dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2018
Trápi vás vulgarizmus z úst vlastného dieťaťa?
Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Päť pravidiel pri zaobchádzaní s vulgarizmami

1.PREDOVŠETKÁM BUĎTE POKOJNÍ
Ak dieťa použije hrubé slovo, zostaňte pokojní. Čím viac cirkusu okolo toho urobíte, tým viac váhy dané slovo dostane. Krátko, stručne, ale výstižne a s dôrazom dieťaťu vysvetlite, že toto nesmie.
 

2. VYMEDZTE HRANICE
Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte o tom, čo sú vulgarizmy,
čo znamenajú, a povedzte mu, aký k nim máte postoj. Dajte jasne
najavo, že „v tomto dome sa neslušné slová nepoužívajú“. Ak dieťa
potrebuje vyjadriť hnev a zlosť, musí to urobiť prijateľným spôsobom.
 
3. BUĎTE DIEŤAŤA DOBRÝM PRÍKLADOM
Namiesto nadávok a vulgarizmov povedzte dieťaťu slová, ktoré
sú prijateľné a ktoré môže používať pri hneve či napätí, napríklad
dočerta, dokelu. Veď aj vám sa stane, že si v jeho prítomnosti
zanadávate. Dieťaťu len povedzte, že sú aj verejne prijateľné nadávky a dajte mu konkrétne príklady. Spolu si ich môžete aj vymyslieť, keď neviete nájsť také, ktoré by boli pre dieťa vhodné.
 
4. HRAJTE SA A VYTVÁRAJTE SI SITUÁCIE
Opýtajte sa dieťaťa, ako by sa mu páčilo, keby mu niekto škaredo
nadával, prípadne v jeho prítomnosti používal neslušné výrazy.
Vráťte sa k slovu, ktoré mohlo dieťa niekde počuť, či už v materskej
škole, na ulici, alebo u starých rodičov, a to použite ako príklad.
Ak nemáte také slovo, vymyslite si niečo, čo by mu pomohlo pochopiť, ako to v tej situácii vyznie a čo prežívajú dané osoby.
 
5. ZÁKAZ NEFUNGUJE!
Ak dieťaťu niečo striktne zakážete, môže reagovať presne
opačne — vzdorom či provokáciou —, a to práve vtedy, keď to najmenej čakáte, napríklad na verejnosti, u starých rodičov, na detskej oslave.
Ani v situácii na verejnosti by som na vulgarizmus neupriamila pozornosť, len ticho dieťaťu do ucha zašepkala (použite metódu tichého „nie“ z kapitoly Detský vzdor a jeho prejavy), že sme sa dohodli nehovoriť ho.
 
Vyskúšajte metódu mojej kolegyne a pošlite dieťa vypláchnuť si ústa vodou, keď mu z nich vyšlo také slovo a zašpinilo mu ústa.

MOJA SKÚSENOSŤ
Syn si doniesol z materskej školy slová spojené s kakaním a „oháňal sa“ nimi pred návštevami, starou mamou a aj nami doma. Zobrala som ho nabok a povedala mu, nech sa teraz dobre vykričí a povie všetky slová, ktoré sa mu tak páčia a provokuje nimi. Musí ich opakovať a nemôže prestať, kým nepoviem dosť. Potom už aj ústa budú mať naozaj dosť a nedokážu tieto slová hovoriť. Stalo sa to pred pol rokom a dúfam, že sme sa toho už zbavili.
 
SLOVO NA ZÁVER
Musíte si nájsť cestu k slovníku dieťaťa v hneve, veď vás čaká
ešte puberta. To je druhé obdobie, v ktorom sa deti prispôsobia
slovníku vrstovníkov, a rodičom to veru trhá uši.

Mgr. Mária Tóthová Šimčáková
úryvok z knihy vydavateľstva Fortuna Libri