dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2018
Veľkonočný týždeň – týždeň tradícií a huncútstiev
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Blíži sa Veľká noc. Sviatky, na ktoré sa tešíme. Sviatky, ktoré práve pripravujeme. Ale - vieme, ako to kedysi bolo kdesi na slovenskej dedine? Ako a z čoho si chlapci pripravili svoje veľkonočné voňavky? Aké všetky huncútstva k ním patrili?

Spomínajte spolu s jedným z vás - starým otcom, ktorý svojim vnúčatám rád rozpráva - ako to bolo.

Veľkonočný týždeň – týždeň tradícií a huncútstiev - to je týždeň od nedele až po veľkonočný pondelok (v tomto roku – 2. – 9. apríl 2007). Je to týždeň najväčšieho pôstu – posledných sedem dní štyridsaťdňového pôstu. Niektoré dni v tomto týždni mali svoj význam a pomenovanie.

pondelok, utorok, streda – boli bežné, normálne, nemali žiaden prívlastok,
štvrtok – zelený štvrtok,
piatok – veľký piatok,
sobota – biela sobota,
nedeľa – veľkonočná nedeľa,
pondelok – veľkonočný pondelok.

Tento týždeň obvykle pripadal na koniec marca alebo začiatok apríla.

Prvé dni tohto týždňa sa pracovalo na poli, v záhradkách o okolo domu. Dvor, preddvorie, cesta pred domom, predzáhradky museli byť upratané. Natierali sa brány, ploty a líčili – bielili steny domov. Koniec týždňa už od štvrtku večera sa veľa času venovalo hlavne v účasti na bohoslužbách v miestnom kostole, príprave - pečení koláčov, zákuskov, maľovaniu vajíčok rôznymi spôsobmi.

Chlapci si pripravovali na kúpačky voňavky. Najčastejšie z fialiek:
– prvé fialky až do prvej búrky výrazne voňali
– máčali ich dva- tri dni vo vode, scedili a voňavka bola hotová
Spolu s otcom alebo starým otcom plietli korbáče...

Bývali sme v spoločnom dvore štyri rodiny. Druhý vo dvore býval môj birmovný otec. Jeho otec bol holičom. Každý deň strihával chlapcov, mládencov a chlapov. Na Veľkú  noc každý chcel byť vzorne upravený, ostrihaný. Tiež nám rodičia na Veľkú noc kupovali nové oblečenie (nohavice, oblek, svetre, ale hlavne nové topánky), ktoré sme si po prvýkrát obliekli na  Vzkriesenie. Bolo to takto skoro v každej rodine. Vždy som obdivoval tú módnu prehliadku pred Vzkriesením. Chlapci, mládenci, ale i chlapi postavili sme sa pred kostol pod lipy skorej ako začínali bohoslužby a sledovali sme príchodiacich. Dievčence, dievky, ale i mladé ženy žiarili, čakali, že si ich všimneme a niečo na ich adresu povieme. Farba ich líčok na tvári sa menila.

Aké zvyky v tomto týždni boli v našej dedine:
Kúpať sa začalo už v tomto týždni i v tom ďalšom, nielen vo Veľkonočný pondelok. Kúpalo sa zo zábavy. Mládenci i mladí chlapi v krčme po večeroch sa dohodli, komu čo zo zlých - priečnych gazdov alebo starých mládencov vykonajú. Obyčajne po uzávierke v krčme skupinky alebo najsmelší išli do domu niektorého z gazdov pod zámienkou, že kone alebo kravy sa im v maštali odviazali a behajú po dvore.

Vzbudili gazdu a keď otvoril dvere, alebo vyšiel von z domu rozospatý a v spodkoch,  tak ho niekto alebo niektorí obliali vodou z prichystaného vedra -vedier.

Bolo to hromženia a nadávania z gazdovského domu a v skupine mládencov veľa smiechu.

Na Zelený štvrtok sme sa chodili umývať do potoka – aby sme boli zdraví a silní (voda bola číra ). Na koniec gazdovia prehnali po potoku aj kone.

Večer, keď sa v kostole zaviazali zvony na znak smútku ukrižovania Ježiša Krista, začali sa používať rapkáče, ktorými oznamovali začiatky bohoslužieb, obed, večer. Tiež chlapci s malými rapkáčmi chodili po dedine.

Na Veľký piatok sa chodilo počas dňa do kostola pomodliť sa a dať niečo na oferu.

Biela sobota bola v znamení príprav jedál, varenia šunky, kapusty, vajíčok v šupkách z cibule, pečenia koláčov a zákuskov. Večer sa už od 17. 00 hod začínali bohoslužby pálením Judáša – zapálením ohňa  pri kostole, jeho posvätením. Pre oheň k spaľovaniu sa použili zostatky starých posvätených krížov z miestneho cintorína a staré oleje. Keď sa na Vzkriesení rozviazali zvony – pôst bol ukončený. Až po príchode domov z bohoslužieb sa prvýkrát po pôste mohlo jesť mäso.

Veľkonočná nedeľa bola v znamení účasti na bohoslužbách. Vždy boli dve omše o 8.30 a 10.30 hod. O 13.00 hod. mládež, prevažne dievčatá, odišli od kostola s krížom k pomníku Božského srdca (obraz) v rámci chotára – vzdialenosť asi 1,5  km. Cestou spievali rôzne nábožné piesne a piesne z litánií. Pri obraze sa pomodlili a vracali sa naspäť ako procesia do kostola na 14.00 hod., kde ich vítal pán farár a občania, ktorí prišli na litánie.

Veľkonočný pondelok bol deň očakávania, kedy už pôjdeme kúpať dievčatá. Nemohli sme sa dočkať rána, kedy sa začne brieždiť. Najprv sme okúpali voňavkou mamu, obliekli sme sa do pekných šiat, najedli, zobrali voňavku, korbáč a išli k susedom dievčence a domácu pani okúpať. Potom sa išlo v prvom rade k najbližšej rodine a ďalej k dievčatám – spolužiačkam. Kúpačky končili obyčajne do 10.30 hod. do omše, ktorá v tento deň bola len jedna. V každom dome nás privítali. Kúpali sme  voňavkou alebo i s vodou. Keď sme boli starší, nosili sme si so sebou malé vedrá. Vodu sme si vždy dopĺňali v domoch, kde sme kúpali. Najlepšie bolo v takých domoch, kde mali studňu. Rýchlo sme si načapovali a mohli pokračovať v oblievačke. Veľa vody sme spotrebovali, kde bolo v rodine veľa dievčat, mladé gazdiné, staré mamy. Stalo sa, že pri kúpačke, keď sme vedrom alebo hrnčekom oblievali, tak sme obliali kamarátov alebo aj seba.

Za kúpačku sme dostávali vajíčka, peniaze, pohostili nás šunkou, cukrovím, starších i pálenkou. Keď sme boli menší, tak vždy sme si zratávali peniažky, koľko sme vykúpali a chválili sa kamarátom, koľko už máme. V našej dedine nebol zvyk, aby v utorok dievčatá kúpali chlapcov, ako to bolo v niektorých iných.

Sú to pekné spomienky, mám ich rád.

Dedo Stano

Máte aj vy svoje spomienky? Pridajte ich k 'Príbehom starých rodičov'. Ďakujeme.
pošlite článok na pošli na vybrali.sme.sk