dnes má meniny Sergej
zajtra Alojza
22.10. 2018
„Sebaochrana“ mamičky
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

... alebo malá úvaha o výchove dvojčiat

Urobila som veľkú chybu, keď som sa v čase častého dojčenia mojich dvojčiat nedokázala vzdať sebestačnosti a nezakričala som okoliu prosbu o pomoc. Pýcha, že to všetko zvládam sama, mi úplne zaslepila oči a aj z toho asi vznikol môj postoj k vlastnej ochrane...

Na jednej strane ma trápi moja razantnosť, na strane druhej tento spôsob presadzoval aj manžel a je nutné priznať, že ak by som v niektorých veciach poľavila, deti by ma niekedy aj "prevalcovali".

Dnes majú dvojčatá dva roky a prechádzajú do svojho prvého obdobia vzdoru. Možno sa Vám to zdá nadnesené, ale ja to beriem tak, že niekedy ide o to "kto z koho". Ak chcem „vyhrať“, musím byť prísna a dôsledná. V opačných situáciách deti pochváliť a venovať im veľkú pozornosť.

Ku všetkému som zaujala postoj, že najdôležitejším je spokojnosť mamičky a pristupujem tak k mnohým problémom.

Myslím si, že by bolo dobré, aby okolie dokázalo zvážiť veci tak, ako ich vidí mamička. Mám pocit, že toto obdobie (2 roky a zima a choroby) je najhoršie...


 

Prečo sa mi ostatní snažia nahovoriť, že je to a to lepšie, keď ja to vidím ako pravý opak? Viem, že ma chcú uchlácholiť a povzbudiť. Je mi záhadou, prečo to má opačný účinok.

Mamička viacerých detí má problémy. Chcela by sa niekomu zveriť, ale nikde nenachádza pochopenie. Za deti má byť vďačná, má byť rada, že sú zdravé a musí to všetko vydržať až do času, keď deti vyrastú - to hovorievajú ženy, ktoré si už materstvom prešli. V spomienkach sa im uložilo len a len to krásne. Ako bývali niekedy zúfalé, na to zabudli. Lebo na zlé zabúdame rýchlejšie. 

Mamička, ktorá má problém a nedostáva od svojho okolia spätnú väzbu takú, akú očakáva, svoje problémy neventiluje, pretože už vie, že ju málo kto pochopí, alebo nedokáže odhaliť dušu, ktorá by ju pochopila, .... svoje problémy schováva, avšak nielen pred okolím, ale i sama pred sebou. A z toho môže prameniť stres. Veľký stres často zablokuje realistické zamyslenie sa nad vzniknutou situáciou. Môže sa hromadiť aj zlosť, ktorú nakoniec mamička ventiluje na deťoch, na manželovi, ktorý situáciu tiež nemusí uniesť. To je podľa mňa dôvod odchodov otcov od rodín.

Mamička sa stará o deti 24 hodín denne a tak si niekedy okolie myslí, že všetko, čo je na deťoch zlé "zavinila" mamička. Napríklad sú deti neustále choré. Okolie tieto stavy nechápe: 
"Čo s nimi robíš, že sú neustále choré, dávaš im dosť citrónov?",  "Sú choré, pretože si im dala tenkú mikinu a mali studené ruky!",  "Včera nemali chodiť von, bol veľký vietor!" ...

To, že sú deti – dvojčatá predčasne narodené, delia sa o tak oslabenú imunitu, žijú na východe veľkomesta vo veľkom smogu, majú staršiu sestru, navštevujúcu kolektív, ... - to nie sú argumenty, postačujúce staršej generácii k vysvetleniu neustálych ochorení. Podľa nich je chyba vo výžive, výchove, obliekaní a vetraní.

Rovnako v čase častého dojčenia by som potrebovala počuť od okolia:
"Majú také obdobie, vydrž to!“

Namiesto toho počujem:
"To je jasné, majú od teba málo mlieka, trápiš ich hladom, daj im krupicu a máš pokoj",
"Predsa ich nemôžeš stále dojčiť!",  "Už ich nedojči!" ...

Čo stálo síl tomuto odolať a aspoň si dvojčatá odstaviť od materského mlieka podľa seba. Čo ma stálo síl, sa do roka ich veku ubrániť "lepku".

Naše babičky majú pocit, že ony sú tie rozumné, pretože vychovali "x" detí a ony musí dnes odovzdávať svoje "know how". Iný postoj mladej mamičky, zváženie vplyvu horšieho životného prostredia a následkov globalizácie, ktorá dnešnej rodine rozhodne neprospieva, je pre ne vec ťažko akceptovateľná.

Tri deti - zdravé deti! - to je obrovský dar, obrovské bohatstvo!  Ale každý sa s tým "bohatstvom" musí vedieť vysporiadať! Veď, koho nepoznamená a nezmení hmotné bohatstvo?...

Deti a mamička patria nerozlučne k sebe, hoci je mamička bytosť, ktorá všetok fyzický a psychický nápor zo starosti o celú veľkú rodinu musí vydržať. Ako u každého živého tvora sa aj u človeka v ťažkých chvíľach spúšťajú obranné mechanizmy. V úvodzovkách povedané: "Mamičke ide niekedy len o prežitie", preto riešia len zásadné problémy. Na ostatné nie je ani čas, ani sila. Navonok sa to môže javiť aj tak, že sa mamička o deti dosť dobre nestará, že keby urobila to, či ono, mnohému by predišla.

Pavlína Kallusová


 

v spolupráci s Klubom dvojčat a vícečat 


 

Ak máte starosti, otázky, ... pri starostlivosti o Vaše dvojčatá, viacejčatá - obráťte sa na našu Poradňu dvojčiat a viacejčiat