dnes má meniny Kamila
zajtra Dušana
18.7. 2019

Nemá rád, keď si poviem svoj názor

So, 12/22/2007 - 04:02 — Neprihlásený

Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Otázka: 

Dobrý deň! Môj problém spočíva v 10-ročnom vzťahu s mojím priateľom, ktorý je odo mňa starší o 10 rokov, spolu máme 9-roč. synčeka. Už dvakrát som od neho odišla a za každým som sa vrátila, pretože sa začal správať maximálne slušne. Náš vzťah nefunguje z viacerých dôvodov.
Prešla som asi všetkým negatívnym: nevery, psychické, fyzické násilie a dokonca aj ekonomické. U môjho druha hrá rodina druhé husle. Na prvom mieste je ON, jeho záujmy a potreby.
Už druhý mesiac nespáva doma. Žijeme v spoločnej domácnosti s jeho matkou (byt patrí jej), ktorá trpí ťažkými depresiami. Celý chod domácnosti, ako aj starostlivosť o nášho syna a jeho mamu je len na mne. Jeho nezaujíma, či máme za čo jesť, či si máme čo obliecť, či netreba niečo synovi, ako sa mu v škole darí a do konca ho nezaujíma ani to, či sme zdravý. Keď si od neho pýtam peniaze pre nášho syna, alebo na chod domácnosti, tak ma hneď okríkne, že kým s ním žijem, tak od neho peniaze neuvidím. Asi raz za 3 mesiace mi dá 1000 Sk, aby mi asi zalepil oči. On pracuje u jeho brata ako živnostník a viem, že ho brat platí vynikajúco. Za posledné tri mesiace si kúpil auto, koňa, papierového psa... dosť často si na seba kupuje drahé oblečenie, často navštevuje reštaurácie, bary, diskotéky.
Chcela som sa s ním viackrát porozprávať o našom vzťahu, ale on mi za každým povie, že sa nemá o čom so mnou rozprávať. Vraj ho nemám otravovať, začne kričať a byť agresívny. Viem, že niekoho má... V lete som ho nachytala so ženou, ktorá ma neslušnú povesť, boli pod vplyvom alkoholu a verím tomu, že by medzi nimi prišlo aj k sexu (už v minulosti mali milenecký vzťah). Keď som ju od nás vyhodila, tak ma začal urážať, biť a trval na tom, aby som sa jej ospravedlnila.
Minulý rok mi umrel otecko, s ktorým sa neprišiel rozlúčiť. Ja som mu doopatrovala starú mamu, zriekla som sa na dva roky práce. On poberal opatrovateľský príspevok, pričom ja som bola bez príjmu. V tom období som bola druhýkrát tehotná. On to bábätko nechcel. Povedal mi, vraj mám odísť, ak si ho nechám. Ale pán Boh to zariadil tak, že som o bábätko prišla. Nestála som mu ani o to, aby mi zavolal do nemocnice ako sa mám a či vlastne žijem.
Nemá rád, keď si poviem svoj názor. Začne sa vyhrážať bitkou, alebo tým, že sa mám zbaliť a odísť. Nie raz som chodila modrá alebo som obišla „len“ s fackou. Cítim, že som s nervami v koncoch, už ďalej nevládzem. Veľmi by som chcela od neho odísť, ale mám strach, že synovi nedokážem vytvoriť domov. Môj mesačný príjem nás neuživí. Rodinu mám ďaleko a nechcem ich zaťažovať mojimi problémami. Poraďte mi, prosím Vás, ako ďalej! Ďakujem!

Odpoveď: 

Dobrý deň,
nič z toho, č ste mi popísali vo Vašom liste, mi nepripomínalo partnerský vzťah. Boli to slová a vety o vzťahu závislom, o vzťahu podriadenej a nadriadeného, slúžky a pána, nesvojprávnej osoby a všemohúceho... Neverím, že sa nedokážete postarať o syna, keď ste sa postarali o iných členov domácnosti. Neverím, že tento vzťah prospieva Vám. Neverím, že prospieva Vášmu synovi. Neverím, že toto je domov, ktorý ste mu túžili vytvoriť. Verím však, že toto všetko prospieva Vášmu partnerovi. Nemyslím si, že Vašou úlohou na tomto svete je posluhovať a podriaďovať sa jednému človeku len kvôli vedomiu, že máte „partnera“. Keď toto všetko dokážete na seba dopustiť a podriaďujete sa, tak si Vás ani Váš partner nemôže vážiť. Uvedomte si svoju cenu, svoje hodnoty a pokúste sa naplniť svoju predstavu spokojnosti a šťastia. Nebojte sa života – máte za sebou veľa dôkazov, že ste to zvládali.
Nevzdávajte sa – pre svojho syna i pri vlastnú sebaúctu.
Dr. A. Rybáriková

x