dnes má meniny Albína
zajtra Kormélia
16.12. 2018
Koľko a kedy by malo dieťa spať?
Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Zatiaľ čo život dieťaťa sa v prvých mesiacoch odvíja od striedania fáz spánku a bdenia, najneskôr do prvého roka (u niektorých detí už po druhom alebo treťom mesiaci) sa jeho režim stabilizuje. Spí raz až dvakrát za deň a v noci trinásť až štrnásť hodín.

Jedenapolročné až dvojročné dieťa si postupne spánok skracuje.

V období vzdoru 

medzi druhým a tretím rokom je to často so spánkom, so zaspávaním a s hrami najťažšie. Sústreďte sa najmä na opakujúce sa činnosti: kedy dieťa vstáva, kedy bude jesť, kedy pôjdete von a kedy pôjde spať. Riešte to však flexibilne. Len jedno je jasné: keď nastane noc, dieťa má spať, od toho neupusťte!

Od troch rokov potrebuje d

ieťa jedenásť- až dvanásťhodinový spánok, popoludní by malo odpočívať aspoň hodinu až dve hodiny.

Do akého veku má spať popoludní? To je individuálne.

Dieťa príde o možnosť popoludňajšieho spánku nástupom do školy, preto musia rodičia zvážiť, kedy je vhodné skončiť so spánkom dieťaťa počas dňa. Stretla som sa s názorom, že dieťa, ktoré má okolo šiestich rokov, prirodzene dospeje k tomu, že sa vypýta spať samo.
 
Ak chcete mať istotu, že vaše malé dieťa spí dosť a často, zapisujte si potrebné údaje do spánkového denníka. Pamäť síce funguje, ale niekedy nás mätie a nedostatok nášho spánku to môže skresľovať. Píšte si, kedy dieťa ukladáte, koľko mu trvalo, kým zaspalo, kde sa mu spí dobre, striedajte polohy, v ktorých spí, a skúšajte. Zapíšte si, ako dlho spí, či sa v noci, alebo cez deň budí.
 
Aby sa dieťa naučilo zaspávať samo, máte na výber metódu regulovaného plaču, ktorú navrhuje Dr. Richard Ferber (1985). Podľa nej sa dieťa samo naučí, že má spať a nie kričať na rodiča a ustavične sa domáhať jeho prítomnosti, ako aj to, že má zaspať samo. Pochopí, že ho ochraňujete a ste s ním, ale neprídete hneď na každé zaplakanie. Keď sa rozhodnete pre túto metódu, pripravte sa, že pôjde o plač a krik, ak však začnete, už to treba dotiahnuť do konca! Celú rodinu upozornite, že pár dní a nocí to bude zlé.

Základ je dať dieťa do postieľky, 

uložiť ho so všetkými rituálmi a chvíľu — tri až päť minút — pri ňom ostať. Potom ho nechajte, nech zaspáva samo. Začne plakať, ale vy by ste nemali reagovať hneď. Stanovte si čas päť minút, po ich uplynutí sa vráťte a tíšte ho. Postupne pôjdete do izby až o sedem minút a zdržíte sa tam opäť tri až päť minút. Štvrtý alebo piaty večer by ste mali ísť do izby o desať minút a zdržať sa tam dve až tri minúty. Prihovárajte sa dieťaťu a reagujte pokojne. Dieťa môže kričať a zväčša je na vás nahnevané. Keď vydržíte, po niekoľkých dňoch máte vyhrané. 
 
SPLŇTE NIEKOĽKO PODMIENOK NA POKOJNÝ SPÁNOK DIEŤAŤA UŽ V ÚTLOM VEKU A UVIDÍTE, AKÁ BUDE JEHO NOC:
• Cez deň zabezpečte dieťaťu dostatok pohybu, aktivity a čerstvého
vzduchu.
 
• Bez ohľadu na to, ako strávilo deň, večer má byť činnosť pokojná. Jeho rozihranosť treba tlmiť uprataním hračiek a pokojnými hrami na vašich kolenách.
 
• U niektorých detí večerný kúpeľ spustí nabitie novou energiou, preto to zmeňte podľa potrieb dieťaťa a kúpte ho cez deň alebo ráno.
 
• Aj zaspávanie skúste spočiatku s vašou prítomnosťou (dať ho do postieľky, spievať mu, dať fľašku s čajom a hladkať, ale nevziať na ruky).
 
• Dojčené dieťa má matkinu prítomnosť automaticky. Keď však podrastie, je vhodné nenechať ho pri dojčení zaspať, ale položiť do postieľky a učiť ho, aby tam zaspávalo. Postupovať treba nenásilne, ale dieťa sa pripravuje na obdobie, keď sa s dojčením prestane.
 
• Potom je dobre, ak niekto iný, napríklad otec, bude v noci vstávať a dá dieťaťu len fľašu, lebo deti často najviac vymýšľajú pri matkách.
 
• Môžete si ľahnúť s dieťaťom do veľkej postele, ale treba si uvedomiť, že váš odchod alebo prenesenie do postieľky ho môžu vyrušiť a vy budete uspávať znova.
 
• Skúste len sedieť pri posteli alebo jeho postieľke, držať ho za ruky alebo hladiť, aby ste ho fyzickým kontaktom upokojili a uspali a dali mu najavo svoju prítomnosť a záujem.
 
• Uvedomte si, že dieťa často vyrušujeme my rodičia svojou prítomnosťou!
Mgr. Mária Tóthová Šimčáková
úryvok z knihy vydavateľstva Fortuna Libri