dnes má meniny Ján
zajtra Tadeáš Olívia
24.6. 2018
Boli ste a či sa chystáte na tradičný jesenný jarmok? Ako to boli kedysi?
Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Výročné trhy (jarmoky) sa konali v najrozličnejších termínoch, ale jarmoky či trhy na rozhraní leta a jesene mali svoje zvláštne čaro. V tomto období už samo počasie praje podujatiam pod holým nebom, ale – čo bolo ešte dôležitejšie – kupci mohli ponúkať a mešťania nakupovať široký sortiment poľnohospodárskych produktov, lebo najväčšia časť úrody z polí a zo sadov už dozrela.
 
 
Tradícia trhov a jarmokov na Slovensku siaha do dávnej minulosti. Prvý uhorský kráľ Štefan I. Svätý vydal nariadenie, aby si vždy desať dedín postavilo kostol, kde sa budú ľudia schádzať na bohoslužby a priestranstvo okolo kostola poslúži ako miesto výmeny produktov
a tovarov. Okolo kostolov stáli stánky, ktoré boli zárodkami trhov a jarmokov, ba na miestach prvých trhov vznikali aj trhové osady, neskôr mestá.

Právo konať trh patrilo medzi najstaršie 

výsady stredovekých miest a prispievalo k ich hospodárskemu rastu. Bola to zároveň istá záruka panovníkových príjmov.

Trhy a jarmoky však prinášali aj významné oživenie spoločenského

života a možnosť získať zaujímavé informácie, veď na trhy či jarmoky sa schádzali ľudia zblízka i zďaleka, obchodníci, ktorí tu mali možnosť predať svoj tovar, ale aj pocestní.
 
Osobitné postavenie mal výročný trh v Prešporku, ktorý povolil kráľ Ľudovít I. svojím privilégiom z roku 1344. Kráľ určil, že jarmok sa začne siedmy deň pred dňom svätého Vavrinca (ten je 10. augusta) a skončí sa siedmy deň po tomto sviatku, trval teda pätnásť dní. Kupci, ktorí v tom čase prišli do mesta s úmyslom ponúknuť na výročnom trhu svoj tovar, mali na trhové priestranstvo slobodný prístup.

Neskôr získal Prešporok právo konať druhý výročný 

trh a cisár Žigmund Luxemburský roku 1418 povolil týždenný trh každý utorok. Ten istý
cisár schválil konanie ďalšieho jarmoku pred Rybárskou bránou. Matej Korvín k tomu roku 1472 pridal štvortýždňový michalský jarmok na predmestí pred Michalskou bránou. 
 
V 14. storočí dostali privilégium výročných trhov aj Košice a Bardejov, na začiatku 15. storočia Trnava.

Právo trhu spolu s právom skladu patrili medzi najvýznamnejšie privilégiá, 

ktoré ako prvé dostávali kráľovské mestá. Panovníci si dobre uvedomovali, že právo konať trhy v konečnom dôsledku umožní pravidelné napĺňanie mestskej, a teda napokon aj kráľovskej pokladnice. Neskôr aj zemepáni udeľovali svojim mestám právo trhu.

Okrem významných výročných trhov sa v mestách konávali aj pravidelné týždenné trhyzvyčajne v utorok a v sobotu, kde sa predávala zelenina, korenie, mäso, ryby, ale aj remeselnícke výrobky.

Začiatok a koniec výročných trhov sa v 15. – 16. storočí ohlasoval zvonom, na radnici sa vztýčila vlajka a na trhovom mieste vyvesili tzv. ruku spravodlivosti, čiže ruku s mečom, ako znak toho, že trh je pod kráľovskou ochranou. 

Na to, aby na trhoch vládol poriadok, aby sa dodržiavala kvalita tovaru a miestne miery a váhy (keďže až roku 1808 bola v Uhorsku zavedená povinnosť používať jednotné bratislavské miery), dozeral trhový richtár, ktorý zvyčajne rozhodoval v sporoch trhovníkov a obchodníkov.
 

Bude jarmok, bude v Modre,
popredáme fajky dobre.
Ktorá bude s veľkým nosom,
bude platiť po troch grošoch.
Ktorá bude s pipasárom,
bude dobrá pre husárov.
(Ján Kollár: Národné spievanky)
 
Radvanský jarmok (Radvaň je dnes časť Banskej Bystrice) patril a patrí medzi najznámejšie na Slovensku. Dlhú tradíciu má aj Trnavský jarmok, ktorý sa dodnes koná v septembri. Spišské trhy v Spišskej Novej Vsi už pred viac ako polstoročím nadviazali na odkaz historických jarmokov v meste. Chýrne jarmoky bývali v Kežmarku, Prešove a v desiatkach ďalších miest.

ukážka z knihy Kataríny Nádaskej Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch

ilustrácie Martin Kellenberger