dnes má meniny Drahomír
zajtra Bohuslav
16.7. 2018

Prvý augustový týždeň si pripomíname Svetový týždeň dojčenia. Denne zomierajú podľa kvalifikovaných odhadov tri až štyri tisíce dojčiat na svete preto, že neboli kŕmené materským mliekom. V úsilí o znižovanie detskej úmrtnosti je dojčenie najvýznamnejším preventívnym krokom. Tieto dôvody viedli pred 22 rokmi UNICEF a ostatné organizácie združené v Svetovej alianacii na podporu dojčeniea (WABA - The World Alliance for Breastfeeding Action) k prijatiu Medzinárodného Kodexu o marketingu náhrad materského mlieka , ktorý propaguje a podporuje dojčenie.

Dieťa, ktoré matka dojčí, potrebuje viac vitamínu D ako dieťa živené umelým mliekom. Potvrdili to výsledky štúdie, ktorú zverejnil časopis americkej akadémie pediatrov. Dojčatám by mala byť dávka vitamínu D zvýšená od veku dvoch mesiacov. Podľa odborníkov sú najvhodnejšou formou doplnenia multivitamínové preparáty v kvapkách.

Dojčenie a plač dieťatka

Mnohé matky začnú prikrmovať, pretože si myslia, že ich dieťa „plače priveľa“. Domnievajú sa, že dieťa je hladné, že nemajú dosť mlieka, začnú prikrmovať umelou výživou, ... Avšak často ani potom dieťa neplače menej. Niekedy plače ešte viac.



Jedným z najdôležitejších spôsobov pomoci je práve odstránenie príčiny plaču dieťaťa.



PRÍČINY PLAČU DETÍ

nepohodlie, nepríjemné pocity – dieťa je špinavé, mokré, je mu zima, horúco

únava – napr. priveľa návštev

choroba alebo bolesť – vtedy sa mení spôsob plaču

hlad – nedostatok mlieka, zrýchlenie rastu

matkina strava – niektoré dráždivé jedlá

lieky, drogy – káva, cigarety, iné drogy

priveľa mlieka

koliky

„veľmi náročné“ deti

DOJČENIE A RIEŠENIE PROBLÉMOV S PRSNÍKMI


Pri dojčení môžu problémy spôsobiť:

ploché alebo invertované bradavky a dlhé
alebo veľké bradavky

bolestivé zdurenie

zablokovanie mliekovodov a mastitída

ragády a fisúry bradaviek



PLOCHÉ ALEBO INVERTOVANÉ BRADAVKY


* vyťahovanie alebo nosenie špeciálnych mušlí ešte pred narodením dieťatka nepomáha. Väčšinou sa stav bradaviek zlepší v období pôrodu bez akýchkoľvek zásahov.

Väčšina liekov síce prechádza do materského mlieka, ale iba v malých množstvách. Len niekoľko z nich pôsobí na dieťa. Vo väčšine prípadov je zastavenie dojčenia väčším rizikom ako liek. Je niekoľko liekov, ktoré majú závažné vedľajšie účinky. Problémy sú pravdepodobnejšie u detí do 1. mesiaca ako u starších dojčiat. Vo väčšine prípadov však možno ordinovať matke inú liečbu, ktorá nespôsobí problémy u dieťaťa. Len zriedkavo je treba zastaviť laktáciu pre lieky, podávané matke.

CHORÉ DETI



Žltačka nie je dôvodom zastavenia dojčenia alebo podania doplňujúcej výživy alebo tekutín.
Včasná žltačka sa vyskytuje medzi 2. a 10. dňom života. Je najčastejšia a má najhorší priebeh u novorodencov, ktorí nedostávajú dosť materského mlieka.. Zvlášť pridávané tekutiny ako voda alebo roztok glukózy nie sú vhodné, lebo znižujú príjem materského mlieka.

V záujme prevencie ťažších foriem žltačky potrebujú novorodenci viac materského mlieka.

Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

Pojem deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (NPH) znamená deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2 500g. Zahŕňa deti, ktoré sa narodili predčasne a sú nezrelé a deti narodené v termíne a sú hypotrofické alebo na svoj gestačný vek malé. V mnohých krajinách má 15-20% detí nízku pôrodnú hmotnosť. V SR sa každoročne narodí okolo 6-7% detí s NPH.


Pre deti s NPH je najlepšou výživou materské mlieko. Vyžadujú ho najliehavejšie ako deti s normálnou hmotnosťou. Mlieko matiek s predčasne narodeným dieťaťom je zvlášť uspôsobené pre potreby dieťaťa. Obsahuje viac bielkovín a viac imunologicky aktívnych látok.

Príznaky nedostatku materského mlieka


Takmer všetky matky sú schopné produkovať dosť mlieka pre jedno alebo dve deti. Matka si často myslí, že nemá dosť mlieka, napriek tomu však jej dieťa dostáva toľko, koľko potrebuje. Občas dieťa nedostane dosť mlieka. Obyčajne však preto, že saje málo alebo neúčinne. Zriedkavou príčinou je neschopnosť dostatočnej tvorby mlieka u matky.

Po milióny rokov zabezpečovala prirodzená výživa dojčiat prežitie ľudského rodu. Len výnimočne sa podarilo udržať pri živote dieťa, ktoré nebolo dojčené. Situácia sa zmenila v druhej polovici dvadsiateho storočia. Vďaka vyspelému priemyslu sa podarilo vyrobiť z kravského mlieka prípravky pre výživu dojčiat, ktoré do veľkej miery bezprostredné ohrozenie života zažehnali. Vďaka obrovskej reklame sa stala umelá výživa populárnou a rozšírila sa po celom svete. Neobišlo to ani Slovensko. Od roku 1980 sa situácia zlepšuje, pretrvávajú však závžné nedostatky. Stále je málo výlučne dojčených detí a dĺžkadojčenia nie je dostaotčná, nespĺňa požiadavky, ktoré odporúčajú odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a UNICEF.

ZVÝŠENIE A OBNOVENIE LAKTÁCIE




Ak sa u matky zníži tvorba mlieka, treba ju zvýšiť. Ak matka prestane dojčiť, môže sa stať, že bude chcieť znova začať. Tento proces nazývame relaktácia.


Situácie, v ktorých matky chcú obnoviť dojčenie:

- dieťa ochorelo a matka ho určitý čas nemohla dojčiť

- dieťa bolo určitú dobu kŕmené náhradami materského mlieka, ale matka by ho znova chcela dojčiť

- pri umelej výžive ochorie alebo nerastie dostatočne

- žena si adoptuje dieťa