dnes má meniny Bohuslav
zajtra Kamila
17.7. 2018

„Rodina, to je spoločnosť v miniatúrnej podobe, od jej celistvosti závisí bezpečnosť a istota veľkej ľudskej spoločnosti.“
Fridrich Adler

Tieto slová možno v plnom znení vzťahovať na akúkoľvek spoločnosť a akúkoľvek dobu. Hlavne v rodine sa realizuje výchova osobnosti človeka. A bez čítania sa nemožno v žiadnom prípade obísť.

V rozprávkach, ktoré počúval v detstve, spočíva hlbší význam,
než v pravde, ktorú učí život.

(Fridrich Schiller – básnik, dramatik, teoretik)

Mnohí dospelí majú opakovane potvrdenú skúsenosť: ich ratolesť uprednostňuje rozprávanie pred čítaním. V súvislosti s tým som niekoľkokrát počula vetu: „Má radšej, keď si vymýšľam a rozprávam mu“.
Aj deti mi potvrdili, že vymýšľaniny sú lepšie.

Ale raz ma malý človiečik nasmeroval aj k inej skúsenosti:
„...čítame si niekedy. Ale mám hrozne rád, keď nám dedo rozpráva. Je to o vojakovi a kresadle... A ešte o takej zlej ježibabe...“ (Jakub, 6 rokov)

Rozprávka je báseň.
Napísaná v šťastnej chvíli a zdokonaľovaná za storočia zástupmi neznámych.
Tlmočí zákony a objavené skúsenosti tých, ktorí nesú život na pleciach...
Jej moc je v tom, že ako abeceda platí pre malých i veľkých.
Je onou orechovou škrupinkou, v ktorej je uložený život.
(Milan Rúfus – básnik)

Dospelý si môže povedať: veď všetky hodnoty, ktoré sprostredkuje literárna rozprávka, môže sprostredkovať aj televízne či filmové dielko. Je rozhodne vizuálne atraktívnejšie, pútavejšie a nepochybne modernejšie. Alebo nie?

Je pravda, že aj vo filmovej rozprávke môže byť prezentovaný boj dobra a zla, všeľudské hodnoty, základné problémy ľudstva a ich riešenia.

Rozprávka pred spaním – to je svojím spôsobom mamina pusa na dobrú noc, želanie spokojného spánku a krásnej noci plnej rozprávkových sníčkov.

Rozprávka pred spaním je pozdravom na dobrú noc – nie krátky, nie zanedbateľný, ale dlhý, dôležitý a pretkávaný láskou a starostlivosťou mamy. Je čarovným stretnutím mamy a dieťaťa prostredníctvom rozprávkového príbehu, vlastne, prostredníctvom zázračného jazyka, ktorému dieťa rozumie. Zároveň sú to svojské lekcie umenia žiť, lebo každá rozprávka je príbehom – životným príbehom.

Aká má byť rozprávka na dobrú noc?
Pred spaním nemožno čítať akúkoľvek rozprávku. Vaše skúsenosti určite potvrdia, že existujú rozprávky, ktoré nie sú vhodné pre vášho drobca ani vo dne.

Pozdrav na dobrú noc by mal byť láskavý ako láskyplné pohladenie po vláskoch a teplý a milý ako kožúšok malého mačiatka.

Pokroky v reči a komunikácii zjavne napredujú. Dieťa hovorí plynulo a správne, s oveľa väčšou istotou a menším úsilím používa slová, slovné spojenia a vety. K verbálnemu prejavu začína pripájať prvky neverbálnej komunikácie (reč tela, gestiku, mimiku).

– rozmýšľam, dozvedám sa nové, objavujem

Každé dieťa sa narodí ako objaviteľ. Je to prirodzená ľudská vlastnosť, ktorá je nevyhnutná pre raný detský rozvoj. Prostredníctvom tejto vlastnosti, či vlastne schopnosti so značnou dávkou zvedavosti a túžby malý človiečik poznáva základné princípy sveta.

Aby objaviteľstvo dieťaťa bolo čo najúčinnejšie a trvalo dlhodobo, treba ho rozvíjať.

Ak rodičia podporujú snahu dieťaťa získavať informácie a zhromažďovať poznatky, dieťa to bude robiť i v nasledujúcich rokoch aktívne, bez vynakladania úsilia, automaticky, lebo bude hnané svojou vybudovanou zvedavosťou.

Ak rodičia dieťa nepodporujú, bude získavať informácie s oveľa menšou naliehavosťou a snahou. Jeho objaviteľská chuť sa utlmí alebo stratí.

Ako rozvíjať objaviteľské snahy dieťaťa v útlom veku?

1.    Počúvajte jeho otázky a odpovedajte na ne.
Dieťa sa musí dozvedieť a naučiť veľmi veľa. Tomu je prispôsobená aj jeho psychika a jeho naliehavé a nevyhnutné poznávacie potreby. Preto niet divu, že keď začne rozprávať, začnú sa sypať otázky: „Čo je to? A toto? A prečo:?“.

V mnohých rozprávkových príbehoch je zrkadlený vzťah k rodičom, a to v dvoch rovinách. Mnohé príbehy vyrovnávajú napätie neporozumenia si dvoch generácií:
každé dieťa z času na čas prekonáva konflikt s vlastným rodičom a rozprávka pomáha dieťaťu vyrovnať sa s týmto vnútorným konfliktom. Konflikty a generačné nezhody sú projektované do zlých a nespravodlivých rodičov. Sú to však obyčajne nevlastní rodičia, čím sa zmierňuje tento konflikt vo vzťahu k reálnemu správaniu.

S predchádzajúcim sčasti súvisí i ďalší výrazný motív – motív poslušnosti. Z klasických rozprávok sa tento motív veľmi explicitne a čitateľne objavuje v rozprávkach, v ktorých hlavné postavy vďaka neuposlúchnutiu príkazu rodičov zablúdia v hlbokom, zradnom a nebezpečnom lese: deti, ktoré zablúdia až k perníkovej ježibabe, Máša, ktorá zablúdi k bútľavému stromu troch medveďov.V mnohých rozprávkových príbehoch je zrkadlený vzťah k rodičom, a to v dvoch rovinách. Mnohé príbehy vyrovnávajú napätie neporozumenia si dvoch generácií:

Dnes, rovnako ako kedysi, otvárajú rozprávky myseľ nadaných, ale aj priemerných detí, aby dokázali oceniť všetky vyššie veci v živote a odtiaľ vedie už iba krok k radosti z najväčších umeleckých a literárnych diel.
(Bruno Bettelheim – psychológ)

Áno, rozlíšenie dobra a zla je najdôležitejšou a najzreteľnejšou funkciou rozprávky, upresňujú čitateľove emócie (kladné a záporné) a postoje voči zlu a dobru. Niekedy sa zlo skrýva aj za pekným zjavom (kráľovná – macocha Snehulienky). Ale deti postupne preniknú k falši a pokrytectvu postavy a znepáči sa im jej konanie o to viac. Dnes, rovnako ako kedysi, otvárajú rozprávky myseľ nadaných, ale aj priemerných detí, aby dokázali oceniť všetky vyššie veci v živote a odtiaľ vedie už iba krok k radosti z najväčších umeleckých a literárnych diel.

Od 1. roku dieťa

    * – rozpoznáva svoje meno;
    * – rozumie pojmu „nie“;