dnes má meniny Iĺja Eliáš
zajtra Daniel
20.7. 2018
Ako sme to zvládli
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Moje skúsenosti s pôrodom

Naša prvá dcérka sa narodila v septembri roku 2003, sekciou alebo „cisárskym rezom“. Oficiálne pre nepostupujúci pôrod. Lekári, ktorí boli pri pôrode tvrdili, že kvôli pupočníku obmotanému okolo krku, iní zase, že kvôli tomu, že som mala vyvolávaný pôrod.

Písať ale teraz budem o narodení našej druhej dcérky, 9. 3. 2006. Prečo vôbec píšem o „obyčajnom“ pôrode? Myslím, že väčšina žien má potrebu sa po istom čase z toho „vykecať“, to je jeden dôvod, ďalší je vďačnosť môjmu lekárovi, a ten posledný, aj keď asi najdôležitejší je, že SME TO DOKÁZALI.

Do pôrodnice som sa vybrala, keď som mala prvé pravidelné kontrakcie, aj keď len každých 10 minút, v pondelok 6. 3. Volala som svojmu lekárovi a ten usúdil, že bude lepšie, keď tam prídem. Ale činnosť bola ešte veľmi slabá, tak aby som sa vyspala, dostala som injekciu. Do rána sa činnosť zastavila úplne, tak som tam ostala na 24h na pozorovanie. Tie dva dni na „vzdychárni“ boli ako dva mesiace, za ten čas tam rodilo asi 10 žien a poviem vám, vypočuť si to všetko..., občas som už strácala zdravý rozum a chcela ujsť pred vlastným pôrodom. Myslím, že až tam som dostala ten skutočný strach.

8. 3. na rannej vizite si lekár všimol na zázname CTG opäť pôrodnú činnosť a tak ma nepustili domov, chceli ma preložiť na oddelenie čakateliek. Ale až do služby môjho lekára, popoludní, sa neuvoľnilo miesto.

Od 13tej hodiny som cítila silnejúce kontrakcie, ale čas som si už merať odmietala. Môj lekár prišiel pred šestnástou hodinou. Vyšetril ma a dohodli sme sa, že to trošku urýchlime, aj keď som po prvom pôrode bola proti vyvolávaniu, už som naozaj nevládala čakať a okrem toho, lekár mi vysvetlil rozdiel medzi dvoma spôsobmi „vyvolávania“. Pôrodná činnosť bola zjavná, pôrodné cesty pripravené a čípok takmer spotrebovaný, otvorená na 1 prst. Dal mi menšiu polovičku tabletky, vysvetlil mi postup a ja som súhlasila. Činnosť sa zintenzívnila takmer okamžite, na CTG zrazu viditeľné silné sťahy. Aj keď to bolelo, tešila som sa. Musím ešte upozorniť, že stále nad nami visela hrozba sekcie, po tej predchádzajúcej. Dokonca som podpisovala súhlas s anestéziou. Asi po dvoch hodinách od podania tabletky (16:15) sa kontrakcie začali opakovať po minúte. Niekedy medzitým mi ešte lekár pomohol s krčkom. Okolo 19:30 ma znova pripojili na CTG, vedela som, čo ma čaká a dostala som paniku, prestala som počas kontrakcií dýchať a stŕpli mi ruky, veľmi nepríjemný pocit. Vtedy som prvýkrát počas pôrodu kričala od bolesti... Keďže môj lekár mal službu aj na centrálnom príjme, prišiel, až keď ho zavolali, keď pochopili, že mi je naozaj zle. Inak sa o mňa starali dve skvelé študentky, ktoré mi boli stále k dispozícii, jedna pôrodná asistentka a teda lekár. Keď prišiel, žobrala som o sekciu, načo mi povedal, že žiadna sekcia, že pôrod je krásne rozbehnutý. Vtedy som neverila, že to prežijem, teraz som mu nesmierne vďačná. Poprosila som ho, aby ma aspoň dali z monitoru dole. Vyhovel mi a poslal ma na fitloptu, aby sa bábätku trošku pomohlo. Bola som taká unavená, že som na lopte začala zaspávať, keď ma prišiel skontrolovať, ledva som udržala oči otvorené. Poslal za mnou študentky, aby ma strážili, nech nespadnem. Tie mi navrhli, aby som si na chvíľu ľahla, čo som s potešením uvítala a okamžite som aj zaspala. Je to neuveriteľné, že počas tej jednej minútky si človek dokáže tak skvele oddýchnuť, že nazbiera sily na prichádzajúcu kontrakciu.

Takže takto som dve hodiny „v pohode“ predýchavala (bolelo to veľmi, ale mala som silu dýchať a nekričala som!). Študentky za mnou síce chodili s tým, že mám vstať, aby som sa otvorila a bábätko zostúpilo, ale odmietala som vytrvalo. Nikto ma však k ničomu nenútil. Po dvoch hodinách, bolo okolo 23tej hodiny ma lekár vyšetril a s potešením skonštatoval, že som otvorená na 5 cm. Pustil mi vodu, spravili mi konečne prípravu a potom šlo všetko veeeeľmi rýchlo. Išla som do sprchy, a potom som sa prechádzala, presnejšie pobiehala a pomaly som už začala cítiť tlaky.

Posledný čas si pamätám 23:50, kedy ma lekár vyšetroval naposledy. Ešte som chcela ísť do sprchy, predtým ako pôjdem konečne na sálu, už som krvácala, ale tlaky boli už také, že sme sa báli, že porodím v sprche. Doslova sme utekali na sálu, aj keď ja som si musela spraviť prestávku na predýchanie kontrakcie, ktoré už prichádzali asi každých 30s. Ešte pol hodiny som musela čakať, kým budem môcť maličkej pomôcť na svet. Ona sa síce tlačila, ale mne ešte nedovolili. Bola to asi najnepríjemnejšia časť pôrodu. Konečne prišlo na rad tlačenie, poloha mi absolútne vyhovovala, priviazanie nôh som takmer nevnímala, vôbec mi to neprekážalo. Na 4 zatlačenia bola hlavička vonku a zbytok ani nebolo treba tlačiť, potom lekár povedal: „Vidíš, ako ide hlavička? Pozri!“ A usmieval sa a ja som pozerala a jeeejkala a híkala. Detská lekárka sa ma spýtala, či ju chcem na bruško a môj lekár odpovedal za mňa, že samozrejme, že chcem. Ja som bola už v takej eufórii, že som to prepočula. Tá časť, keď išlo bábätko von, bola zase tá najkrajšia časť môjho pôrodu, nič ma nebolelo, mala som dosť síl bez pomoci bábo vytlačiť a tá úžasná úľava, keď už bola hlavička vonku... Nádhera.

No, ale keďže maličká mala veľkú hlavičku, bez nástrihu sme sa neobišli a aj tak som sa aj roztrhla, podľa slov môjho lekára vraj nie moc. No pravda je, že ja som pri prerezávaní hlavičky cítila slabučké štipnutie, ale to myslím skôr bol nástrih. Inak som naozaj nič necítila. Vopred ma upozornil, že je to veľmi tesné a bude treba nástrih. Veľmi som sa bála šitia, ale môj skvelý lekár to zariadil tak, že som nič necítila. Celý čas sme debatovali a ja som sa snažila prikladať malú. Prekvapila ma jedna lekárova veta, vraj,  ženy si zaslúžia netrpieť pri šití. Ja mám tiež ten pocit :-). A čo vy?

Zato teraz ma šitie bolí (ešte stále), ale to je už druhá vec. Podľa lekárov sa hojí dobre. Počas pobytu v nemocnici som ledva chodila, ale tu zas musím vyzdvihnúť prístup personálu na šestonedelí a aj novorodeneckom oddelení FNsP na Kramároch. Neverila som, že sú tam také skvelé sestričky, lekárky, samý úsmev, ochota a pochopenie, patrí im veľké ďakujem. Vďaka nim mi tam čas rýchlo ubehol.

Najväčšia vďaka však patrí môjmu lekárovi, ktorý je aj skvelý človek, rada by som menovala, ale bez jeho vedomia by to nebolo fér. Možno si teraz poviete, že sa takto správal preto, že je to známy (dokonca kamarát), ale čo som o ňom čítala, ženy považujú za šťastie mať ho pri pôrode. Je to človek, ktorý robí atmosféru a keď má personál dobrú náladu, nemá dôvod správať sa nepríjemne k pacientkám. Rodiť uňho bol nádherný zážitok. Ešte spomeniem, ako ma, napriek tomu cirkusu na CTG pochválil, ako sa so mnou dobre spolupracovalo a že to bol pôrod ako z knižky.

Aby som nezabudla, naša Viktoria sa narodila o 0:35 h, s váhou 3220g a merala 48cm. Pôrod trval 7 hodín, teda bol pomerne rýchly na to, že bol vlastne ako prvý.

Na záver sa chcem ospravedlniť za možno príliš naturalistický popis niektorých udalostí, ale inak som to nevedela.

Prajem každej budúcej mamičke taký pôrod, ako si predstavuje. A všetkým hlavne veľa  veľa zdravíčka.

Nika (marec 2006)

pošlite článok na pošli na vybrali.sme.sk