dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2019

Epidurál ? Áno !

Ut, 11/30/1999 - 01:00 — mamatata2019

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Ahoj všetci. Pred 10 mesiacmi som rodila v Bratislave, s epidurálom. Od začiatku tehotenstva som bola rozhodnutá, že chcem epidurál. A svoje rozhodnutie neľutujem. Pôrod prebiehal veľmi kľudne, môj manžel sedel pri mne, rozprávali sme sa a dokonca si i prečítal noviny. Mali sme kľud. Jediné, čo jeho i mňa znervózňovalo, bola rodička vo vedľajšej miestnosti, síce bola od nás oddelená lekárskou izbou, aj tak sme ju počuli a bolo to hrozné, tie výkriky bolesti... Môj manžel bol z toho veľmi nervózny, a pýtal sa ma, prečo si tá žena nedala pichnúť epidurál, dnes, keď je to už celkom bežné....
Mne pichli epidurál po 2 hodinách od začiatku kontrakcií, bola som otvorená na 4 cm. Pokiaľ voda nepraskla, mohla som sa kľudne pohybovať, až po prasknutí vody som musela ležať na stole. Všetko prebiehalo v poriadku, a predsa sa v poslednej fáze vyskytol problém / ten však nesúvisel s epidurálom / a museli mi robiť cisársky rez. Bez žiadneho uspávania, bez narkózy, proste mi len cez kateter pridal viac analgetika a bolo to. Necítila som žiadnu bolesť. Taktiež v nasledujúcich dňoch mi lieky proti bolesti zavádzali cez kateter, takže žiadne ďalšie vpichy po ihlách, žiadne ďalšie bolesti. Nemala som s epidurálom žiaden problém, ani žiadne bolesti hlavy, prípadne chrbta v mieste vpichu. Je pravda, že to musí lekár vedieť pichnúť, a preto si treba vopred skúseného lekára anesteziológa zabezpečiť. Mne poradil môj pôrodník, asi 1 mesiac pred pôrodom som bola na konzultácii na anesteziológii priamo s pani doktorkou, ktorá mi bola neskôr i pri pôrode. Ja som bola spokojná a pri ďalšom pôrode sa opäť obrátim na lekárov a požiadam o epidurál.

Komentáre:
mamatata2019 »
Ne, 03/28/2004 - 17:07

Rada by som zareagovala na všetky príspevky,ohľadom epidurálky.Má skoro 5 ročnú dcérku,ktorú som rodila spontánne a momentálne čakáme druhé babetko o 4 týždne a som určite rozhodnutá pre epidurál,preto pretože pri prvom pôrode som veľa krát zatisla do hlavy,kedy som lekára ani sestričky nevidela ani nepočula.Museli ma byť po tváry,aby som sa prebrala.Vtedy som si povedala,že asi umieram.Toto ma mrzelo,že som to nijak raz nevedela ovplyvniť,na bolesti človek zabudne,ale na ten stav nikdy.Preto by som príchod druhého dieťaťa na svet chcela prežiť krajšie.Aj vdaka vašej stránke som si utvrdila svoj názor.Držte mi palce.