dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2018
Ako je to u vás so vzťahom...
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

... rodič - vnúča - starí rodičia?

Ponúkame Vám pár Vašich príbehov na zamyslenie:

... Dobrý deň, od narodenia svojich dcér do veku asi 1.5 roka sme bývali spolu so svokrovcami. Dedko bol na dôchodku, babka prvých 9 mesiacov ešte pracovala na smeny. Nedá sa povedať, že by sa stali pestúnmi, ale pomáhali nám tým, že navarili a postrážili, keď to bolo nutné. Keďže som obe dcéry kojila do 15 mesiacov, nebolo možné ich nechávať starým rodičom na viac ako 3 hodiny. Prvýkrát ostali so starými rodičmi celu noc samé, keď mali 21 mesiacov. Moji rodičia bývajú ďaleko, takže dievčatá ich navštevovali spolu s nami. Teraz majú 4 roky a boli u mojich rodičov na prázdninách po dobu 2 týždňov. Mali postarané o program, tak sa im tam páčilo, ale domov sa veľmi tešili. Osobne si myslím, že predovšetkým rodičia musia prekonať pocit, že sú pre dieťa absolútne nepostrádateľní. Deti potrebujú mať pocit, že ich všetci ľúbia a aj keď nie je mama alebo ocko blízko, majú sa na koho spoľahnúť...

... Moje prvé dieťatko som bola nútená nechať u mojich rodičov na 2 dni, keď mal synček 7 mesiacov. Keďže som bola študentkou na vysokej škole a mala som práve skúšku trvajúcu 2 dni a bolo to v inom meste, nič iné mi neostávalo. Síce som do 3. mesiaca dieťatka u rodičov bývala ,no potom sme sa odsťahovali ku svokrovcom. A keďže som potrebovala voľno celé 2 dni, nemala by som na malého čas, tak išiel k rodičom. Vraj bol spokojný a tomu aj verím, len nakoniec som bola nespokojná ja, keď môj malý sa už ku mne na tretí deň nepriznával. Aj som si poplakala, keď nechcel ísť ku mne na ruky. Potom sme to zopakovali, keď mal 9 mesiacov, ale to už našťastie prebehlo bez sĺz. A čo je teraz, keď má 10 rokov? Dedko je jeho najlepší priateľ, babka je druhá mamina. Ako vraví, keby mohol, tak sa k starým rodičom odsťahuje. S druhým synčekom je to už trošku inak. Ten má teraz 16 mesiacov, ale ešte nikdy s nikým nezostal sám dlhšie ako pár hodín. Tak uvidíme neskôr, ako to zvládneme... 

... Nerozumiem, prečo v poslednej dobe sa snaží každý vyzdvihnúť starých rodičov na úroveň rodičov. Keby ste položili otázku mojim svokrovcom, asi by odpovedali, že im dieťa nechcem dávať. Áno. Bola by to pravda, pretože na prvom mieste sú rodičia, až potom starí rodičia. Okrem toho, môj dôvod je: neverím im. Asi by neveril nik, keby žil hneď vedľa svojich svokrovcov a po narodení prvého môjho dieťaťa a ich prvého vnúčaťa, by počul podľa nich veľmi vtipnú poznámku: "však, keď mama neuvidí, tak..." Ani som od údivu nevedela poriadne zareagovať. Od narodenia som sa obávala o svoje dieťa, ako by som tušila nejaké problémy s jeho zdravotným stavom. Po večeroch plakával a nevedela som prísť na dôvod. Po 2,5 mesiaci bol dôvod jasný. Problém s obličkou. A na to všetko to zaklincovávali moji svokrovci poznámkami typu: "správa sa k nám ako k malým deťom, my sme tiež vychovali deti a nerobili sme okolo také haló, neviem prečo by sme si mali umyť ruky, keď prejdem len cez dvor (mimochodom plný zverov a špiny, po bráničke skákali psy, atď.), dieťa si musí zvykať na baktérie, dnes ho zobral dedko na ruky v pracovnom a mama ani nevie, a podobne". Tak prečo by som im mala dôverovať? Prepáčte, ale aj na Vašich stránkach často vidím, že robíte zo starých rodičov modly. Viem, že majú skúsenosti, ale keď sa žena stane matkou, tak tie materinské povinnosti, znalosti sa narodia spolu s dieťaťom a starí rodičia sú tu na to, aby nás podporovali a nie nám podkopávali nohy a robili sa múdri len preto, lebo vychovali svoje deti. To nikomu nedáva certifikát a gloriolu múdrosti. Ja sama mám predstavu, že keď budem starou mamou, tak budem pomáhať vtedy, keď to budú potrebovať moje deti, nie keď si ja zmyslím. Okrem toho ponuka pomoci sa kladie otázkami a nie rozkazovacími vetami, ako mi zvyčajne navrhuje pomoc moja svokra...

... Dobrý deň, som matkou dvoch detí vo veku 6,7 rokov. Naše deti nevedeli vydržať u starých rodičov ani v troch rokoch. Potom (keď mali 3 a 4 roky) som s nimi cestovala na 5-týždňový liečebný pobyt. Po tomto "nútenom" odlúčení od ocka a rodiny sa ako tak upravilo správanie našich detí, keď mali ostať u "babičiek". Deti mali od najútlejšieho detstva veľmi silnú fixáciu na nás rodičov. Je fakt, že keďže je medzi nimi iba 16 mesiacov rozdiel, bola som na materskej dovolenke 3 roky a počas tohto obdobia sme boli stále spolu. Možno je to spôsobené tým, že babičky sú zamestnané a z tohto dôvodu nemohli byť s deťmi v častejšom kontakte, ako to dovoľoval čas. Možno by bolo vhodné, aby sa starí rodičia častejšie kontaktovali s vnúčatkami, aby sa medzi nimi rýchlejšie vyvinula pevná citová väzba... 

... Môj syn prvú noc u babky spinkal, keď mal 13 mesiacov. On to zvládol na jednotku, no ja som trpela celú noc, aby ho ráno priniesli vyspinkaného a starí rodičia boli tiež oddýchnutí...

... Náš Miško chodil najprv len na 1 deň, potom na víkend. Keď mal 1 a 1/2, nechali sme ho u starých rodičov na týždeň. Starí rodičia sú učitelia, majú plno hračiek a knižiek ešte po nás, takže zábavy mal až-až. Kúpili sme aj detskú postieľku, aby sa mohol bez problémov vyspinkať. Krásne bolo zvítanie po dovolenke. Treba to len vyskúšať...

... Dobrý deň! Som si istá, že mám najlepšiu svokru na svete, lepšiu by som si ani nemohla priať. Bývame v jednom meste, a pred svadbou sme u nich štyri mesiace bývali, vo veľkom trojposchodovom rodinnom dome. Po svadbe sme sa presťahovali do bytu v paneláku. Keď sa nám o rok narodila dcérka, svokra navrhla, aby sme sa vrátili k nim, aby mi mohla pomôcť a aby som nemali žiadne starosti, len starať sa o bábätko. Rodila som cisárskym rezom, bola som veľmi slabá. Ona na nás prala, varila, žehlila, za čo som jej nesmierne vďačná. Po dvoch mesiacoch sme sa vrátili domov, ona skoro každý deň ku nám prišla na bicykli, a brala malú v kočíku von na prechádzku, aby somja zatiaľ stihla to, čo sa mi dovtedy nepodarilo, či už navariť niečo, alebo vyžehliť, alebo jednoducho ľahnúť si. Keď dcérka už stabilne sedela, svokra ju brala so sebou na bicykli k nim, veľakrát tam bola do večera. Jednoducho som jej dôverovala, veď počas tých štyroch mesiacoch čo sme u nich bývali, som videla, ako sa správa k dcérke, ako sa o ňu stará, dáva na ňu veľkú pozor, ako ju veľmi miluje. Dcérka má teraz tri roky preč, skoro každý týždeň jeden deň dokonca aj spí u nich, a ja som absolútne pokojná, veď viem, že dcérka je v dobrých rukách. Keď je ich vnúčka u nich, neexistuje pre nich nič iné, len ona, všetko sa točí len okolo nej, hrajú sa, bicyklujú, čítajú jej rozprávky. Veľmi vďačím svojej svokre za jej pomoc, zo srdca, bez nej by to pre mňa bolo oveľa-oveľa tažšie. A keď aj ja budem mať mať vnúčatá, určite budem pomôcť dcére, ako mi len bude v silách, lebo viem, čo to znamená. Ďakujem, a prajem každej z vás radostné roky s vašimi ratolesťami! ...

... Keďže máme 16-mesačného syna, ktorého ešte kojím, tak ho starí rodičia ešte nevarovali dlhšie ako cez deň. Ale myslím, že by to zvládol aj on aj starí rodičia. Inak synček bol tento víkend prvýkrát bezo mňa iba s ockom a teda bravúrne to obaja zvládli obe noci aj pri zachovaní dojčenia. ...