dnes má meniny Zdenka
zajtra Ľuboš
23.9. 2018

Príbeh pre Bútľavú vŕbu

S manželom sme chodili 3 roky, potom sme sa zobrali. Keďže sme chceli dieťa, tak som otehotnela. Prvú tehotnosť som znášala dobre. Problémy nastali po pôrode. Syn bol zle otočený, bol nutný cisársky rez. Operácia dopadla dobre, dieťa bolo zdravé.

Začalo to tým, že ma personál neupozornil, že sa mám viac šetriť a prvé 3 noci mám oddychovať bez dieťatka. Ja som to nevedela a dieťa mi nechali na izbe. Syn veľa plakal, málo spal. Snažila som sa kojiť, ale ešte som nemala mlieko. Denne som spala maximálne 2 hodiny.

Snívali sa mi hrôzostrašné sny a skoro celý čas som preplakala, potrebovala som pomoc.

Príbeh Vianoc

vyberáme z vašich listov

Keď som vyšla zo školy, rok som pracovala, a potom som 9 mesiacov bola nezamestnaná. Podarilo sa mi ale nájsť si brigádu v malom fotolabe v menšom mestečku. Bolo to tesne pred Vianocami, ľudia chodili a nakupovali vianočné darčeky. V jeden večer prišiel pán, očividne manažér, v exkluzívnom obleku, ktorý vystúpil z čierneho mercedesu. Bez mihnutia oka položil na pult paťtisíckorunovú bankovku a nakúpil päť veľkých fotoalbumov Anne Geddes po 900 korún. Na jeho tvári nebola ani štipka emócii. Mal vybavené darčeky pre celú rodinu. Bol to v ten večer môj posledný zákazník.

Príbeh pre Bútľavú vŕbu (marec 2004)


Asi sa pýtate prečo také tvrdé slová „už nikdy.“ Viem, je porekadlo „nikdy nehovor nikdy.“ Ale po prečítaní môjho príbehu pochopíte, prečo tieto slová.

Moje tehotenstvo bolo nádherné, bez problémov. Nepoznala som celodenné nevoľnosti, ani opuchy, proste po zdravotnej stránke bolo všetko v poriadku. Od 20. týždňa tehotenstva (t.t.) sme vedeli, že čakáme chlapca, ktorý už vtedy bol nádherne otočený dole hlavou, tak ako má byť.

Príbeh pre Bútľavú vŕbu



Je 4. marca 2004.

Už si nevytlačím ani kvapku mlieka. Je to mesiac, ako som prestala dojčiť môjho teraz už 16-mesačného syna. V tehotenstve som mala zvýšené hodnoty cukru a s diabetologičkou sme sa dohodli, že na kontrolu mám prísť po skončení dojčenia. Nuž som si v práci zariadila všetko potrebné a na dnes som si nahlásila voľno. Je približne 8:00, keď vstupujem do známeho vestibulu polikliniky. Skoro nič sa nezmenilo, obchodíky sú na svojich miestach, pribudol akurát predavač s poľskými keksíkmi. Cestu do ambulancie poznám takmer naspamäť, pribudlo zopár uvoľnených dlaždíc pod nohami, na chodbách je viac fľakov po odlúpnutej maľovke, hodiny na stene ukazujú stále svojich 10:30.

Milé mamičky, koľké z Vás porodili svoje dieťatko v pôrodnici v Banskej Štiavnici?

Milí oteckovia, koľkí z Vás s dobrým pocitom vítaného boli pri príchode svojho dieťatka v Banskej Štiavnici?

Pôrodnici v Banskej Štiavnici práve odobrali licenciu! Prečo? Má niekto z Vás pocit, že nám nebude chýbať? Nie je múdrejšie chyby, ktoré sa našli, napraviť a dať šancu pokračovať v tak prospešnej práci? Nie je múdre dať dobrý prístup k budúcim rodičom, príjemné prostredie za príklad ďalším? ...

Do redakcie nám prišiel tento list a veríme, že jeho obsah nie je len názorom Marianny. Aké máte Vy skúsenosti?

Príbeh Márie 

Nech aj "Valentín" je celý rok!
(prišlo: 26. február 2004, 10:52) 


 

Aj keď som zástanca tej myšlienky, že ľudia sa majú mať radi a prejavovať si lásku po celý rok, v deň sv. Valentína si vždy pripomíname dvojitý sviatok: Valentína i výročie svadby.

Príbeh Zuzany

... žijeme si ako v rozprávke, kde kráľ a kráľovná mali troch princov
(prišlo: 25. február 2004, 15:44)
 

Vážená redakcia,
pôvodne som ani nechcela reagovať na tému „Valentín“, pretože v tom období, keď som sa dozvedela o tejto Vašej akcii, atmosféra bola  „prevalentínovaná“, červené a ružové srdiečka sa na nás usmievali na každom rohu, z rádií nebolo o ničom inom počuť, a v časopisoch a na internetových stránkach sa to len tak hemžilo tými „najlepšími, najsprávnejšími typmi na typy darčekov, čím urobiť svojej láska práve na Valentína radosť. A v tomto období mi prišla do schránky ešte aj ponuka od Vás na Valentína. Pomyslela som si, že už aj Vám, serióznym ľuďom, čo vytvárajú serióznu stránku,  preskočilo. Valentínske šialenstvo už pominulo a ja sa na Vašu výzvu pozerám inými očami. A tak som sa rozhodla Vám napísať o mojej láske, ktorá sa za dvadsať rokov strojnásobila.

Príbeh Tajčiny

Ako k nám prišla muchotrávka!
(prišlo: 19. február 2004, 14:35) 


 

Môj valentínkovský príbeh sa začal ešte počas naháňania vianočných darčekov. S kamarátkou a s mojím mužíčkom sme sa vybrali do hračkárstva pohľadať nejaké autíčko pre synovca. Hoc sme tam strávili neuveriteľné množstvo času, kamarátka sa aj tak nevedela rozhodnúť, ktoré autíčko bude to najlepšie. No po celý ten čas som cítila silný pohľad. Neodolala som a otočila som sa tým smerom - k poličke s veľkými plyšovými hračkami. Bola to nádhera... 

Príbeh Ivany

Aj po rokoch si pri spomienke utrieť slzu dojatia
(prišlo: 19. február 2004, 11:31)

Dobrý deň, sú dni, situácie a chvíle každého človeka, ktoré sa nezameniteľne "vryjú" do pamäti človeka. K takémuto dňu sa viaže aj moja nezabudnuteľná spomienka na 14. február. Bolo to presne pred 7-mi rokmi (aj toto číslo má v sebe niečo magické a čarovné...).

Príbeh Andrey

Malý modrooký blonďatý Valentínko menom PATRIK
(prišlo: 18. február 2004, 18:24)

Keď som Vám pred rokom písala, naša Valentínka si ešte spokojne driemkala v mojom brušku. Z Valentínky sa nakoniec stal malý modrooký blonďatý Valentínko menom PATRIK.