dnes má meniny Edita
zajtra Cyprián
26.9. 2018
Prečo je Veľká noc?
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Každý, kto má doma malých zvedavých drobcov, to dôverne pozná. Obdobie krásnych a nevyčerpateľných otázok, nekonečné „Prečo...?“, spýtavý detský pohľad čakajúci našu okamžitú odpoveď... Aj naša dcérka je vo veku, keď ju zaujíma úplne všetko. Poznáva svet, objavuje, skúma - a pýta sa... Cez Vianoce ma podrobila výsluchu o Ježiškovi a anjelikoch, o tom, aký je rozdiel medzi Santa Clausom a Mikulášom, prečo nám v obývačke vyrástol stromček a odkiaľ sa berie sneh... Priznám sa, že nie vždy som vedela na jej všetečné otázky pohotovo zareagovať.

Teraz, keď sa nezadržateľne blíži Veľká noc, môžeme očakávať ďalší príval otázok o tomto sviatku. No my sa na ne tentokrát dôsledne pripravíme, aby nás už žiadna z nich neprekvapila...

„Prečo sa tento sviatok volá Veľká noc?“
Pomenovanie „Veľká noc“ je odvodené od slovného spojenia „nočná slávnosť“, alebo aj „noc, kedy bol Ježiš vzkriesený“. Nemecký názov Ostern a anglický Easter vznikol podľa mena starogermánskej bohyne jari a plodnosti, ktorou je Ostara.

Prečo vlastne ľudia oslavujú Veľkú noc?“
Je to sviatok jari, návratu slnka a tepla, prebúdzajúcej sa prírody, odchodu zimy. Slávili ho už starí Slovania, Germáni, pohania i Židia.

„Prečo majú dni v týždni pred Veľkonočným pondelkom také zvláštne mená?“
Týždeň pred Veľkonočným pondelkom sa nazýva aj veľký, pašijový alebo svätý. Začína na Kvetnú nedeľu, nasleduje Modrý pondelok a Šedivý utorok.

Škaredá streda má svoje pomenovanie podľa starej tradície, že kto sa bude v tento deň mračiť, bude škaredý po všetky stredy v roku. Volá sa aj „Sadzová“ alebo „Čierna streda“, pretože v minulosti sa v tento deň vymetali sadze z komínov.

Na Zelený štvrtok sa smeli jesť len zelené jedlá (špenát, kyslá kapusta), aby bol človek zdravý po celý rok. A kto si vraj v tento deň zacinká peniazmi, keď zvony zazvonia naposledy, bude po celý rok bohatý.

Veľký piatok sa niesol v znamení ticha a pôstu. Ľudia vstávali pred východom slnka a šli sa umyť do potoka, aby boli zdraví. Nikto nepracoval na poli ani v záhrade, aby sa nehýbalo so zemou. Nič sa nepožičiavalo, pretože požičaná vec by sa mohla počarovať.

Na Bielu sobotu sa „bielilo“, teda upratovalo. Zavčas rána sa novou metlou pozametala celá domácnosť, aby bola potom po celý rok čistá. 

Na Veľkonočnú nedeľu sa plietli korbáče a zdobili vajíčka. Na stole nesmeli chýbať mazance, veľkonočné baránky a sviatočné dobroty. Každá návšteva dostala kúsok posväteného chleba, jedla a vína.  

Na Veľkonočný pondelok sa konala povestná oblievačka a šibačka. Kto vraj v tento deň zjedol posväteného veľkonočného baránka, počas roka vždy našiel stratenú cestu v lesoch.

„Prečo chlapci šibú a oblievajú dievčence?“
Hovorí sa, že dievčatá majú byť vyšibané a „vykúpané“, aby boli po celý rok zdravé a pekné. Chlapci si preto vždy brali so sebou korbáče upletené z prútia a ozdobené stužkami. Dievčence mohli chlapcom ich „výprask“ vrátiť na druhý deň, ktorý sa volal „odplatný utorok
.

„A ako súvisí s Veľkou nocou zajačik a baránok?“
V Nemecku ľudia verili v „nosiča vajíčok“. A keďže často na jar vídavali blízko ľudských domovov práve zajačika, mysleli si, že im nosí vajíčka on. Zajačik je však aj symbolom chudoby, pokory a skromnosti. Baránok zase symbolizuje prichádzajúcu jar a čistú obetu.

„Kde sa deti najviac tešia na Veľkú noc?“
Zrejme v Anglicku. Hľadajú totiž v dome čokoládové vajíčka a keď nejaké nájdu, okamžite ich  môžu zjesť. Okrem toho dostávajú aj veľa hračiek a iných sladkostí. Konajú sa tu aj palacinkové preteky – ženy bežia a držia pritom panvicu s palacinkou. Dokonca môžu o stoličku priviazať svojho manžela, ktorý sa musí „vykúpiť“ nejakým darčekom.

„A ako oslavujú Veľkú noc v iných krajinách?“
Napr. vo Fínsku chodia deti od dverí k dverám preoblečené za čarodejníkov a žobrákov. Spievajú koledy a za odmenu dostávajú sladkosti.

Rusi nesmú jesť žiadne teplé jedlá ani ryby, iba jedlá studenej kuchyne. 

Vo Francúzsku organizujú súťaže v chytaní vajec: „nahadzovač“ hodí čo najväčšou rýchlosťou surové vajce a chytač ho musí chytiť tak, aby sa nerozbilo.

V Nórsku radi čítajú kriminálne príbehy a riešia detektívky.  

V Grécku si ľudia vyrábajú symbolické figuríny Judáša; niekedy sú to iba papierové sáčky. Naplnia ich bonbónmi, priviažu o strom a potom do nich mlátia palicou, kým sa neroztrhnú a sladkosti sa nevysypú von. Hovoria, že z Judáša vymlátili 30 strieborných, ktoré prijal za zradu Ježiša.

 V Írsku zase radi „gúľajú vajíčka“: lyžičku sa snažia čo najrýchlejšie dokotúľať svoje vajíčko k cieľovému bodu...
 

Myslím, že Veľká noc už môže smelo prísť – na otázky mojej zvedavej ratolesti som náležite pripravená.

Tak mi dovoľte len malé prianie na záver:

Želám Vám veľa smiechu,

na Veľkú noc len potechu.

V pondelok veľký zhon

a ženám kúpačov plný dom.

Veľa vody z potoka,

budú svieže do roka! 

Mária Kováčová

FOTO © Ľudovit Mazan