dnes má meniny Matúš
zajtra Móric
21.9. 2018
Veľká noc podľa našich starých mám a starých otcov
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Viete, aké povery, tradície sa vzťahujú na tieto veľkonočné sviatky?

Zaspomínajme si spolu a - možno i čo-to oprobujme - ako vravievajú naší starí rodičia - z tých zvykov pradávnych...

Zelený štvrtok
Tento predveľkonočný deň bol spojený s kultom vody. Tí, ktorí sa chodili umývať do potoka, robili tak preto, aby boli zdraví a silní. Voda zo zurčiaceho potoka mala liečiť rôzne neduhy.

Dievčatá, ktoré mali pehy na tvári, sa umývali a spievali:

Dolu moje pehynky, na moje pliecka...!

Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, pri umývaní spievali:

Vŕba, vŕba, daj mi vlasy na tri pásy...

Na Zelený štvrtok sa sadilo do zeme to, čo sa z kvetov 'viaže' do plodov: mak, hrach, tekvicu a uhorky. Zelený štvrtok určoval aj tradíciu varenia 'zelených' jedál - z mladej žihľavy, špenátu či šťaveľa. Už naši starí rodičia vypozorovali, že na jar si tak doplnia pre organizmus dôležité prvé jarné vitamíny.

Veľký piatok
Na tento deň sa očakával, hoci nie vždy sa to splnilo, prílet lastovičiek. Kto prvú lastovičku uvidel, bežal na jarok, čo ako mútny a ľadový bol, umyť sa – aby po celý rok pekný bol.
Či už lastovičky prišli alebo nie, dievčence pod vŕbu na úsvite bežali česať sa, aby mali dlhé a pekné vlasy. Spolu si i muža od vŕby pýtali:

Vŕba, vŕba, daj muža – červeného ako ruža
a bieleho ako kvet – a dobrého ako med.

Maslu, ktoré v tento deň gazdinky vymútili, sa pripisovali magické vlastnosti - odkladalo sa na liečenie ľudí a zvierat.

Povedačky:
Kto zavčas rána, skôr než cez vody vtáča preletí, omočí si na jarku nohy, nebude mať na nich rany, kto umyje si pritom aj tvár, bude celý rok čistý a pekný.

Kto ešte pred svitaním cez kľúčovú dierku pretiahnutý kúsok slaniny zje, bude vedieť o všetkých vtáčikoch v chotári.

Hospodári mlátia cepmi krtičné hŕbky a zem okolo nich – aby krty krtince ďalej neryli.

Dievčence zametajú v tento deň izbu za sebou, nie pred sebou – aby vždy na smetiach stojac svojho budúceho videli.

Biela sobota

Gazdinky nielen koláčov pre domácich a pre kúpačov na tretí deň očakávaných napečú, ale i celú uvarenú šunku obložia na tvrdo uvarenými a na červeno alebo ináč zafarbenými vajciami.

Okrúhly koláč zvykli gazdovia kotúľať aj po poli - aby bola dobrá úroda. Svoje polia takto uriekali:

Gúľ, gúľ, kúkoľček do hája a pšenička do štála...

Večer jedlo do kostola nosili - aby farár posvätil. V ten večer kostolné zvony "rozväzovali", zvony sa rozozvučali prvýkrát od zeleného štvrtka.
 

Prvý deň veľkonočný
Na návštevy a hostinky k rodinám i cez pole radi chodievali. Susedky na priedomie si posadali, besedovali a svoje i prechádzajúcich sviatočné obleky obdivovali.

Na veľkonočné sviatky bývalo zvykom novú vec mať – čosi na oblečenie. Aj domu sa nový šat dával – vápnom nanovo pred sviatkami domce bielili.

Druhý deň veľkonočný
Za zory za rána – hoc by ešte aj „mrazy padali a zima prašťala“ začínala sa oblievačka či kúpačka. Parobci do domov svojich frajeriek zašli a dievčinu spoločne statočne obliali. Často ju na dvor pred studňu vyviedli alebo do jarku posadili a tam vedrom ešte vodu na ňu liali.

Aj domáci v dome oblievali ženy staré i mladé. Aj malí chlapci chodili svoje rovesníčky obliať. Už nežnejšie s hrnčekmi alebo pohármi v ruke, často aj ružovou vodou naplnenými. Takýchto najmladších oblievačov najradšej mali, aj matky sa nimi dali okúpať. Do daru dostávali koláče, jablká, orechy a maľované vajíčka.

Tretí deň veľkonočný
Aj takýto deň býval! Ženy všetko kúpanie mužom vracali. Nechodili priamo do domov, ale kde dievčence náhodou chlapca uvideli, popadli ho a vyoblievali ho, že nitky suchej na ňom neostalo.

Povery:
Neokúpaná dievčina bude po celý rok ospalá a lenivá. Okúpaná vždy rezká, čerstvá a zdravá.

Niekde okrem oblievačky i šibanie sa prútmi mládnikmi či korbáčmi vo zvyku mali. Aj šibáči dostávali rovnaké odmeny ako oblievači.

Mládenci svojím pannám do daru stužky alebo šatky dávali, zvášť, ak hrali o ruku dievčaťa.

Škrupiny z veľkonočných maľovaných vajíčok treba pozbierať, potĺcť a posypať nimi priesady – mušky tak priesady nezjedia.

Natália Mazanová

FOTO © Ľudovit Mazan