dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2018
Dcérka nám prehodila svadobný mesiac
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Vyberáme z vašich vianočných snov:



Prečo sa vlastne väčšina z nás na ne vždy teší? Kvôli skvelým koláčom? Vôni vareného vínka na vianočných trhoch v krásne vyzdobených mestách a dedinách, či kvôli slávnostne vyzdobeným domácnostiam s vôňou ihličia? Alebo pre narodenie malého Ježiška? Rodinnú pohodu a návštevy blízkych? Alebo sa tešíme len tak, na pracovné voľno a dobrú lyžovačku? Asi všetci na všetko alebo na väčšinu zo spomenutého a možno i nespomenutého. Ale...



Priznajme si, že veľkým lákadlom Vianoc je očakávanie splnených snov. Či už snov o hmotných alebo nehmotných veciach. Možno aj – aj... A mnohokrát sú Vianoce o neočakávanom splnení snov, ktoré sme ešte ani nesnívali. Tak ako to bolo tieto Vianoce v našej rodine.

Začalo sa to ako vo filme – pokec na nete, zopár stretnutí, láska, spoločné bývanie,... a zrazu „čakáme bábo!“. Nič až tak neobvyklé v dnešnej dobe, len to bolo v inom štáte, mimo domova, na začiatku v troch rôznych mestách asi 120 km od seba vzdialených, ale paradoxne na Slovensku by nás dvoch delilo iba 15 km, ak by som býval u svojej babky.

A tak to začalo – radostné noviny domov, behanie po lekároch, prípravy na návrat na Slovensko, na svadbu a na narodenie dieťatka. Pekne vysnívané, ale ako sa hovorí – človek mieni, Pán Boh mení.

Nuž ale poporiadku. Rodičia začali chystať svadbu na koniec novembra, naše dieťatko sa malo podľa lekárov narodiť  v januári. Návrat na Slovensko sme si naplánovali na začiatok októbra, aby sme dotiahli svadbu, prežili spolu v kruhu našich rodín Vianoce a pripravili sa na príchod dieťatka.

Lenže z pôvodného plánu vyšiel len návrat na Slovensko a zopár vybavovačiek okolo svadby. Potom sa všetko začalo meniť asi dva týždne pred termínom svadby. Mojej milovanej nastávajúcej mamičke sa začali objavovať zdravotné problémy. Hurá na pohotovosť so strachom, aby sa bábu v 7. mesiaci nič nestalo, následná hospitalizácia, prevoz do krajskej fakultnej nemocnice, okamžité predčasné ukončenie tehotenstva,...

A tým pádom dve správy, jedná dobrá, druhá horšia:

Viac ako mesiac pred Vianocami sa nám narodila krásna zdravá dcérka Miška, 1200 g, 38 cm.

Svadba sa konať nemohla, museli sme ju preložiť až na január.

Naša malá Miška nám to pekne prehodila – zo svadobného mesiaca bol mesiac narodenia našej dcérky a mesiac jej narodenia sa stal naším svadobným mesiacom.

Len Vianoce boli krásne i trochu smutné –  boli sme spolu, v kruhu našich rodín, hrdí rodičia, len naša Miška ležala sama, bez nás v nemocničnom inkubátore.

Dnes sme už všetci traja spolu, všetci traja s rovnakým priezviskom,...

Ale aby som sa vrátil k pôvodnej téme vianočných očakávaní a splnení snov... Mnohokrát si vysnívame niečo, čo sa nám nesplní, ale netreba sa obávať – ten sen sa možno splní, len v inej podobe, nie v tej, ako sme si my predstavovali a mnohokrát je ten nečakane splnený sen lepší a silnejší než pôvodná predstava.

My sa z toho nášho nečakane splneného sna teraz tešíme mnohonásobne viac a sme radi, že to nakoniec takto dopadlo.

Preto aj vám, milí neznámi priatelia, želáme hodne splnených snov a trpezlivosť pri čakaní na ich konečnú podobu, ktorá stojí za to!

M & M