



Slováci boli za minulý rok v priemere 45 dní práceneschopní. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu bolo vlani PN v priemere viac ako 100- tisíc ľudí denne. Spotreba liekov dosiahla objem 1 903,2 miliónov eur, od roku 2010 vzrástla o 71 %. V prípade dlhodobejšej PN však Slováci nemajú ako vykryť výpadok v rodinnom rozpočte. Mnohí majú zle nastavené životné poistenie, ktoré im pomôže podobné situácie ľahšie finančne zvládnuť.
V súčasnosti poisťovne dokážu kryť vyše 30 až 40 diagnóz, a tak sa poistná ochrana, ktorú poskytuje pripoistenie kritických chorôb, rapídne zvýšila a s ňou aj možnosť zabezpečiť si vďaka poistnému plneniu lepšie podmienky na liečbu. Takéto rozšírené krytie pritom nemusí znamenať navýšenie poistného.
„Typickým príkladom, prečo sa oplatí „posvietiť si“ na životnú poistku, je pripoistenie kritických chorôb. Medzi kritické choroby patria napríklad pribúdajúce onkologické ochorenia, srdcovo-cievne choroby a podobne,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. V minulosti pripoistenie kritických chorôb krylo okolo 8 - 10 diagnóz, a to znamená, že ak by bola diagnostikovaná choroba, ktorá do tohto balíka nespadá, nemal klient nárok na poistné plnenie.
Životné poistenie nám slúži ako akási ochrana a finančná istota v prípade neočakávaných životných situácií, úrazov alebo chorôb. Po smrti zároveň pomáha našim blízkym pozostalým zabezpečiť rodinu na ďalšie obdobie. „Ak chceme, aby nám poistka finančne pomohla tak, ako to budeme potrebovať, mal by jej parametre a nastavené podmienky každé2 až 3 roky skontrolovať odborník,“ dodala analytička.
Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je rakovina druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii. V roku 2016 išlo o 1,3 milióna ľudí. „Až štvrtina úmrtí Európanov je v dôsledku rakoviny. Na prvom mieste s podielom viac ako 40 percent sú ochorenia obehového systému ako je napríklad infarkt či mŕtvica. Krajiny, kde najviac ľudí umiera na rakovinu sú Holandsko, tretina zo všetkých úmrtí, Dánsko, Veľká Británia a Francúzsko,“ skomentovala Buchláková.
Viac ako polovica žien, ktoré podľahnú rakovine, prevažne rakovine prsníka, sú mladšie ako 65 rokov. Najviac v Slovinsku (58 %), Taliansku (57 %), Holandsku (56 %), Španielsku (54 %), Chorvátsku (53 %), Grécku a Malte (obe 51 %). Ženy najčastejšie ochorejú na rakovinu prsníkov (16 %) a muži na rakovinu prostaty (10 %).
Na Slovensku sú štatistiky tiež veľmi nelichotivé. Až za štvrtinou všetkých úmrtí u nás stoja onkologické ochorenia. Patríme medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru úmrtnosti. „V rámci krajín EÚ je hlavnou príčinou úmrtia ľudí na rakovinu práve rakovina pľúc, a to až štvrtina zo všetkých úmrtí na rakovinu, ďalej rakovina prsníka s podielom 16 percent, rakovina hrubého čreva či rakovina prostaty a pankreasu,“ doplnila Buchláková.
Eurostat uvádza, že v krajinách EÚ majú v priemere „zdravé roky“ viac ženy (64,2 rokov) ako muži (63,5 rokov). „Ženy sa na Slovensku dožívajú v zdraví v priemere 57 rokov, muži o čosi menej, a to 56,4 rokov. Na čele rebríčka, jednak muži a ženy, sú Švédi. Až 73 rokov sa dožívajú v relatívnom zdraví. Na opačnom konci rebríčka je Litva, počet rokov v zdraví u žien je na úrovni 54,9 rokov a v prípade mužov je 52,3 rokov,“ dodala Buchláková. Aj OECD uvádza, že za posledných 10 rokov sa roztvárajú nožnice medzi mužmi a ženami, a práve v prípade zdravia najviac. Ženy sa dožívajú v priemere o sedem rokov viac ako muži a to napriek tomu, že 40 % mužov inklinuje k športovým aktivitám a konzumácii ovocia a zeleniny, v porovnaní s 33 % žien. Nadmerne však pije alkohol a fajčí 47 % mužov, zatiaľ čo žien len 24 %.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
tak tohle si tedy nedovedu živě představit.... asi neznám ze svého okolí nikoho kdo si MD na střídačku může dovolit.