dnes má meniny Ľudovít
zajtra Samuel
25.8. 2019
Učte deti trpezlivosti
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Možno aj vám sa to už stalo – máte dôležitý telefonát, chcete si v pokoji prečítať knihu, práve varíte alebo proste robíte nejakú neodkladnú záležitosť, a v tej chvíli vás začne „otravovať“ vaše dieťa. Väčšinou s nepodstatnými vecami, ktoré by počkali pár minút.

Nedopusťte to!
Dieťa sa nestane trpezlivým zo dňa na deň, preto ho to musíte naučiť. Učiť deti „počkať“ je súčasťou francúzskej éducation. Francúzi týmto slovom označujú nepretržitý proces učenia nových schopností a hodnôt.

Schopnosť Francúzov dostať svoje deti z rámca „detského menu“ je pozoruhodná. Francúzi v prvom rade veria, že najlepšie výchovu zvládnete, ak ste sami v pohode a spokojní. A absolútne skvelé je to, že vo výchove nie ste sami. 

Dôvod, prečo je francúzska výchova relevantná, je jednoduchý. Predstavuje prakticky zrkadlový  obraz toho, čo sa deje v Amerike. Američania si myslia, že u detí treba rozvíjať  poznávacie schopnosti, napríklad čítať, a to čo najskôr, najlepšie už v škôlke. Francúzi sa v predškolskom veku sústreďujú na oveľa jednoduchšie zručnosti – schopnosť existovať v kolektíve a empatiu. 

TRIK č. 61
Hysterické záchvaty riešte s nadhľadom
Francúzskych rodičov detské  hysterické záchvaty stresujú a vyvádzajú z rovnováhy rovnako ako nás ostatných. Nemajú žiaden magický recept, aby zlostné dieťa prestalo vrieskať. Ale vo všeobecnosti sa zhodnú v jednom: neprimeraným požiadavkám sa netreba  podvoľovať. („V žiadnom prípade neustupovať,“ povedal mi jeden otecko.) Hysterický záchvat pravidlá nemení.

Neznamená to, že by ste mali ostať celkom chladní. Francúzski rodičia sa bez hanby deťom priznajú, že aj oni sa hnevajú, ak niečo nemôžu mať, alebo niečo robiť. Rozzúrenému dieťaťu prejavia súcit a sympatiu („Kto by nechcel pred obedom sladké oblátky?“) a nechajú deti, aby vyjadrili nesúhlas. Niektorí rodičia sa následne dieťaťa spýtajú, či má nejaký  nápad, ako situáciu  vyriešiť, bez toho, aby sa porušili pravidlá a zásady.  Ak sa dieťa dokáže dostatočne upokojiť, aby dokázalo súvislo rozprávať, obyčajne samo navrhne nejakú formu kompromisu – napríklad, že sladkú oblátku zje po obede.

V krízovej situácii sa niekedy oplatí dať deťom autonómiu – môže ich to upokojiť a  rýchlo zmeniť náladu.  Nechajte dieťa, aby vám pomohlo uvariť večeru a prišlo s vlastnými nápadmi, ako ju vylepšiť. Nechajte ho, nech si samo naloží tanier. Nalaďte sa na jeho vlnovú dĺžku. A nečakajte, že príliš unavené dieťa s vami pôjde dobrovoľne nakupovať do potravín alebo na večeru do reštaurácie.

Ak k záchvatu zlosti dôjde doma a trvá príliš dlho, Francúzi obyčajne pošlú deti do detskej izby a prikážu, aby tam ostali, kým sa neupokoja.  „Si príliš hlučný. Choď vrieskať do svojej izby!“ povie moja francúzska priateľka. Zároveň si však uvedomuje, že tým svoje päťročné dieťa ešte väčšmi nahnevá. „Obyčajne odíde do detskej, buchne dverami, chvíľu tam reve a potom príde za nami a urobí, čo od neho chceme,“ tvrdí.  Ak dieťa dokáže vyjsť z detskej izby pokojnejšie a rodičia ho za to pochvália, obyčajne sa kríza rýchlo vyrieši a všetci sa môžu pohnúť ďalej.

Povedané v skratke, zachovajte rozvahu, prejavte sympatiu a neustupujte!

TRIK č. 27 a 28

Jedna maškrta denne stačí
Kedysi som si ani nedokázala predstaviť, že by malé dieťa dokázalo prežiť od raňajok do obeda bez toho, aby zjedlo aspoň sladké hrozienka. Presvedčila som sa však, že tento výkon je nielen možný, dokonca ho zvládnete bez ujmy – dieťa aj vy.
Francúzske deti obyčajne jedia len v rámci hlavných jedál dňa, plus popoludňajšej maškrty, ktorej sa hovorí goûter .

Ukázalo sa, že ak dieťa nonstop nemaškrtí, v čase obeda či večere je jednoducho dostatočne hladné, aby sa najedlo poriadne. Zároveň je nesmierne upokojujúce vedieť, že nie každý moment dňa predstavuje príležitosť niečo zjesť.  Každý člen rodiny sa tak môže venovať podstatnejším veciam. Len čo sa dostanete do rutiny systému jednej maškrty za deň, z goûter sa stane každodenná „špeciálna udalosť“. Vo Francúzsku je olovrant obyčajne nejaká  kombinácia sladkosti, mliečneho produktu a ovocia.  Často sa podáva čokoláda. Jedným z klasických goûter je takzvaný čokoládový sendvič – kúsok tmavej čokolády v bagete. Zapíja sa napríklad  malým džúsom.

Neriešte krízu keksíkom

Ak dieťaťu nepodstrčíte niečo sladké okamžite, keď zamrnčí, má to úžasné pozitíva. Po prvé, neodmeňujete záchvaty, takže ho neposmeľujete, aby mrnčalo častejšie a viac. Za druhé, neučíte dieťa  jesť len preto, že je namrzené alebo roztrpčené. 
Keď bude mať vaša dcéra tridsať a stále vlezie do svojich stredoškolských džínsov, určite sa vám poďakuje.

Všetkých 100 trikov správnej výchovy nájdete v novej knihe, do ktorej by sa mala začítať každá mamička – Dieťa... A čo teraz?!