníckym a sociálno-ekonomickým problémom a zastáva prvé miesta pozornosti lekárov a ďalších odborníkov.

21. september vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia za Svetový deň Alzheimerovej choroby.

Problémy s pamäťou, ktoré začínajú byť prekážkou v dennom živote, môžu byť spočiatku veľmi nepatrné, ľahko sa prehliadnu a môžu sa pripisovať iným príčinám, napr. únave, stresu alebo starnutiu. Často to býva člen rodiny alebo priateľ, ktorý si prvý uvedomí závažnosť týchto príznakov a začne uvažovať o potrebe lekárskeho vyšetrenia.

Bludy a halucinácie, sexuálne vzťahy, nevhodné sexuálne správanie, blúdenie, násilie a agresia, depresia a úzkosť... to sú stavy, ktoré postihujú pacientov s alzheimerovou chorobou. Ako v daných situáciách pomôcť? Ako reagovať?