dnes má meniny Matúš
zajtra Móric
21.9. 2018
"Plávanie" detí
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

od 1,5 do 5 rokov (horná hranica ± 1 rok)
V tomto období dochádza k úplnému dozrievaniu všetkých mozgových centier a dieťa získava možnosť využívať plnohodnotne všetky svoje pohybové a mentálne schopnosti zodpovedajúce za pohybové učenie. Jedná sa však o prvé štádiá tohto učenia a dieťa si tak vytvára len základy, na ktorých bude v budúcnosti stáť jeho takzvaná talentovanosť, v zmysle genetických daností, ktoré získalo.

 

V tomto období „vodné deti“ v porovnaní s „neplávajúcimi“ dosahujú veľmi vysokú úroveň motorických schopností a začínajú byť schopné zvládať aj náročné pohybové vzorce.

Dieťa v tomto období ešte stále disponuje veľmi vysokou schopnosťou učenia, ktorá už nikdy v živote nebude dosahovať takú úroveň. Toto takzvané ranné učenie je pravdepodobne v deťoch naprogramované preto, aby sa čo najskôr v zmysle životného cyklu človeka osamostatnili a neboli závislé na prežití od iných. Toto učenie je potrebné chápať komplexne, pretože sa ešte nedá v tomto období výraznejšie deliť na zvlášť pohybové a mentálne. Preto sa používa stále metóda hrou, kde pohyb zohráva veľmi dôležitú úlohu.

Učenie je spontánne. Nedajú sa efektívne využívať klasické didaktické postupy, ako je ukážka, predcvičovanie, vysvetľovanie, opakovanie, organizované formy a podobne. Všetky tieto postupy sa stávajú výrazne neefektívne v porovnaní so spontánnou hrou a zábavou.

Dominantnou metódou, ktorá má zaručený úspech je neverbálna komunikácia. Dá sa povedať, že cez ňu sa nepriamo dajú použiť aj všetky vyššie uvedené postupy. Rodič má pri tejto forme šancu mať najväčší úspech. Nie je to však podmienkou. Stačí, ak rodič vytvorí podmienky na to, aby činnosti, ktoré ho chce naučiť, malo možnosť dieťa vnímať u druhých. Veľmi efektívna sa stáva rovnocenná skupina detí. A niekedy treba dieťa nasmerovať na vnímanie nových prvkov cez inú osobu, inštruktora, trénera, pedagóga, ktorý im prijateľnou formou ukáže činnosti pre ďalšie zdokonaľovanie ich už naučených zručností.

Ak v tomto období oslovíme dieťa priamo, narážame na silný vnútorný rozpor dieťa, ktoré má v tomto období dominantnú potrebu presadzovania si svojho JA. Toto správanie je z pohľadu vývoja psychiky veľmi dôležité a jeho rešpektovanie má výrazný vplyv na sebavedomie dieťaťa. Uvedená forma neverbálnej komunikácie má jediný nedostatok. Aj pri tejto, pre dieťa v tomto období najprijateľnejšiej forme komunikácie.

Proti klasickým vyučovacím postupom hovorí aj veľmi nízka schopnosť sústredenia sa dieťaťa, pre ktorú sa opäť neverbálna forma komunikácie zdá byť najvhodnejšie riešenie.

Zjavné nevýhody neverbálnej komunikácie sú paradoxne nie nevýhodami detí, ale rodičov, kde si rodič myslí, že dieťa sa nemôže niečo naučiť, alebo nemôže niečo spraviť, keď sa mu to jasne nepovie. Z pohľadu didaktického je hlavnou nevýhodou fakt, že len výnimočne dochádza pri tejto forme učenia k okamžitej spätnej väzbe. Tú je potrebné vnímať komplexne a chváliť deti aj za to, keď sa práve „netrhajú“ precvičovať činnosti, ktoré máme záujem ich práve učiť.

Hygienické požiadavky
vo všeobecnosti platí, aby deti neboli vystavované nehygienickému prostrediu
väčšina detí do 2 až 2,5 roka ešte nemá samostatne zvládnuté vlastné hygienické návyky vyprázdňovania a preto je stále dôležité nosenie plaviek s gumičkami

Teplota vody a vzduchu
Teplota vody 30 - 32°C
V tomto období deti bez problémov krátkodobo zvládajú aj vodu oveľa chladnejšiu, ktorá však nie je vhodná pre cielené motorické učenie.
Vzduch podľa zvyklostí. Nedoporučuje sa dohrievanie vzduchu. Vo všeobecnosti sa vo všetkých priestoroch obývaných dospelými ľuďmi vyskytuje teplota, ktorú je dieťa schopné akceptovať. Vhodné je nenechávať deti po opustení vody dlho mokré.

Dĺžka pobytu vo vode
Pri zabezpečení vyhovujúcich teplotných požiadaviek a dostatočnej motivácii platí, že by intenzívny program lekcie nemal presiahnuť 30 – 45 minút. Pri predlžovaní sa znižuje schopnosť dieťaťa prijímať informácie v akejkoľvek forme. Pravdepodobne dochádza k zníženiu citlivosti centier, zodpovedajúcich za učenie ich dlhodobejším (chápané v zmysle uvedeného časového rozhrania), jednostranným dráždením. Aj keď dieťa môže stále prejavovať vysoký záujem o pobyt vo vode, z pohľadu motorického učenia sa stáva predlžovanie pobytu výrazne neefektívne.

Pri otvorených kúpaliskách a vodných plochách je rozhodujúcim faktorom pobytu dieťaťa vo vode pomer teplotných parametrov vzduchu (slnka) a vody. Nikdy však nie je vhodné nechať dieťa bez kontroly z pohľadu podchladenia a pri prvých náznakoch pocitu chladu (trasenie brady, fialové pery), treba dieťa zamestnať mimo vodu. V zásade je však pobyt oveľa kratší, ako v prostredí, kde sú optimálne teplotné podmienky.

Nakoľko v tomto veku už začína motorické učenie prebiehať na princípe vytvárania pohybových vzorcov, je optimálne zvažovať aj frekvenciu jednotlivých lekcií. Najoptimálnejšia je 48 hodín. Jedna lekcia týždenne, z pohľadu zachovávania naučených pohybových kombinácií, sa zdá byť už málo efektívna a výrazne predlžuje čas učenia.

Doporučené činnosti
vytváranie podmienok pre dostatočnú motiváciu hlavne pochvalou
využívanie vodných pomôcok a potrieb na umožnenie samostatnej činnosti dieťaťa, bez zásahu rodičov a inštruktorov
organizovať všetky činnosti len hrou a zábavou
byť neustále v dosahu na dieťa

Nevhodné činnosti
neustály fyzický kontakt s dieťaťom
nácvik plaveckých zručností ich viacnásobným opakovaním
opakovanie akéhokoľvek nesprávneho pohybového prejavu vo vzťahu k plaveckým spôsobom
činnosti nerešpektujúce aktuálnu úroveň schopností dieťaťa konkrétnu činnosť zvládnuť
časté drobné nehody, spôsobené nesprávnou organizáciu

Alexander Vajda
 

FOTO © Pavol Matuška a ALVA centrum