dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2017

Spovede matiek:

Väčšinu dní mám pocit, že ani neviem čo robím. Každý je presvedčený, že to zvládam – som dobrá manželka, dobrá matka a mám úspešnú kariéru. Ale nezvládam to. Som na hranici a mám chuť prestať predstierať, že som dokonalá.

Sedem rokov som sa snažila otehotnieť a teraz, keď som konečne matkou, sa pýtam, či to všetko stálo za to. Ak budem musieť ešte raz strážiť Barneyho, asi si pichnem vidličku do oka. Aspoň vzbudím akú takú pozornosť. Možno to nie je až taká zlá myšlienka.

Vrátim sa do práce?
Keď ste si plánovali materskú dovolenku, boli ste presvedčená o tom, že sa vrátite do práce. Ale teraz váhate. V našom prieskume sa dve z piatich matiek priznali, že sa im vrátiť nežiadalo. Ak patríte medzi tie šťastné, ktoré majú finančné zdroje na to, aby zostali o niečo dlhšie doma a do práce sa vrátili neskôr, mali by ste zvážiť tieto faktory:

Nevedela som, kto je tá žena, čo stála oproti mne. Vedela som len, že je mi veľmi blízka. Pomáhala mi s niečím dôležitým a čosi mi navrávalo, že naša spoločná cesta sa blíži ku koncu. Bola som jej zaviazaná a chcela som sa jej odmeniť honosnou večerou, na ktorú som ju práve pozývala.

Po pôrode materská dovolenka
Ak ste si predstavovali, že počas materskej dovolenky budete pestovať bylinky, urobíte si poriadok v papieroch a naučíte sa po taliansky, budete sklamané. Je pravda, že novorodenci spia 16 až 20 hodín denne. Háčik je v tom, že nespia 20 hodín súvisle. Malé deti si vyžadujú starostlivosť 24 hodín denne.

Prinášame Vám ukážku odvážneho dojímavého príbehu matky, ktorá riskovala svoj ​​život, aby zachránila svoju unesenú dcéru z vojnou zničenej Sýrie.

Keď som si napoludnie sadla v kancelárii, opäť ma prepadol veľmi znepokojivý pocit. Nedokázala som vysvetliť, prečo sa tak cítim, veď Mostafa mal May doviezť späť až o jednej popoludní – také boli podmienky jeho práv na návštevy – z nejakého neznámeho dôvodu mi zovrelo žalúdok. Zobrala som telefón a vytočila jeho číslo. Ozval sa signál oznamujúci, že má vypnutý telefón. Vycítila som, že niečo nie je v poriadku. Azda materinský inštinkt. Hneď som to vedela.

pokračovanie

Poznáte ten vtip? Ženy vraj nevedia parkovať, lebo im muži nahovoria, že dvadsať centimetrov je toľkoto? (Ukážete spojený palec s ukazovákom.) Nedávno som to vykladala susedovi z bytu číslo štyridsaťdva. A chvíľu predtým som sa natlačila so svojím autom za jeho nového bavoráka. Prirodzene, že som do neho ťukla. Ani ma neprekvapilo, že sa nezasmial.

Prvá kapitola

Čo si v živote želáte?
Svetový mier?
Liek na AIDS?
Sexi postavičku?

Roxanne si dala ďalší dúšok zo svojho drinku a pokojne otočila stranu v knižke, ktorú práve čítala. Povedal, že o pol desiatej. Teraz bolo desať minút po desiatej. Sedela v bare tohto hotela už štyridsať minút, objednávajúc si jednu Bloody Mary za druhou, pomaly si z nich upíjajúc a zakaždým, keď niekto vošiel do baru, sa jej rozbúšilo srdce. Okolo nej sa nad svojimi nápojmi potichu rozprávali páry a malé skupinky a v rohu stál starší muž, oblečený v bielom smokingu, ktorý spieval ’Someone to watch over me‘. Mohol to byť ktorýkoľvek bar v akomkoľvek hoteli v ktorejkoľvek krajine na svete. Ženy ako ona boli na celom svete, pomyslela si Roxanne. Ženy sediace v baroch, snažiace sa vyzerať veselo, čakajúce na mužov, ktorí neprídu.

Čašník diskrétne podišiel k jej stolu, vzal jej popolník a vymenil ho za čistý. Keď odchádzal, mala pocit, že sa v jeho očiach mihol nejaký výraz – možno sympatia. Alebo nepriazeň. Bola zvyknutá na oboje. Práve tak ako roky opaľovania sa na slnku spevnili jej pokožku, tak aj roky čakania, sklamania a poníženia, vytvrdili jej vnútornú schránku.

Florence stála v dlhom rade otrokov pred hlavným dražobníkom a počula, ako Bezen, ktorá bola hneď za ňou, ticho plače. Muž prechádzal pozdĺž radu otrokov a zdvíhal im ruky, aby sa presvedčil, že nemajú morové vredy a vyrážky. Pozeral im do úst, aby im spočítal zuby a zasúval prsty medzi stehná dievčat.

Florence sa zhlboka nadýchla. Hlavný dražobník sa k nej približoval a na papier si zapisoval podrobnosti o každom otrokovi. Boli to zrejme postrehy, podľa ktorých chcel večer určiť ich cenu

Myslíte si, že žijete v strese?
Nie, nežijem.
Som len... zaneprázdnená. Veľa ľudí je zaneprázdnených. Mám náročnú prácu, svoju kariéru pokladám za dôležitú a teším sa z nej. Tak dobre. Niekedy som trochu napätá. Ale, preboha, veď pracujem ako právnička v londýnskom City. Očakávali ste snáď niečo iné?
Tlačím perom na papier, až ho natrhnem. Dočerta. Nič to. Ide sa na ďalšiu otázku.