dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2019
Aj Slovensko starne
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Podľa sčítania obyvateľstva, ktoré prebehlo na Slovensku vlani v máji, aj u nás došlo k poklesu počtu obyvateľov v predproduktívnom veku (0 - 14 rokov): kým v roku 2001 tvorili deti 18,9 %, dnes je to len 15,3 %. Zatiaľ rastie počet obyvateľov v produktívnom veku (15 - 64 rokov) zo 68,9 % v roku 2001 na 72,0 % v roku 2011 – čo sú – podobne ako v Nemecku a iných rozvinutých krajinách – generácie narodené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch (babyboom). Na Slovensku sa zatiaľ dramaticky nezvýšil podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65+): v roku 2011 to bolo 11,4 %, v súčasnosti je to 12,7 %. Trend je však jasný a štatistické modely potvrdzujú, že so skvalitňovaním života, predlžovaním veku a nízkymi číslami pôrodnosti bude naša populácia starnúť, čo sa dá predpokladať už v najbližších pätnástich rokoch, keď sa práve generácia dnešných päťdesiatnikov, ktorá je veľmi početná, začne presúvať do seniorského veku.

Svetová zdravotnícka organizácia chce upozorniť na dôležitý fakt – čím zodpovednejšie sa budeme stavať k svojmu zdraviu v mladosti, tým väčšia šanca je nielen na dlhší život, ale najmä na život kvalitnejší, bez zbytočných chorôb, ktorým sa môžeme vyhýbať rozumným správaním sa v oblasti výživy a zdravia. Mnohé choroby vo vyššom veku pochádzajú napríklad z nedostatočnej a nesprávnej výživy, zlozvykov ako fajčenie, nedostatočnej hygieny, nedostatočnej kvality pitnej vody, stresu.

Podľa prognóz sa so zvyšujúcim vekom bude rozširovať aj skupina ľudí, ktorí nebudú schopní postarať sa o seba a teda budú vyžadovať komplexnú starostlivosť. Predpokladá sa nárast chorôb ako demencia či Alzheimerova choroba, ktorá postihuje 25 - 30% populácie staršej ako 85 rokov. To sú ľudia, ktorí potrebujú profesionálnu starostlivosť.

Na druhej strane sa ukazuje, že starší ľudia v dobrej kondícii môžu a chcú pracovať, často najmä v prácach vyžadujúcich si mentálne schopnosti s ľahkosťou ukazujú lepšie a stabilnejšie výkony ako mladí zamestnanci. Podľa štúdie, ktorú si skupina HARTMANN pripravila pre interné potreby však pracujúci nad 55 rokov častejšie trpia syndrómom vyhorenia a ďalšími psychickými poruchami, ktoré tvoria najdlhšie práceneschopnosti. (Práceneschopnosť z dôvodu vypätia, stresu a ďalších psychických porúch trvá priemerne 22,6 pracovných dní na prípad, kým napríklad na najčastejšiu práceneschopnosť – choroby dýchacích ciest – je to len 6,5 dňa). Dá sa teda predpokladať, že starnutie zamestnaneckého kmeňa bude prinášať menšiu flexibilitu, väčšiu rutinu a spoľahlivosť, ale aj menej kreativity a vynaliezavých riešení.

Zdroj - graf: Štatistický úrad SR, Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011