dnes má meniny Radúz
zajtra Hilda
10.12. 2018
Kvalita života pacientov s Parkinsonovou chorobou
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Parkinsonova choroba je chronické, dlho trvajúce ochorenie, ktoré ovplyvňuje život nielen samotného pacienta, ale v pokročilejších štádiách má významný dopad aj na jeho blízkych a tých, ktorí sa o neho starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky môžu viesť aj u nich k psychickej únave až depresii.

Pacienti s Parkinsonovou chorobou sú okrem klasických príznakov často sužovaní rôznymi sprievodnými zdravotnými ťažkosťami. Mnohé z nich súvisia so základným ochorením a patria k menej častým prejavom Parkinsonovej choroby. Iné sú spôsobené vedľajšími účinkami užívaných liekov. Nezanedbateľnú skupinu tvoria príznaky ochorení, ktoré Parkinsonovu chorobu náhodne sprevádzajú a často súvisia skôr s vekom a spôsobom života pacienta. Individuálna starostlivosť o takýchto pacientov môže byť potom veľmi komplikovaná a náročná.

Sprievodnými faktormi okrem iného sú:
srdcovocievne ochorenia – zníženie krvného tlaku s neskorou reakciou srdca po prudkej zmene polohy  alebo naopak zvýšenie krvného tlaku – hypertenzia, ktorá vyžaduje liečbu,
ochorenia zažívacieho traktu – patria sem ťažkosti s prehĺtaním, zápchou, zvýšeným slinením. Sčasti môže pomôcť úprava stravovacích návykov. 
nevoľnosť – častý vedľajší účinok liečby. Chorému môže spôsobiť odpor k užívaniu liekov.

Parkinsonova choroba a demencia
Parkinsonova choroba sa väčšinou vyskytuje vo vyšších vekových skupinách. V tomto veku sa u ľudí objavujú i príznaky iných ochorení, napr. tzv. demencia – ochorenie prejavujúce sa najmä poruchou pamäti a iných psychických funkcií. Najčastejšia je Alzheimerova demencia. Ukazuje sa však, že i v rámci samotnej Parkinsonovej choroby sa môžu vyvinúť príznaky demencie. Pacient trpiaci demenciou a Parkinsonovou chorobou je oveľa náchylnejší na výskyt vedľajších účinkov niektorých liekov. Najčastejšie sú stavy nepokoja, zmätenosti a prítomnosť vidín – halucinácií.

Parkinsonova choroba a depresia
Pacienti s touto chorobou trpia depresiami častejšie ako zdraví ľudia v ich veku. Prevažne v pokročilejších štádiách ochorenia sa stretávame s depresiou, ktorá pretrváva dlhšie obdobie a vyžaduje liečbu.

Dôsledkom depresie môžu byť pocity úzkosti a v spojení s častým nočným budením, prípadne živými snami vyúsťujú do porúch spánku. Príčinou problémov so spánkom a zaspávaním môže byť nočná stuhnutosť (nemožnosť zmeniť polohu tela, kŕče) a nevedomé vykonávanie pohybov. To všetko sú ťažkosti, vyžadujúce konzultáciu lekára. Opačným problémom je nadmerná spavosť. Nekontrolovateľná ospalosť a náhle zaspávanie počas dňa je obzvlášť nebezpečné pri činnostiach, vyžadujúcich si plné sústredenie – napr. šoférovanie. 

Potreba rehabilitácie
Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník. V pokročilejších štádiách, keď už pacient nie je schopný vykonávať telesné aktivity pomôže svalové stuhnutie znížiť správnymi technikami rehabilitačný pracovník.

Pozitívny vplyv cvičenia na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej dokázali vedecké štúdie. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. V kombinácii s vhodnou liečbou má presvedčivo pozitívny efekt na priebeh Parkinsonovej choroby. Cielené cvičenie má popri medikamentóznej liečbe dôležité postavenie v boji s týmto ochorením. Pomáha zlepšiť pohyblivosť kĺbov a stuhnutých svalov. Vo všeobecnosti sa odporúčajú každodenné prechádzky a vykonávanie série predpísaných cvikov minimálne 10 -  20 minút denne. 

spracovala Mgr. Dana Krommelová
podľa: Ako žiť s Parkinsonovou chorobou. Bratislava 2007
Autori: Benetin, Ján;  Cibulčík, F.;  Turčáni, P.;  Valkovič, P.

FOTO © Ľudovit Mazan

 

Komentáre:
Neprihlásený »
Ne, 06/26/2011 - 08:21

Moj otec je parkinsonik v pokročilom štádiu. Často chodí na rehabilitáciu alebo na preliečenie na neurologickom oddelení. Najviac trpí však moja mama, ktorá sa o neho stará dvadsaťštyri hodín denne.Je to pre ňu veľmi vyčerpávajúce, najmä v noci pretože otec nemôže spať a stále čosi potrebuje.Stokrát mu treba opraviť vankúše pod hlavou, raz je posteľ tvrdá, raz mäkká, stokrát mu treba čúrať, stokrát mu treba piť,zaobstarala som mu aj plienky ale neurobí potrebu do plienky, a stále ho dvíhať počas noci je aj pre mamu priveľa.Už je z toho vyčerpaná a musíme to nejako riešiť, len ako. Ja s rodičmi nežijem pod jednou strechou a mimo mesta.Rozmýšľala som či by sa dala zabezpečiť opatrovateľka aspoň na noc.