dnes má meniny Judita
zajtra Dagmara
19.12. 2018
Vývoj srdcovocievneho systému
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

V 3. týždni vývoja sa už nemôže embryo ďalej dostatočne vyživovať jednoduchou difúziou (prestupom) výživných látok, preto vzniká vlastný embryonálny cievny systém. Cievny systém sa tvorí jednak mimo embrya, ale aj v samotnom embryu. Pri vývoji dochádza spočiatku k zmnoženiu buniek (vytvárajú sa tzv. krvné ostrovčeky) a k ich oplošteniu, čím vzniká budúca cievna výstelka, a tým aj samotné primitívne cievy.

Následne, postupným spájaním primitívnych ciev, vzniká primitívna cievna sieť. Podľa lokalizácie cievnej siete rozlišujeme extraembrynálnu (mimo zárodku) cievnu sieť, vytvárajúcu primitívny extraembryonálny systém (budúca placenta a pupočníkové cievy) a intraembryonálnu (v zárodku) cievnu sieť, tvoriacu primitívny intraembryonálny systém (budúce srdce a cievy plodu).

V 3. týždni vývoja sa už nemôže embryo ďalej dostatočne vyživovať jednoduchou difúziou (prestupom) výživných látok, preto vzniká vlastný embryonálny cievny systém. Cievny systém sa tvorí jednak mimo embrya, ale aj v samotnom embryu. Pri vývoji dochádza spočiatku k zmnoženiu buniek (vytvárajú sa tzv. krvné ostrovčeky) a k ich oplošteniu, čím vzniká budúca cievna výstelka, a tým aj samotné primitívne cievy. Následne, postupným spájaním primitívnych ciev, vzniká primitívna cievna sieť. Podľa lokalizácie cievnej siete rozlišujeme extraembrynálnu (mimo zárodku) cievnu sieť, vytvárajúcu primitívny extraembryonálny systém (budúca placenta a pupočníkové cievy) a intraembryonálnu (v zárodku) cievnu sieť, tvoriacu primitívny intraembryonálny systém (budúce srdce a cievy plodu).


Srdce sa začína vyvíjať na hlavovom konci zárodku.Tu sa na začiatku vývoja tvorí pravá a ľavá endokardová rúra (vnútrosrdie, budúca výstielka srdca). Obe sa neskôr spoja do jednotnej srdcovej rúry, ktorú začne obklopovať tzv. myoepikardový plášť [obr.1] [obr.2] (budúca svalová stena srdca). Následne sa začne endokardová rúra postupne vtláčať do tzv. perikardovej dutiny (osrdcovník, budúci obal srdca). Tým sú vytvorené všetky tri vrstvy budúceho srdca a srdce má tvar rúry.

Srdcová rúra má 5 častí. Má svoj hlavový koniec - truncus arteriosus (arteriálny (tepnový) kmeň), za ním nasleduje bulbus cordis, primitívna komora, primitívna predsieň a končí kaudálnym (chvostovým) koncom - sinus venosus (venózny (žilový) splav).

Konečnú podobu srdce nadobúda dilatáciou (rozšírením) a ohýbaním srdcovej rúry koncom 4. týždňa vývoja [obr.3]. Dilatuje najmä primitívna komora a primitívna predsieň, vplyvom čoho dochádza k ohýbaniu srdcovej rúry v tvare písmena „U“ proti smeru hodinových ručičiek Okrem dilatácie a ohýbania dochádza v priebehu vývoja aj k postupnej diferenciácii piatich častí srdcovej rúry. Vzniká prepážka medzi primitívnou predsieňou a primitívnou komorou - septum intermedium [obr.4], rozdeľujúca predsieňovokomorové spojenie na pravú a ľavú časť (pozri obrázok 4). V pravej časti neskôr vzniká trikuspidálna (trojcípa) chlopňa a v ľavej časti mitrálna (dvojcípa) chlopňa.

Hlavový koniec - truncus arteriosus a bulbus cordis tvoria základ pre cievy vystupujúce zo srdca - pľúcnu tepnu a aortu. Obe vzniknú rozdelením tejto časti srdcovej rúry špirálovite prebiehajúcou prepážkou. Na začiatku oboch ciev sa postupne diferencujú semilunárne (polmesiačikovité chlopne). Pod oboma chlopňami sa z bulbus cordis diferencuje výtoková časť z príslušnej komory. Tesne nad aortálnou chlopňou začínajú neskôr vrastať a pučať do srdca dve koronárne (vencovité) tepny, ktoré sa vetvia v budúci výživný systém srdca.

Primitívna komora sa taktiež začne deliť na dve časti - pravú a ľavú komoru rastom medzikomorovej svalovej prepážky z budúceho hrotu srdca smerom k septum intermedium [obr.5]. Vzhľadom na polmesiačikovitý tvar prepážky, pod septum intermedium vzniká otvor - foramen interventrikulare, ktorý sa neskoršie uzavrie väzivovou membránou. Tým sa definitívne oddelia obe komory a súčasne pravá komora ústi len do pľúcnej artérie a ľavá komora len do aorty.

Primitívna predsieň sa postupne delí rastom primárnej a sekundárnej prepážky (septum primum a septum secundum) z klenby spoločnej predsiene smerom k septum intermedium na dve - pravú a ľavú (pozri obrázok). Spočiatku sa nad septum intermedium vytvorí foramen primum (primárne okienko). Toto sa uzatvorí dorastením primárnej prepážky a približne v strede medzi oboma prepážkami sa vytvorí otvor - foramen ovale (oválne okienko). Tento otvor je nevyhnutný pre správne fungovanie krvného obehu plodu (pozri krvný obeh plodu) a uzatvára sa krátko po narodení dieťaťa. Jeho predčasné uzavretie je spojené s vrodenou vývojovou chybou srdca.

Diferenciáciou prebieha aj posledná, kaudálna časť srdcovej rúry - sinus venosus z ktorého sa vytvárajú cievy - žily vstupujúce do srdca. Samotný sinus venosus má dva rohy. Pravý ústiaci do pravej predsiene a rýchlejšie rastúci, z ktorého sa vytvoria horná a dolná dutá žila a ľavý z ktorého sa vytvorí sinus coronarius (koronárny splav). Prostredníctvom neho sa vracia krv z koronárnych ciev srdca do dutiny srdca (pravej predsiene). Do ľavej predsiene spočiatku ústi jednotná pľúcna žila, neskôr nastáva jej delenie na štyri samostatne ústiace pľúcne žily.

Rytmické kontrakcie možno pozorovať už v 3. týždni vývoja, sú však iba svalového pôvodu. V samotnej svalovine srdca sa preto koncom 2. mesiaca začne vyvíjať aj nervový prevodový systém zabezpečujúci rytmickú kontraktilitu srdca (pozri anatómia srdca).

Ako možno vidieť vývoj srdcovocievneho systému je pomerne zložitý, prebieha v prvých týždňoch gravidity, v čase keď budúca mamička častokrát ani nevie o tom že čaká bábätko. Pod vplyvom mnohých vonkajších aj vnútorných faktorov tak môže prísť k vzniku závažných vývojových porúch srdcovocievneho systému.
 

MUDr. Robert Dinka

FOTO© Vlado Nagy