dnes má meniny Milan
zajtra Henrieta
27.11. 2020

poporodna depresia?

Ut, 11/30/1999 - 00:00 — mamatata2019

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Som presne styri tyzdne po porode. Tiez sa snazim pomaly zmierit s faktom, ze moj zivot uz nikdy nebude taky, ako pred tym. Skoncilo volno a organizovanie mojho casu podla chuti a nalady. Da to trocha zabrat, zmierit sa s tym. Ale ked mam v rukach svoju nadhernu dcerku, je mi to uplne jedno. Som stastna a velmi sa vytesujem, ze ju mam. Ja mam depku z inej veci...som prekvapena, ale na tuto temu som este diskusiu nenasla. Trapi ma, ako velmi sa zmenil moj citovy vztah s mojim priatelom. Musim ho velmi pochvalit, lebo o malu sa vzorovo stara. Mozem povedat, ze nase povinnosti mame rozdele pol na pol. Vie sa o malu dokonale postarat a robi to rad a casto. Dokonca kazdy den, ked pride z prace dostavam hodinku-dve "volno", on je s malou a ja mozem vyuzit tento cas len pre seba. Takze asi idealka...ale...prestal si ma uplne vsimat ako zenu. mam pocit, ze zijeme ako brat a sestra. napriek tomu, ze mam po porode (mala som cisarsky) celkom dobru postavu, mam pocit, ze ho vobec nevzrusujem. Nezanedbavam sa, staram sa o seba, chodim do solarka, na kozmetiku, ku kadernicke. Snazim sa byt mila, ked dojde domov, snazim sa, aby sa dobre citil, aby ho vzdy cakala prijemna a vysmiata zienka...no napriem tomu NIC!!!je dobry, mily, ale zacne to aj skonci vsetko pri malej. cele poobedie nespusti oci z malej a vecer lahne do postele a hned zaspi. nemozeme sa sice este milovat, ale nejake pritulenie, pohladenie a pozornost z jeho strany by ma urcite velmi povzbudila. nechcem sa mu s tym zverovat, lebo ak by to mal robit na silu, len aby som bola spokojna, vobec by mi to za to nestalo. a tak stale cakam, ze to snad este pride, ale nejako to nechodi a ja zacinam poriadne depkovat. mam pocit, ze ma uz berie v prvom rade ako matku jeho dietatka a ostatne ho momentalne nezaujima. som z toho velmi smutna a fakt mi chyba jeho muzska pozornost :-(