dnes má meniny Edita
zajtra Cyprián
26.9. 2018
Odhodlanie schudnúť
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Ponúkame Vám pár príbehov o odhodlaní zbaviť sa nadbytočných kíl. Aké sú Vaše skúsenosti? Napíšte nám a podporte ďalšie mamičky.

Môj boj s bezitou už začal byť mojou nočnou morou. Skúsila som množstvo diét a ako to býva pravidlom, po skončení každej, nastal jojo efekt. A každým rokom sa ručička váhy posúvala smerom nahor. Najhoršie to bolo po pôrode môjho syna, keď som s ním zostala doma. Človek si len sem-tam z niečoho "zobne", tam sladké, tam biely chlieb s maslom, sem-tam dáke chipsy večer k televízii... a ani si neuvedomí to kvantum jedla a sladkostí, ktoré takto zjedol za celý deň. 

Uvedomovala som si, že to chce trvalú zmenu stravovacích návykov a pridať pohyb. V nedeľu si človek povie "a od zajtra ideme na to!" a potom príde pondelok a treba dojesť zvyšné jedlo z nedele a potom nájdeš čokoládku, ktorá už bude tá posledná a si tam, kde si bol. No a potom si len povieš, že teda od tej ďalšej nedele už určite začneš a zvládneš to. 

Nakoniec sa mi paradoxne začalo dariť s chudnutím počas posledných týždňov môjho druhého tehotenstva, keď mi diagnostikovali tehotenskú cukrovku. 

Pre dobro bábätka som sa dokázala úplne vzdať sladkostí, vylúčila som biele pečivo, klasickú cestovinu som nahradila grahamovou, obmedzila som na minimum ryžu (jem len basmati). Do varenia som začala používať fantastickú špaldovú múku (verte mi, že rozdiel medzi chuťou tej bielej a špaldovej nenájdete). Chýbajúcu prílohu k mäsu som nahradila dusenou zeleninou, prípadne zeleninovými šalátmi. Jem veľa hydiny a ani sa neobmedzujem v pití mlieka, či jedení masla, orechov. Len s tučnými syrmi si dávam trošku pozor. 

Dôležité je pravidelne jesť a zmenšiť porcie – hlavne teda prílohy ako je ryža, zemiaky či cestovina. Nehladujem a aj chuť na sladké mám oveľa menšiu. Ale keby som povedala, že na sladké už ani nepomyslím, to by som klamala ;).

Čo sa týka pohybu, riešim to momentálne každodennými aktívnymi prechádzkami so svojou malou ratolesťou. Nemám ho s kým nechať, kým som na prechádzke, v kočíku už byť nechce a keďže má len 2 a pol roka, nevládze ani môjmu tempu a ani vzdialenosť by ešte nezvládol. A povedzme si na rovinu, ktoré dieťa by bavila nudná prechádzka. Tak som mu kúpila kolobežku. Na nej sa vyšantí dosýta.

Som presvedčená, že v terajšom spôsobe stravovania budem pokračovať aj po pôrode. Držte mi palce, ja budem tie moje držať sebe, ale aj vám, ktoré viete presne, o čom hovorím.

 

Ja s diétami a najmä kilečkami navyše bojujem už nejaký ten rôčik a zatiaľ v zápase kilá navyše verzus ja prehrávam. Skúsila som mnoho diét: od tukožravej kapustovej polievky cez delenú stravu až k Dukanovi, no efekt je minimálny. Rada by som schudla 7kg a budem  vstávať aj zaspávať s úsmevom na perách. Ktosi povie, že čo je to 7kg... lenže ja ich mám uložené tak, že vyzerajú akoby tých kíl bolo 20 :/....
Dúfam, že raz sa mi to podarí a budem aj ja so sebou spokojná.

 

Vždy som patrila k štíhlym ženám a ani vo sne by mi nenapadlo, že by som niekedy mohla mať problémy so svojou líniou. Dokonca aj po pôrode som sa rýchlo vrátila na svoju pôvodnú váhu.  No rôčky plynuli a postupne, nenápadne a pomaly mi ručičky váh ukazovali vyššie a vyššie čísla. Stres v práci a nepravidelná strava urobili tiež svoje. Ešteže móda je taká zhovievavá a toleruje voľné tuniky, pomyslela som si neraz.  Keď sa však spolu s "oblinkami" objavili aj bolesti kĺbov a kolien, povedala som si – Dosť! Vyhlásila som teda boj s nadbytočnými kilami. A je ich veru dosť, veď za tie roky sa mi "úspešne" podarilo dosiahnuť váhu 90 kilogramov. Ale nevzdávam sa, oprášila som bicykel a robievam si pravidelné výlety do prírody. Začala som raňajkovať a ťažké večere nahradili šaláty alebo cereálie. Je mi jasné, že to nebude jednoduché, ale som odhodlaná vydržať. Zdravie a dobrý pocit za to určite stoja. Držte mi palce!

FOTO © Impresa Art, s.r.o.