dnes má meniny Dušana
zajtra Iĺja Eliáš
19.7. 2019

16-ročný syn je agresívny

Po, 01/14/2008 - 15:23 — Neprihlásený

Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Otázka: 

Dobrý deň, som rozvedená už šesť rokov, bývam so svojimi dospievajúcimi deťmi, dcérou a synom. Staršia dcéra sa s našim rozvodom vysporiadala „relatívne dobre“, ak sa to dá vôbec tak povedať. O exmanželovej priateľke - čo bol dôvod rozvodu - vedela skôr ako ja a dlho to v sebe tajila, mne to povedala, až keď tatino už s nami nebýval. Vzhľadom na to, že jemu to vyčítala, stala sa pre neho nežiaduca. Synovi volá každý deň, keď niečo chcel, kúpil mu to (v poslednej dobe už nie, nemá peniaze), dcére nezavolá. Ináč víkendy ani dovolenky s nimi netrávi. Vzhľadom na to, že so synom komunikuje neustále, žiadala som ho o pomoc pri výchove. 16-ročný syn je agresívny, voči mne a svojej sestre sa správa pohŕdavo, jeho vzorom je tatino. Keď som sa ho otvorene pýtala, či teda nechce ísť bývať k nemu, keď tu sa mu nič nepáči, nechce. Je pravda, že tatino nebýva samostatne, ale u rodičov svojej priateľky v trojizbovom byte aj s jej bratom. Svoju bytovú záležitosť celú tú dobu nerieši, asi mu vyhovuje. Keď som exmanžela žiadala o spoluprácu, odpoveďou bolo, že jeho sa to už netýka, on s nami už nebýva. Na jeho pomoc ani spoluprácu sa nemôžem spoľahnúť, horšie je, že svojimi komentármi všetko, čo robím pred synom neguje. Na synovi vidím, že to, čo tu doma predvádza, je skôr taká maska, aký je on šéf, ale neviem ho usmerniť. Bývame spolu s mojou 80-ročnou mamou, pre ktorú je to tiež traumatizujúce.

Odpoveď: 

Dobrý deň, je to pre Vás dosť zložitá situácia, určite vyžaduje veľa vnútorného sebaovládania, hľadania rôznych prístupov, prehodnocovania svojho súčasného i minulého správania pod. Neviem z Vášho listu veľa o tom, čo konkrétne Váš syn robí a ako sa prejavuje jeho správanie, ktoré potrebujete riešiť (či sú to klamstvá, úteky z domu, záškoláctvo, branie peňazí, zlí kamaráti, drogy, fajčenie, alkohol, nočné túlanie ...), preto mi je ťažko dať návod na zmenu. Ale na Vašom mieste by som už synovi nenavrhovala bývanie s otcom, pretože to v ňom upevní pocit a vedomie, že ho nechcete, že ho nemáte rada (aj keď to tak nemusí byť). V jeho veku už môže byť ťažké nadväzovať vzťah, ale skúšajte nehodnotiť jeho správanie, nehovoriť mu, kde robí chyby, ako sa nevhodne správa, ako vám ubližuje, pretože potom vie, že sa o ňom hovorí iba v negatívach. Skúste si to „zlé“ nevšímať, prehliadať (samozrejme, do únosnej miery, aby neskĺzol do takej agresivity, kde sa ho budete báť a kde bude škodiť sebe aj iným) a všímajte si jeho kladné stránky, jeho dobré vlastnosti, dajte najavo radosť z drobnosti, maličkosti, ktorou Vás milo prekvapí, poteší. V jeho veku je ešte čiastočne dušou dieťa, aj keď sa snaží správať nezávislo a suverénne, tak skúste byť občas bezstarostná spolu s ním... Ak môžete občas dať svojej dcére brata za príklad (napr. ako vie formulovať svoje myšlienky, alebo že je v niečom samostatný...), tak to spravte. Alebo sa vyberte do mesta len Vy a syn – do kina alebo na kávu. Pretože syn môže cítiť, že držíte koalíciu s dcérou a on je sám proti Vám dvom, a to v ňom vyvoláva väčšiu chuť presadiť sa a bojovať všemožnými prostriedkami. A nevzdajte sa, ak to na prvýkrát, ani na tretíkrát nezapôsobí. Dlhý čas sa niečo kazilo, tak sa to neopraví za týždeň.
Držím palce. Dr. A. Rybáriková

x