dnes má meniny Marcel
zajtra Ervín
20.4. 2018

Na preventívnu prehliadku u praktického lekára pre dospelých raz za dva roky. Jedenkrát ročne majú na ňu nárok zdravotne postihnutí občania a darcovia krvi.

Riziko nákazy hepatitídou A a B je v lete vyššie a naďalej sú ohrození všetci tí, ktorí nie sú očkovaní. Spoločným znakom týchto dvoch ochorení je, že obidve postihujú pečeň. Hlavným rozdielom medzi nimi je spôsob nákazy – pri hepatitíde A je to orálno-fekálny, pri hepatitíde B prostredníctvom nakazených telesných tekutín. Infikovať sa môžete kdekoľvek – hepatitídou A napríklad aj v znečistenej vode v nekontrolovaných slovenských jazerách. Proti obom typom hepatitídy sa možno chrániť očkovaním. Existujú vakcíny proti jednotlivým typom hepatitídy zvlášť, ale aj kombinovaná vakcína, ktorá chráni proti hepatitíde A aj B súčasne.

Potvrdenie diagnózy

V dojčenskom a batolivom veku je anamnéza a klinický obraz taký typický, že u väčšiny pacientov sa myslí na celiakiu, a ak sú aj laboratórne výsledky typické pre toto ochorenie, možno urobiť rýchlo črevnú biopsiu, ktorá nám jedine potvrdí diagnózu. Predtým sú však potrebné vyšetrenia, ktoré ukážu, ako je prijímaná potrava využitá.

Názov celiakia je odvodený z gréckeho slova "koilia", čo značí brucho. Po prvý raz boli príznaky celiakie popísané v druhom storočí nášho letopočtu, po druhý raz ich popísal v r. 1888 anglický lekár Samuel Gee.


Začiatkom nášho storočia boli úspešne vyskúšané rôzne diéty (materské mlieko, banánová diéta, zeleninovo-ovocná diéta). Príčina, ktorá chorobu vyvoláva, bola však ešte stále neznáma. Až v r. 1950 zistil holandský pediater Dicke, že chorobné príznaky celiakie vyvoláva rastlinná bielkovina lepok, ktorá sa nachádza v pšenici, raži, jačmeni a ovse.


Vynechanie lepku zo stravy viedlo k rýchlemu uzdraveniu dieťaťa.


Treba si uvedomiť, že strava pacientov chorých na celiakiu sa z hľadiska energetického obsahu a pomeru hlavných živín nelíši od stravy zdravých. Pri príprave jedál vynechávame jedine múku, ktorá obsahuje lepok (glutén) a nahrádzame ju múkou bezlepkovou. Diéta pri celiakii je pestrá a chutná a zodpovedá pravidlám racionálnej výživy.

Českí vedci vyvinuli vlastnú metódu na vytváranie kmeňových buniek z embryí, ktoré majú mimoriadnu schopnosť regenerácie. Ich využitie znamená veľkú nádej pre nevyliečiteľne chorých ľudí i pre pacientov čakajúcich na transplantácie.


Českým vedcom sa podaril unikátny objav v oblasti považovanej za veľmi perspektívnu, ale aj za jednu z najkontroverznejších v medicíne. Na klinike pre umelé oplodnenie v Brne odobrali štyri dni staré bunky ľudských zárodkov. Hoci išlo o mierne poškodené embryá, ktoré sa nedali použiť na oplodnenie, vyvolalo to aj záporné reakcie, najmä v cirkevných kruhoch.

Očkovanie sa zakladá na princípe "spoznania nepriateľa". Keď pri infekcii vnikajú do tela vírusy, organizmus začne vytvárať obranné látky. Tento mechanizmus sa spustí aj vtedy, ak do organizmu vniknú vírusy očkovaním.



Kým pri infekcii dôjde k rozmnožovaniu vírusov, a teda k rozvoju ochorenia, pri očkovaní k rozmnožovaniu vírusov nedochádza. Očkovacie látky totiž obsahujú inaktivované, to znamená oslabené vírusy, ktoré stratili schopnosť rozmnožovať sa. Vytvorením protilátok sa telo dokáže proti ochoreniu účinne brániť.

Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Ohlasuje sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou až po príznaky zápalu mozgových blán a mozgu. Keďže ochorenie môže zapríčiniť smrť a trvalé následky (každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje dlhodobé zdravotné ťažkosti), netreba ho brať na ľahkú váhu. Najspoľahlivejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie, ktoré je najvhodnejšie začať aplikovať v zimných mesiacoch. Pre deti je dostupná špeciálna vakcína, ktorej výhodou je nižší výskyt sprievodných príznakov očkovania - teploty, únavy a bolesti hlavy.

Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že prebieha dvojfázovo.




Prvé štádium začína po uplynutí inkubačnej doby, t.j. najčastejšie za 2 až 28 dní po prisatí kliešťa. V tejto fáze sa priebeh ochorenia podobá chrípke. K bolestiam hlavy a horúčke sa môžu pridružiť aj problémy s trávením, bolesti v kĺboch, chrbte či v končatinách. Tieto ťažkosti praktickí lekári často označia za "letnú" chrípku. Táto fáza trvá 1-28 dní.




Po počiatočnom zlepšení stavu (bezpríznakové obdobie trvá 1-20 dní) však pacienta prekvapí druhá fáza, ktorej priebeh býva podstatne závažnejší, pretože vírusy po masívnom rozmnožení prenikajú do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzujú nervové bunky. Toto štádium ochorenia sa už prejavuje silnými bolesťami hlavy, vracaním, vysokými horúčkami, poruchami vedomia, tuhnutím krku, zmätenosťou a bezvedomím.

Napriek tomu, že niektorí ľudia vnímajú čas strávený v posteli za stratený, nie je to tak. Organizmus potrebuje po namáhavom dni načerpať nové sily. Nie je však dôležité, ako dlho budete spať, ale aký bude váš spánok kvalitný.

Pri odpočinku a spánku na dobre zvolenej posteli dochádza k uvoľneniu svalstva, oddýchne si vaša chrbtica aj vnútorné orgány tela, regenerujú sa medzistavcové platničky, prekrví sa pokožka. Oddýchne si aj nervový systém.

Spánok nie je nemenný stav, ale rad opakujúcich sa cyklov, ktoré predstavujú rozličné fázy mozgovej a telesnej činnosti. V spánku človek nedokáže rozoznávať jednotlivé fázy spánku, ale ráno po prebudení pozná, či vstáva oddýchnutý alebo unavený. Jednotlivé spánkové fázy, ktorých dĺžka nie je v priebehu noci vždy rovnaká, sa radia do cyklov, ktoré trvajú 80 až 110 minút. Aby bol spánok odpočinkom, musí obsahovať najmenej tri, ale radšej päť cyklov.